Kapitola:
Pridaná: 2.1.2017, 11:24:12
Čítaná: 1294×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Patricia, Alejandro
Stručný dej: Keď sa lady zamiluje do obyčajného koniara, môže vzniknúť láska na večné veky. No oveľa pravdepodobnejšie je, že im lásku niekto prekazí a je len na nich, ako si s tým poradia a či zostanú verní svojmu sľubu, že sa budú milovať navždy.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1.kapitola 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola 4 » 4.kapitola 5 » 5.kapitola 6 » 6.kapitola 7 » 7.kapitola 8 » 8.kapitola 9 » 9.kapitola 10 » 10.kapitola 11 » Koniec

„Čo tu chceš? Okamžite odíď z mojej komnaty!“ vyhŕkla Patricia, len čo sa spamätala. Nazlostene si uvedomila, že ju jeho nečakaný príchod úplne vyviedol z miery a srdce sa jej opreteky roztĺklo.

„Až keď si ma vypočuješ,“ podišiel bližšie a Patricia podvedome odstúpila, pevnejšie si utiahnuc župan. „Niekoľko dní som chodil okolo zámku, len aby som vyzistil, kedy sa dá nepozorovane dostať do zámku. Podplatil som niekoľkých zvedov tým posledným, čo som mal, len aby som zistil, ktorá komnata a okno sú tvoje a kedy ťa v nich isto nájdem. Teraz sa už nevzdám.“ Pohľadom kĺzal po jej tele, skrývajúcom sa v mäkkej žiare ohňa. Niečo sa mu na nej nevidela, hoci bola stále rovnako krásna. Vtom pochopil. Jej bruško už nebolo vypuklé. Pozrel na ňu s otázkou v očiach, no zarazila do panika v jej očiach.

„Odíď!“ zopakovala. V srdci pociťovala celú búrku emócií, od nenávisti a strachu, až po nekonečnú lásku a vzrastajúcu túžbu. Ale ona nechcela cítiť nič! Túžila len po tom, aby jej bol ľahostajný! Aby jej na ňom nezáležalo o nič viac, ako jemu na nej. „Stráže!“ zvolala, no on k nej rýchlo priskočil a prikryl jej ústa dlaňou.

„Prosím, nikoho nevolaj. Iba ma vypočuj.“

No ona sa i naďalej metala a pokúšala sa kričať.

„Nerob mi to ťažšie. Lebo inak budem nútený umlčať ťa bozkom.“ Smutne si uvedomil, že až vtedy zmĺkla. Až tak ho nenávidí, že viac nechce ani jediný bozk od neho?

„Prečo si zmizla? Prečo si mi nepovedala, že odchádzaš? Vieš, ako som trpel?“ vyhŕkol s bolesťou v hlase. Vnímal, ako sa jej rozšírili zreničky. „Prečo si odišla?“

Stiahol jej dlaň z pier.

„Odišla? Prečo? Chceš to naozaj vedieť?!“ prepaľovala ho zúrivým pohľadom. „Videla som vás! Vedel si, ako mi prekáža, ako jej neverím! A napriek tomu si bol s ňou! Pri riečke!“ oči jej znovu zaliali slzy. „Ako si mohol...“

„To nie je pravda! Musíš mi veriť. Nepopieram, že za mnou prišla, že bola nahá a pokúsila sa ma zviesť, ale naozaj som ju odmietol. Nedokázal som to, pretože pre mňa si bola jediná žena ty. Stále si! A vždy aj budeš!“

„Pche!“ pohrdlivo si odfrkla Patricia, prekrížiac si ruky na prudko sa dvíhajúcich prsiach. „Si muž. Neodoláš zvodom ženského tela.“

„Toto si o mne myslíš?“ zranene na ňu pozrel. „Toto je tvoja dôvera vo mňa?“

„Potvrdila mi to aj Elizabeth, keď som ju stretla v lese. Prišla za mnou, aby mi to povedala, aby mi opísala, aký úžasný milenec si!“ zaúpela Patricia a pokúsila sa okolo neho prejsť, no nedovolil jej to. Miesto toho ju schytil do náručia. „Pusti ma! Nechcem, aby si sa ma ešte niekedy dotýkal!“

„Nie je to pravda! Nezatvrdzuj si srdce! Počúvaj ho. Určite ti našepkáva, že milujem len teba a nikdy by som ťa nepodviedol,“ šepol, hľadiac na jej chvejúce sa pery.

