 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Keď láska bolí...54. kapitola: Dumbledorovo tajomstvotak, a je tu ďalšia kapitola. Tentokrát mi to trvalo dlhšie, lebo som mala strašný chaos v hlave a myšlienky mi nejako nechceli von. A potom boli také chaotické, že koniec :D Ale kapitolu som nakoniec napísala, tak si ju užite ;) ......................................................................................................
Netušil čo sa to s ním deje. Odrazu sa cítil ľahký ako pierko, takmer akoby sa vznášal, zbavený všetkej ťažoby čo ho trápila. Necítil bolesť a jeho dušu zaplavila zvláštna úľava a pokoj. Akoby všetky starosti a problémy zmizli s tými dvomi strašidelnými slovíčkami. Jediné, čo ho trápilo bolo, že nevedel kde je, ani čo sa deje. Jeho telo si robilo čo chcelo. Nedokázal ani len otvoriť oči. Akoby sa ocitol v nejakom divnom vzduchoprázdne, v ničote. Má vôbec ešte telo? Je mŕtvy? V diaľke vnímal hlasy, vzrušené a prekrikujúce sa jeden cez druhý, no nerozumel nič z toho hurhaja. Hlasy sa každou sekundou približovali a silneli a hoci zneli stále jeden cez druhý, už dokázal rozoznať jednotlivé slová. „Harryyyyyyyyy!“ počul úpenlivé volanie a v tom výkriku bolo toľko nešťastia, bolesti, toľko lásky... „Harry...Mám ťa rád... Nevzdávaj to,“ zaznamenal druhý hlas. Tichý ston oslabený bolesťou z utrpenia. Pri tom zvuku sa zachvel. Nevedel, či sa mu to len nezdalo, či to nie je iba výplod jeho mysle, ktorá sa drží každej, i maličkej nádeje, že nestratil tú blízku, milovanú osobu. Ďalšie hlasy zneli z väčšej diaľky ako tie predošlé, akoby z iného sveta, no i tak boli rovnako jasné. „Harry, synček, bol si taký statočný... Som na teba hrdá. Nevzdávaj to, bojuj...“ „Harry, si chlapík, vstaň a poraz toho bastarda!“ „Harry, chlapče...“ zaznel smutný hlas. „Je mi ľúto, že som ťa vystavil takému nebezpečenstvu. Musím ti niečo vysvetliť...“ Hlasy odrazu stíchli a Harryho obklopilo ticho. Už rozumel tomu čo sa deje. Jeho duša sa zmietala medzi svetom živých a mŕtvych. Na jednej strane ho to ťahalo za mamou, za Siriusom, a na druhej strane sa celou svojou bytosťou túžil vrátiť tam do lesa. Vidieť Ginny a poraziť Voldemorta. A ešte tu bol otec. Zúfalo s ním túžil ešte raz hovoriť a objať ho. Nadýchol sa...
Keď otvoril oči, ležal doluznak na zemi a navôkol bolo nezvyčajné ticho. Žiadne hlasy, pukot ohňa, vzlykajúca Ginny či mrmlanie smrťožrútov. Aj chlad skorého rána vymizol a vystriedalo ho príjemné teplo. Kde sú všetci? prebehlo mu mysľou. Čo to ticho znamená? Následné uvedomenie, že cíti pod sebou tvrdú zem, vníma teplo a že môže hýbať končatinami, mu vlialo nádej. Ešte nie je mŕtvy. Zároveň však pochopil, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádza v Zakázanom lese. To ho mierne vydesilo, lebo nemal predstavu čo sa deje a kde sa vlastne ocitol. Ešte hodnú chvíľu iba ležal a napínal sluch, či nezačuje niečo podozrivé. Nič sa však nezmenilo. Aj naďalej navôkol vládlo hlboké ticho. Keď nakoniec usúdil, že je naozaj sám a nič mu nehrozí, odhodlal sa posadiť. Chvíľku trvalo kým si jeho oči privykli na ostré svetlo, ktoré ho odrazu obklopilo. Po tej tme v lese to bol obrovský