Kapitola:
Pridaná: 26.11.2017, 21:44:41
Čítaná: 772×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Neville Longbottom, Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová
Stručný dej: Témou rozstrelového kola bola spojnička podľa vlastného výberu.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Trevor 2 » Niekedy stačí požiadať o pomoc 3 » Chlapec, ktorý prežil 4 » Pomoc 5 » Vražda v Rokfortskom exprese 6 » Čas sa nedá vrátiť späť iba vo svete muklov

(Harry Potter a Kameň mudrcov - strana 117 - posledné 3 odseky)

,,Radšej sa poponáhľajte a rýchlo si oblečte habity, bola som sa vpredu opýtať sprievodcu a ten mi povedal, že každú chvíľu sme tam. Dúfam, že ste sa nebili? Môžete mať totiž nepríjemnosti skôr, ako tam prídeme!“

,,Prašivec sa bil, nie my,“ zamračil sa Ron. ,,Bola by si taká láskavá a odišla, aby sme sa mohli prezliecť?“

,,Dobre – prišla som sem len preto, lebo ostatné decká sa správajú veľmi detinsky, naháňajú sa hore-dolu po chodbách,“ povedala Hermiona povýšenecky. ,,Inak, máš na nose špinku, vieš o tom?“

a definitívne odkráčala preč.

,,To dievča, nemá všetkých päť pokope,“ pokrútil hlavou Ron.

Harry mal žalúdok ako na vode a ten habit tomu vôbec nepomáhal. No predstava, že sa v ňom stratí ako kvapka vo veľkom mori, ho aspoň sčasti upokojila.

,,Téda!“ zvolal Ron.

Začali vchádzať do stanice. Teraz už mali na sklenenej tabuli aj nosy, a kochali sa hustým mramorovým stĺporadím pozdĺž oboch strán perónov, ktoré sa vo výške ohýbalo nad vlakom ako ostré ľudské rebrá. ŤUK, ŤUK, ŤUK! Ozvalo sa na skle za nimi, kde im Hermiona prísne naznačovala, že už majú vystupovať. Nato očami zavadila o kopu papierikového neporiadku, a potom znovu na nich dvoch. Harry mal nutkanie to neupratať, ale sám by bol z toho nesvoj. Navyše to bola zmeska prázdnych obalov a neotvorených sladkostí, takže sa rozhodol celú kopu nahádzať do batohu a neskôr to celé roztriediť.

KVAK! Ozvalo sa z batoha.

,,Čo to bolo!?“ zvolal Ron.

Harry, rovnako zaskočený nazrel dnu.

,,Tá krabička od žabiek kváka. Je to normálne?“ spýtal sa Harry.

,,To teda nie je.“

Harry krabičku, praskajúcu vo švíkoch, pomaly otvoril. Vnútri si spokojne odfukovala čokoláda v tvare žaby.

,,Taká veľká čokoládová žabka?“ spýtal sa Harry, a aby nevyrezal hlúpo, zvyšok si povedal len v duchu: ,,čo dýcha?“.

,,To nie je žaba, ale ropucha,“ podotkol Ron, ,,ale ešte som nevidel, že by predávali aj ropuchy. Žeby zmenili receptúru?“

Harrymu to tak či tak nedávalo zmysel, ,,a nie je to ropucha toho Nevilla?“

Ron vytreštil oči: ,,Myslíš, že by čokoládové žabky, zjedli ropuchu?“

Harry sa na neho zahľadel, či to myslí vážne.

,,Tá ropucha zjedla čokoládu… nie?“

,,Prečo by potom bola tá čokoláda navrchu?“ čudoval sa Ron.

,,No, tak sa asi len od nej tá ropucha zababrala.“

,,Aha.“ prezrel si ropuchu zbližša Ron, ,,áno, tu má kúsok čistej kože. Asi by sme mu ju mali zobrať.“

Z vlaku vystúpili ako úplne poslední, zväčša už všetci poodchádzali a zostala len skupinka prvákov okolo Hagrida a nejakej staršej pani v klobúku, zjavne profesorky. Hagrid zbadal Harryho a začal mu divoko mávať. Harry držal ropuchu, preto mu mohol len kývnuť hlavou, aj tak nechcel na seba pútať pozornosť.

,,Takže, ste už všetci? Poďte, poďte bližšie,“ pokynula rukou profesorka. ,,Som profesorka McGonagallová a tradične sprevádzam prvákov pri ich prvej Rokfortskej noci. Predtým ako sa pripojíme k ostatným, na rozdeľovací ceremoniál vo Veľkej sieni, vám trochu predstavíme Rockfort a jeho okolie. Teraz ak dovolíte, trochu odstúpte od vlaku.“

Deti skraja sa trochu viac zaborili do hlúčiku, čím spustili domino šliapania po nohách. Harry a Ron, stáli až na konci, takže to veľmi nepocítili no aj tak sa Harrymu začala ropucha v rukách kĺzať. Keby len videl Nevilla...