„To nech ti ani na um nezíde,“ mykla sa Patricia. „Odíď, lebo ťa nechám uväzniť!“

„Ľúbiš ma.“

„Ľúbim len svojich rodičov. Nikto iný sa už do môjho srdca nezmestí.“

„Elizabeth sa ma pokúsila zviesť ešte raz, podala mi drogu, no vďakabohu to prehnala a skôr, než by sa udialo to, po čom túžila jej chorá myseľ, som zaspal.“

„Nechcem to počúvať...“ odvrátila hlavu.

„Prečo by som ti to inak vravel? Chcem mať čistý štít! Chcem, aby si vedela, čo sa stalo, všetko, pravdivo, aby si si bola vedomá, že mám čisté svedomie...“

„Zhodila ma do rokliny,“ šepla Patricia, bojujúc so slzami. „Zabila naše dieťa a zabila aj moju lásku k tebe. Len vďaka dobrým ľuďom som prežila. A teraz... musím začať nový život. Minulosť... neexistuje.“

„Čo urobila?“ zahrmel, nedbajúc, že ho niekto v zámku začuje. Srdce mu zaplnila bolesť. „Naše dieťa... Patricia...“ skĺzol dlaňou na jej bruško, no odtisla mu ruku. „Za toto mi zaplatí.“

Pustil ju. „Pomstím naše dieťa a dokážem ti, že som ti bol verný. Že niet inej ženy, s ktorou by som chcel spojiť svoj život naveky...“

Patricia pokrútila hlavou, no Alejandro sa zvrtol a rozbehol sa k oknu. Vtom sa zháčil a v momente schytil Patriciu do náručia a pery jej prikryl horúcim bozkom. Celú ju rozochvel, rozdúchal plameň túžby v lone. Cítila, ako slabne... že je len otázkou času, kedy sa jej podlomia kolená...

A zrazu bozk ustal. Skôr než sa nazdala, sa Alejandro znovu stratil v tmavom okne. Rýchlo k nemu pribehla, ešte stále sa dotýkajúc pier. Nevedela si predstaviť, ako mohol vyjsť hore a teraz zoskočiť.

Dúfam, že sa tu už neukáže, už ho nechcem vidieť, presviedčala samu seba, no znovu rozdúchaný plamienok v jej srdci jej až príliš pripomínal, čo sa tu pred chvíľou odohralo. Tá noc bola pre ňu dlhá.

Najbližšie dni bola neustále v strehu. Obzerala sa, podvedome očakávala, odkiaľ by mohol vyskočiť, no stráže si svoju prácu zrejme spĺňali dokonalo. Vôbec sa jej nechcelo na stretnutie s Maximom. Na naliehanie matky sa však upravila aj s pomocou novej slúžky, ktorá jej zvestovala všetky novinky z hradu. O tom, ako vyhodili jednu z kuchárok, pretože si odsýpala do vlastných vreciek, o tom ako miesto nej prijali novú, mladšiu, o tom, ako jedna zo slúžok zostala v druhom stave po častých návštevách záhradníka... Patricia však myslela len na to, ako vydrží tento deň.

Keď konečne vošla do salóna, kde zvykli prijímať návštevu, s malou úľavou si uvedomila, že Maxim aspoň nie je starý, ale vyzerá dobre v tmavých vlasoch, s čiernymi očami a atletickou postavou, zdôraznenou rafinovane zvoleným tmavým odevom.

„Lady Patricia,“ ponáhľal sa k nej a zľahka jej pobozkal chrbát ruky. „Počul som, že ste krásna, no tie reči ani zďaleka nevystihli skutočnosť. Ste nádherná a ja som odteraz vašim verným otrokom,“ rozhoreli sa mu v očiach šibalské ohníčky.

Patricia sa placho usmiala. „Isto preháňate...“

„To určite nie. Poďte, posaďte sa, prosím,“ pozrel na Jolanu v kúte miestnosti. Tej na perách sedel spokojný úsmev. Tí dvaja boli bok po boku takí utešení!

„Možno sa k vám už donieslo, že o dva dni sa koná na našom zámku slávnosť. Preto som prišiel osobne. Chcel... chcel by som vás požiadať... nie, nie požiadať, úctivo poprosiť, aby ste mi ten večer venovali.“

Patricia neisto pozrela na usmiatu matku.

„Aby ste prišli na slávnosť a venovali mi jeden tanec. Priniesol som i obálku. Služobníctvo sa zmätene pozeralo, keď som povedal, že sám sa zahrám na posla,“ podal jej pozvánku.