šok. Zmätene sa obzeral okolo seba. Už nerozumel ničomu. Kde to, pre Merlina, je a prečo sa ocitol práve tu? Nachádzal sa na slnkom zaliatej lúke plnej rozkvitnutých kvetov, veľmi podobnej tej zo spomienok, kde sa ako malý hrával jeho otec s mamou. Otec... Vstal a plný nádeje sa rozbehol po lúke. Aké však bolo jeho sklamanie, keď sa po pár metroch ocitol tvárou v tvár Albusovi Dumbledorovi. V srdci ho bodol osteň smútku, pretože Dumbledore nebol ten, s kým práve teraz túžil hovoriť. „Pán riaditeľ, čo tu robíte?“ oslovil ho, v hlase jemná výčitka. „A prečo tu vlastne som?“ Dumbledorovi neušiel záblesk sklamania v Harryho hlase. „Asi si nechcel hovoriť so mnou, však?“ chápavo sa usmial a pokračoval. „A prečo tu si? Zavolal som si ťa, pretože ti musím niečo povedať.“ „Ale,“ prerušil ho Harry. „Som mŕtvy?“ „Nie, aspoň nie zatiaľ. Ale nemáme veľa času. A ja ti potrebujem povedať niečo veľmi dôležité. Dlhujem ti vysvetlenie a dúfam, že mi odpustíš, že som ti zamlčal pravdu.“ Harry nechápavo zdvihol obočie. „Pamätáš si, keď som ti svojho času rozprával o horcruxoch, však?“ „Samozrejme, pane. Vtedy ste mi povedali, že ich Voldemort vytvoril šesť.“ „A v tom je ten problém. Zamlčal som ti dôležitú vec. Pravda je však taká, že ich vytvoril sedem.“ „Č-čože? Ako to myslíte?“ „Harry... Ty si bol posledný horcrux. Ten, ktorý Voldemort nikdy nechcel vytvoriť a vytvoril ho neplánovane.“ „Nerozumiem,“ hlesol Harry. „V tú noc, keď sa ťa Voldemort pokúsil zabiť a dvihol proti tebe prútik, tvoja mama sa vrhla medzi vás dvoch ako štít. Teba ochránila, no ju zabíjacie zaklínadlo zasiahlo. No ale odrazilo sa od nej a zasiahlo aj Voldemorta. Pri tom ale odtrhlo úlomok jeho duše, ktorý sa pripojil k jedinej živej bytosti v zbúranom dome – tebe. Tým kúskom Voldemortovej duše si získal schopnosť rozumieť parselčine, cítil si Voldemortove emócie, pretože časť Lorda Voldemorta žila v tebe. „Ale... Prečo ste mi to vtedy nepovedali?“ „Mal by si silu hľadať ostatné horcruxy, keby si vedel, že na konci ťa aj tak čaká istá smrť?“ „Nie,“ po chvíli ticha zašepkal Harry. Dumbledore sa chápavo usmial. „Ani Severus to nevedel.“ „P-prečo?“ vykoktal Harry. „Ako ho poznám, rozhodol by sa ťa chrániť a za každú cenu by sa ti v tom pokúsil zabrániť. A tá časť duše Lorda Voldemorta ktorá žila v tebe, by nikdy nebola zničená. A tak som vás jednoducho oboch nechal v tom, že vytvoril horcruxov šesť.“ Na chvíľu zavládlo ticho. Aj Harry, aj Dumbledore sa zahĺbili do svojich myšlienok. „Prepáč, Harry, že som ti to nepovedal. Bolo to pre tvoje dobro.“ „Ale...“ začal Harry, no Dumbledore ho rýchlo prerušil. „A prv než sa začneš na mňa hnevať,“ pokračoval keď videl Harryho zamračený výraz. „Je mi ľúto, že som ťa do toho celého zatiahol. Áno, bolo odo mňa sebecké nepovedať ti celú pravdu, ale vedel som, že ja sám všetky horcruxuy nezničím. Aj keby sa mi to podarilo, ten posledný horcrux musel zničiť Voldemort osobne. Lord Voldemort nemohol zomrieť, pokiaľ tento kúsok duše ostával chránený v tebe. Už tomu rozumieš? Ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive... „Ale... ak som bol posledný horcrux, prečo som nezomrel? Nebránil som sa, bol som pripravený.