Profesorka sa otočila k vlaku, zamávala prútikom raz sem, raz tam, a hovorila pritom nejaké nezrozumiteľné slová. Vlak zavŕzgal, trochu sebou mykol a lokomotíva s prvým reštauračným vozňom sa odpojili od zvyšku vlaku. Znovu zamávala prútikom a lokomotíva sa začala premieňať na sklo. Všetky jej časti ostali číre ako voda. Na vozni sa zrolovala strecha s oknami tak, že po nich neostalo ani stopy. Zrazu pred nimi stál presklený rušeň so zapojeným reštauračným kabrioletom.

,,Každý si vezmite dve žuvačky.“ povedala profesorka a podala do davu akési vrecúško. ,,To nie je do úst chlapče… ani do nosa,“ pozrela sa na niekoho vpredu, ,,tie sú do uší. Poslúžia na dve veci – nedostanete prievan a zároveň budete počuť čo hovorím.“

,,To teda je, na dve veci!“ zašepkala nekajá hlava pred Harrym.

Špinavá-nešpinavá, Harry strčil ropuchu do vrecka habitu a dúfal, že nevyskočí. Nato si čokoládovými rukami vytiahol z vrecúška dve tvrdé guľôčky žuvačiek a rovnako ako Ron si ich priložil k ušiam. Žuvačky začali vydávať nechutný mľaskajúci zvuk, akoby sami seba žuvali a keď si ich Harry vložil do uší, boli už úplne vyžuvané. Všetci ešte chvíľu vrteli hlavami, akoby im niekto, nie v ušiach ale za ušami hlasno žuval, no keď sa žuvačky sami dobre uvelebili, stíchli. Profesorka si nasadila tiež niečo do uší, lebo teraz z nich viseli nejaké strapce.

,,Nastupovať panstvo.“ ozval sa im rovno v ušiach hlas profesorky McGonagallovej.

Ron potiahol Harryho za habit, a ukázal na najbližšie dvere vozňa. Harry prikývol, keďže nikto vôbec nič, okrem dýchania, dychčania, vŕzgania a pregĺgania profesorky, nepočul.

Vyšli po schodíkoch, prešli okolo toalety so stenami siahajúcimi, len po pás a sadli si za jeden zo štvormiestnych stolov. Keď okolo nich prechádzal Nevill, Harry ho zastavil a siahol si do vrecka, no bolo prázdne. Snažil sa rukami nohami naznačiť, že našiel jeho ropuchu, ale zmizla, no chlapec aj tak nechápal čo od neho chce. Hermiona za ním si to vysvetlila ako pozvanie do ich boxu, a tak tam zrazu sedeli všetci znechutení spolu. Ron znechutený z toho, že oproti nemu sedí Hermiona, Hermiona znechutená z toho, že oproti nej sedia dvaja špinaví ufúľanci. Harry znechutený zo svojich špinavých ufúľaných rúk a Nevill znechutený zo straty ropuchy.

,,Panstvo, nevykláňajte sa z vlaku a držte si klobúky! Vyrážame! Prvá zástavka: Zakázaný les.“

Lokomotíva pomaly naberala rýchlosť a pomedzi nich sa plížila para z komína. Už nechýbalo veľa do konca stanice. Všetci sa v sedadlách kývali v rytme drkotajúcich kolies na železných koľajniciach až sa od nich zrazu vlak odlepil a svižne vzlietol do vzduchu.

Pred nimi sa rozprestierala ohromná panoráma stromov a tmavého jazera, nad ktorými panoval obrovský hrad. Po krátkom prelete nad lesom sa vlak priblížil až úplne k hladine vody, zastal na nej a pokojne sa usadil ako loďka na mori.

Pomedzi výstrahy o podivných nájomníkoch jazera, nezabudla profesorka vždy zdôrazniť všetko čo by nemali v jeho blízkosti robiť.

,,Prísny zákaz hádzania živých, mŕtvych, či muklovských žabiek do vody. A tiež žiadne kúpanie v jazere. Verte mi, nechceli by ste naraziť na rohochvostce, alebo prskavky.“ Vtom sa Hagrid postavil zo svojho miesta, čo spôsobilo nebezpečné húpanie vlaku zo stany na stranu. Profesorka McGonagallová, ktorá stála, aby ju všetci videli, zostala doslova vyvedená z rovnováhy, no ešte horšie bolo, keď sa rozbehol po vlaku a nekontrolovateľne začal šmátrať rukami pod jedným zo stolov. Tie deti boli také vydesené, že nevedeli či majú zdvíhať nohy, alebo sa držať aby nevypadli z vlaku. Zakrátko sa postavil a udrel si hlavu o stôl, ktorý vytrhol z podlahy. Vrátil sa naspäť a niečo v rukách ukazoval profesorke.