„Ďakujem, veľmi si vážim vaše poznanie,“ sklopila mihalnice a Maxim bol jej krásou očarený ešte väčšmi, ako predtým.

„Budem vás s radosťou očakávať.“

Krátko na to sa rozlúčil, ešte raz sa uistiac, že Patricia príde a odišiel.

„No nie je to milý a príjemný mladý muž?“ pozrela na dcéru Jolana.

„Mama, dobre vieš, že to, na čo myslíš, nie je možné,“ hodila pozvánku na pohovku a vykročila k dverám.

„Prečo nie? Všetko sa dá vyriešiť.“

„Ako chceš vyriešiť niečo, čo sa možno dostalo do uší každému?“

„Nikto o tom nevie a služobníctvo má zakázané čokoľvek prezradiť.“

„Dobre, predpokladajme, že sa mu to ešte nedonieslo. Ako si to predstavuješ? Pôjdem na ples, zatancujem si s ním niekoľko tancov a on, celý očarený, ma požiada o ruku a ja súhlasím? Vezmeme sa a...?“

„A budete šťastní,“ tlesla Jolana rukami.

„Zabudla si na jednu podstatnú vec - svadobná noc.“

„To sa dá vyriešiť. Môžeme podstrčiť falošnú krv...“

„Mama!“

„Dievčatko,“ podišla k nej mama a objala ju. „Chcem ti len dobre. Jedna malá lož nikomu neublíži a tebe zabezpečí šťastný život.“

„Ja už aj tak nemôžem mať deti. Ako žena som...“

„Pst... nehovor tak. Zázraky sa dejú. Musíš sa modliť.“

„Nemilujem ho,“ vytiahla Patricia svoj posledný tromf. Jolana sa odtiahla a pozrela jej do očí. „Myslím, že si už pochopila, že láska vzniká postupne. A že prvotná vášeň môže pominúť. Tá ti môže zamotať hlavu a vďaka nej narobíš hlúposti. No postupný vznik lásky trvá dlhšie. A vydrží večnosť. Niekedy je dôležitejšie priateľstvo a to, aby ste si rozumeli.“

„Ach, mama...“ zašepkala Patricia a odstúpila. „Ja už v lásku neverím. Ale... na ples pôjdem, ak to chceš.“

„Ďakujem.“

Keď však v deň plesu stála vo svojej komnate, upravená, oblečená v saténových šatách kráľovsky modrej farby, s hlbokým výstrihom do V a s tenkými ramienkami, zmocňovala sa jej panika. Nemala sa prisľúbiť. Nechce Maxima zavádzať.

„Patricia, zvládneš to,“ povedala sama sebe. „Musíš kvôli matke.“

Zišla dolu na nádvorie. Jej koč už bol pripravený.

„Dcérka, dopadne to dobre, ver mi,“ pobozkala ju matka a kočiš pomohol Patricii nastúpiť do koča. Spolu s ňou mala ísť aj jej komorná Elsa, ktorá sa od nej, odkedy sa vrátila, nehla ani na krok. Mala za úlohu robiť jej gardedámu. Ešte stála vonku, so sklonenou hlavou odstraňovala neviditeľné smietky z odevu. Potom konečne nastúpila a vyrazili.

Okolie bolo zahalené do zamatovej temnoty, mračná ukrývali i mesiac. Koč hrkotal po nerovnej zemi a viezol Patriciu k zámku Maxima de Maxnera.

„Ach, Elsa, toto bude ťažký večer,“ povzdychla si, pohľadom spočinúc na svojej komornej, ktorá v tej chvíli zhodila z hlavy kapucňu.

„Preboha, Alejandro, čo tu robíš?“ vykríkla Patricia, sledujúc, ako odhadzuje prezlečenie - dlhý plášť jej komornej.

„Povedal som ti, že sa ma nezbavíš,“ znela odpoveď. „Nevedel som vymyslieť iný spôsob, ako sa k tebe dostať. Elsa mi pomohla. A nemohol som dopustiť, aby si šla tancovať s tým...“ odmlčal sa, prisadnúc si bližšie.

„Kočiš! Okamžite zastavte koč, chcem vystúpiť!“ zvolala Patricia.

„Mrzí ma to, ale nezastaví.“

„Ty si ma uniesol?“ pozrela na neho s doširoka otvorenými očami.