“ „To je pravda. A myslím, že práve to je odpoveď na tvoju otázku.“ „Lebo som mu dovolil, aby ma zabil?“ „Áno, bol si odhodlaný zomrieť, na rozdiel od Lorda Voldemorta, ktorý chcel za každú cenu prežiť.“ „A teda... Ten kúsok Voldemortovej duše, ktorý bol vo mne, už neexistuje?“ „Nie. Voldemort ho práve zničil. Si slobodný mladý muž a tvoja duša je celá,“ usmial sa starý čarodejník. Harrymu napriek zdeseniu odľahlo. Takže nie je mŕtvy. To ale znamená... „Takže sa tam musím vrátiť, však? A čeliť mu znovu?“ „Obávam sa, že áno, ale všetko je na tebe, Harry. Ak sa rozhodneš nevrátiť, nikto ti to nebude mať za zlé. Nikto sa nikdy nedozvie, že si mal možnosť voľby.“ „Len Voldemort bude aj naďalej mučiť a zabíjať a tyranizovať celý svet,“ vykríkol Harry nahnevane. „To nemôžem dopustiť!“ Dumbledore sa usmial. „Myslel som si to.“ „Ale... pane, had ešte nie je mŕtvy. Ak teraz v boji umriem, Voldemorta nezničím...“ vyjadril Harry to, čo ho už dlhšie trápilo. „To je pravda, ale verím, že aj túto malú komplikáciu zvládneš. Zatiaľ si si vždy podaril. Predpokladám, že ti napadlo poveriť tou úlohou niekoho iného, však?“ šibalsky sa uškrnul, akoby vedel o všetkých Harryho krokoch. „Áno,“ vydýchol Harry. „Tak vidíš, všetko bude dobré.“ „Pane? Môžem ešte niečo?“ „Ale samozrejme.“ „Voldemort ukradol váš prútik,“ vyhŕkol Harry. „Áno, viem,“ vzdychol Dumbledore. „Od tej noci, čo tvoj prútik porazil ten požičaný, sa nezastavil, kým nenašiel legendárny bazový prútik. Myslel si, že mu pomôže byť neporaziteľným a že ťa tak poľahky porazí.“ „A nie?“ „Harry, obaja dobre vieme, že v rukách Lorda Voldemorta ten prútik nebude nikdy poriadne fungovať a slúžiť mu tak ako by si želal.“ „Ale prečo?“ opýtal sa Harry, hoci tušil, že odpoveď na svoju otázku dávno pozná. „Harry, určite si už počul o bazovom prútiku, alebo inak nazvanému aj prútik osudu či smrtonosná palička, však?“ „Áno pán Ollivander mi o ňom rozprával.“ „Potom vieš, že jeho stopa je zväčša krvavá, ale pre jeho získanie nie je nevyhnutné zabiť.“ „Stačí ho získať v súboji,“ spomenul si Harry na rozhovor so starým prútikárom. „Správne. A teda isto vieš aj to, kto sa stal majiteľom prútika po mojej smrti.“ Harrymu sa vynorila spomienka na tú desivú noc na Astronomickej veži. „Draco Malfoy!“ vyhŕkol. „Ale... Ale to znamená, že Voldemort zabil otca zbytočne!“ frustrovane vykríkol. „On nikdy nebol majiteľom bazového prútika.“ Odrazu zalapal po dychu. Vybavila sa mu iná spomienka, rovnako desivá, s veľmi podobným obsadením. „Ja... ja som pred pár týždňami odzbrojil Draca,“ vydýchol. „Ja... Ja som majiteľom bazového prútika...“ „Veľmi dobre, Harry. Takže už rozumieš, prečo Voldemortovi prútik nikdy poriadne nefungoval a ani ho nikdy nebude poslúchať? Ty si jeho skutočným pánom. Vráť sa do Zakázaného lesa a poraz Voldemorta! „Áno, pane,“ zašepkal Harry, povzbudený novým zistením. Dokážem to, porazím ho a oslobodím svet od všetkého zla a utrpenia čo spôsobil.
...................................... A/N: dúfam, že z tých hlasov, ktoré Harry počul, bolo dostatočne jasné, ktorý hlas komu patrí ;-)
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|