,,Koho je tá ropucha?“ ozvalo sa.

Nevill vyskočil a rozbehol sa k nim, pár krát sa zapotácal, pretože sa zavadil o sedadlá, ktoré v uličke míňal, no k profesorke dobehol celkom vzpriamene a hlavne v jednom kuse. Profesorka na neho vyjavene hľadela, a chvíľu zvažovala, či je bezpečné mu ju vrátiť.

,,Tu máš, ale dobre si ju stráž, nechceš predsa, aby skončila na jazyku zubornice. Prečo je celá od čokolády?“ nakoniec prehlásila.

Nevill pokrčil plecami, zobral si od Hagrida ropuchu a odkáčal na svoje miesto. Pred svojim boxom si však pristúpil habit a pred zrakmi všetkých mu ropucha vyletela z ruky, preletela cez stôl a skončila v jazere. Ron sa ju snažil chytiť, tak zostal vyklonený cez zábradlie, Hermiona ho pohotovo prichytila aby nespadol, no vtom sa za nimi rozbehol Hagrid. Svojou obrovskou silou rozhúpal celý vlak a Ron spadol do vody. Ako domček z karát so sebou stiahol aj Hermionu, ktorá ostala visieť cez zábradlie, Harry sa jej snažil pomôcť, aby ju Ron nestiahol ešte viac. Nevill sa spamätal a tiež pridal svoju ruku, no keď sa priblížil k okraju Hagrid, celý vlak sa nebezpečne naklonil. Všetky ostatné deti z tej strany vlaku sa presunuli na druhú stanu aby ho vyvážili, ale nemalo to žiaden efekt, Hermiona, Harry, aj Nevill skončili tiež vo vode. Hagrid sa teda radšej postavil do stredu vlaku a snažil sa nehýbať.

,,Mám ju!“ zvolal Ron.

,,Ako to, že už počujeme?“ spýtal sa Harry.

,,Tie žuvačky nie sú vodovzdorné. Ako inak by si ich chcel dostať z uší? vysvetľoval Ron.

,,Žiadne prudké, ani zbytočné pohyby!“ kričala na nich z diaľky profesorka.

V tom ich všetkých štyroch, aj s ropuchou, vzniesla do vzduchu, posadila rovno na svoje miesta v boxe a mokré klobúky im nechala pristáť na hlave. Stála nad nimi s kamenným výrazom.

,,Dávaj si na tú ropuchu pozor!“ pozrela prísne na Nevilla. ,,Všetci na miesta. Ďalšia zástavka Rockfort.“

Hagrid sa čo najopatrnejšie vrátil na svoje sedadlo a vlak sa začal plaviť, smerom k hradu.

,,Máme šťastie, že ešte nie sme zaradený do fakúlt, pretože by nám hneď a zaraz strhli body.“ podotkla Hermiona.

V hrade sa nestihli ničím pokochať. Keďže boli do nitky premočený, poslali ich rovno do sušiarne, miestnosti obrastenej podivnou rastlinou. Medzi jej listami nebolo vidieť ani kúsok steny. Akonáhle zatvorili dvere, rastlina sa mierne zapýrila a vypustila nasladlú vôňu, ktorá sa okolo nich omotala a všetku vlhkosť vycucala.

,,Ďakujem, za to čo ste spravili pre Trevora. Ste fakt kamoši.“ ozval sa Nevill, po ceste do Veľkej siene.

Keď tam dobehli ceremoniál už začal. Čo najnenápadnejšie sa zaradili na koniec rady prvákov. Vykukli z rady, aby videli čo sa deje vpredu. Dievča v strede celého diania sedelo na stoličke a na hlave jej sedela obrovská chobotnica. Jej chápadlá jej viseli až po pás a zakrývali skoro celú tvár.

,,Osmonoha kráľovská. Triedi prvákov do fakúlt už od vzniku Rockfortu. Dokonca už aj jej deti majú zálusk na tú prácu, no ona sa ešte stále drží.“ šeptala im Hermiona.

Osmonoha sa celá zazelenala a vykríkla: ,,Slizolin!“

,,Kde je Trevor?“ ...