„Aj tak sa to dá povedať.“

„Ak si myslíš, že týmto ma prinútiš veriť ti, si na omyle.“

„Za pokus to stálo. Ale od nášho posledného stretnutia som sa vrátil k Elizabeth, aby som jej zrátal všetku bolesť, čo ti spôsobila. No nebola v domčeku. Po nej i po deťoch sa zľahla zem.“

„Nezaujíma ma to. Nechcem počúvať, ako si tam vrátil a...“

„Patricia, neodmietaj ma, prosím. Ako ti mám dokázať, že si pre mňa všetkým?“ pritiahol ju k sebe, čím jej znovu spôsobil chvenie na celom tele. „Celé týždne žijem v lese, neďaleko zámku, snívam o tebe, snažím sa k tebe dostať, podplácam ľudí vlastnými potravinami, každému vysvetľujem, ako ťa milujem...“

„Nedotýkaj sa ma,“ zasyčala, no on na to nedbal.

„Nepustím ťa. Kým mi neuveríš, že si jediná.“ V prítmí mu oči nebezpečne horeli. Boli to oči milujúceho muža, ktorý je za svoju lásku ochotný bojovať všetkými dostupnými zbraňami. „Milujem ťa.“

„Nie,“ odvrátila hlavu, aby mu zabránila pobozkať ju, no tak mu len umožnila prístup k štíhlemu krku. Keď pocítila horúce pery na svojej jemnej pokožke, zachvela sa.

„Prosím ťa, nerob to,“ zaprosila tíško, obávajúc sa najhoršieho. Že ju telo i srdce zradia a podľahne.

„Tak mi povedz, že ma už nemiluješ. Že už po mne netúžiš. Že už som pre teba nikto a ani na chvíľu si počas dňa na mňa nespomenieš,“ šepkal jej pomedzi bozky na pery.

„Ja...“

„Vidíš, nepovieš to,“ usmial sa, pohladiac ju po brade i perách. Skĺzol na krk a pokračoval po ramene až k lakťu. „Vyliečim ti každú sinku na tele,“ dýchol jej na rameno a ona si vzdychla.

„Nie,“ pozbierala posledné zvyšky súdnosti a obrátila sa mu chrbtom, aby sa pokúsila otvoriť dvere na koči. Ale Alejandro sa nemienil vzdať. Rozhodnutý bojovať do posledného dychu chytil šnúrky na šatách i korzete a potiahol.

„Alejandro!“ vyhŕkla, keď pocítila voľnejší chrbát, a jeho dlane na ňom. Mapoval jej bozkami odhalený chrbát a keď rukou vkĺzol pod uvoľnený korzet, zavzdychala. Bozkával jej plecia i chrbát, šiju a horúcimi dlaňami sa pohrával s jej prsníkmi. Potom ju zvrtol k sebe a stiahol jej vrch šiat dolu i s korzetom.

„Si nádherná, Patricia. Nech mi je Boh svedkom, že túžim len po tebe a nikdy ťa neprestanem chrániť,“ sklonil sa k nej a posial jej prsia bozkami.

„Alejandro,“ zaborila si ruky do jeho vlasov, privrúc oči, bojujúc s túžbou vykríknuť a strhnúť mu košeľu. Nedokázala mu odolávať. Od prvého dňa, ako ho spoznala, to bolo silnejšie ako ona. Pod jeho dotykmi sa roztápala, túžila po nich stále väčšmi. Pod sukňou zacítila jeho dlaň, ako postupuje po jej kolene a stehnách vyššie a vyššie.

Vykríkla. Nedbajúc na nič, mu chytila košeľu a trhnutím ju roztvorila. Gombíky sa rozleteli po koči a ona mu ju nenásytne zvliekala.

„Patricia,“ zašepkal a usadil si ju do lona. Chvíľu ju nechal, aby sa pohrávala s chĺpkami na jeho hrudi, aby ho bozkávala na pery, na bradu, na ramená, aby mu rukou zablúdila k tmavej cestičke, strácajúcej sa v jeho nohaviciach. Vtedy zaúpel, vyhrnul jaj sukňu až po stehná a priviedol oboch k výšinám rozkoše.

Potom si ju privinul k hrudi a jemne jej prechádzajúc po obnaženom chrbte jej šepkal slovká lásky. Po chvíli ho znovu začala bozkávať, akoby všetky tie dni odlúčenia len znásobili jej potreby cítiť jeho pery a on pocítil, ako v ňom znovu narastá vzrušenie. Nikdy sa jej nenabaží. Vtom si uvedomili, že koč spomaľuje, až celkom zastavil.

[ » na začiatok « ]