Hodnotenie poroty:

cuca

Téma – 6

Zadanie – 10

Jazyk – 8

Celkový dojem – 6

SPOLU: 30

Prvá vec, ktorá mi pri čítaní tejto poviedky napadla, bolo to, že si HP asi čítal/a v angličtine, nie? Prosím, pre budúcnosť si treba dávať pozor na výrazy ako Rockfort (Rokfort), Nevill (Neville) a Trevor (Gertrúda). Aj keď to posledné za chybu považovať tak úplne nemožno, pretože to si, samozrejme, zmeniť mohol/mohla. Ale asi to nebol zámer. :D

Poviedka bola inak veľmi milá, skvele nadväzovala na spojničku, nielen obsahovo, ale aj štýlom písania. Zachoval/a si tam taký ten rozkošný punc HP1. Veľmi sa mi páčili niektoré tvoje prirovnania a tak isto si tam mal/a pekné opisy.

Zaujalo ma, ako sa zmenil vlak a oni si šli pozrieť okolie hradu. To bol naozaj dobrý nápad. :)

Úprimne ma pobavili tie žuvačky do uší. :D Mne nikdy v ušiach nedržia žiadne slúchadlá a toto je presne to, čo by som potrebovala. :D No a aj chobotnica namiesto rokfortského klobúku bola super. :D

Rozhodne to bolo príjemné dielko. Nejako úplne výrazne nenadchlo/nezmenilo pohľad na HP, ale skutočne dobre sa čítalo a bolo pekne napísané. Veľmi držím palce ďalej, myslím, že ako poviedka do rozstrelového kola to bolo výborné. :)

Marrko Riccoli

Téma – 6

Zadanie – 10

Jazyk – 6

Celkový dojem – 7

SPOLU: 29

Rozhodne najvtipnejšia poviedka kola. Samožúvacie žuvačky do uší? :D McGonagallovej strapce? :D Triediaca chobotnica ma dostala. Prvá polovica poviedky super a svižná. Potom akoby si sa rozhodol/a napchať tam pokiaľ možno najviac akcie a dej nabral na obrátkach (žiaľ, nie v dobrom slova zmysle). A odrazu sa stalo toto. A vzápätí toto. A hento tamto. Vo výsledku bola druhá časť poviedky tak trochu neprehľadná, čo ma mierne rušilo pri čítaní. V istom bode tam bolo príliš veľa „znechutenia“ (rozumej opakovania slov), raz alebo dva razy som si všimol tvrdky a Kamenná pevnosť a Nevill bez e tomu tiež veľmi nepomohli. V každom prípade som sa dobre bavil. Super.

R.i.x

Téma – 5

Zadanie – 10

Jazyk – 4

Celkový dojem – 5

SPOLU: 24

Dej poviedky sa odohráva v prvej knihe HP a jej tematické spracovanie dodržuje rozprávkový podtón, s ktorým sa v tejto knihe stretávame. Autor v poviedke väčšinou udržuje charakterové vlastnosti postáv tak, ako sme na nich zvyknutí, preto mi miestami nesedeli prejavy niektorých postáv. Najvýraznejšia odchýlka je u profesorky McGonagallovej, ktorá oproti knihám používa výrazne voľnejší štýl komunikácie a dokonca dochádza k tykaniu z jej strany smerom k študentom, ktoré pôsobí rušivo a nedôverčivo.

Samotný dej pôsobí dosť chaoticky. Na začiatku sa autor venoval drobnostiam a dej bol príjemný na čítanie, no z hľadiska príjemnosti má klesajúcu tendenciu. Oceňujem, že autor do príbehu vnáša vlastnú fantáziu, vo forme žuvačiek do uší, jazernými bytosťami alebo sušiareň, no deju uniká trochu logická línia. Na začiatku je študentom oznámené, že prvou zastávkou bude zakázaný les, ale v skutočnosti pristanú na hladine jazera. A to je asi i poslednou zastávkou, pretože následne sa dej odohráva už v hrade. Najťažšia časť na čítanie je podľa mňa „scéna“ na loďkách, kedy sa odohráva priveľa udalostí v jednom odstavci a občas ma nevyjadrený podmet vety nútil vrátiť sa o niekoľko riadkov hore a prečítať si ich znova. Okrem štylistických nedokonalostí, ktoré sa časom dajú natrénovať, je v texte veľmi veľa chýb gramatických. Najčastejšie je to chýbajúca alebo zle umiestnená čiarka, horšie sú chyby v i/y, napríklad: [oni] boli premočený, [my] nie sme zaradený. Nájde sa aj pomerne dosť preklepov. Celkovo by si poviedka asi zaslúžila korektúru po tejto stránke.

Čo sa týka dodržania zadania a rozsahu je podľa mňa táto poviedka úplne v poriadku. Autor napísal poviedku v duchu príjemného čítania, bez dramatických zápletiek, s vtipnými situáciami a naplnil podmienky zadania. Myslím, že pod vedením mentora v ďalšom kole sa im spolu podarí odbúrať všetky zmienené nedostatky.

[ » na začiatok « ]