Kapitola:
Pridaná: 9.5.2016, 11:46:39
Čítaná: 1922×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - slovenské prostredie zmiešané s fantasy prvkami
Postavy: Lívia, Alex, Marek, Laura...
Stručný dej: „Ešte donedávna som tvrdila, že môj život je strašne obyčajný. Nudný a jednotvárny, nehybný ako voda v plastových fľašiach. Mojou radosťou boli priatelia, predstava, ako sa zabavím na predmaturitnom plese. Tešila som sa, že potom vypadnem zo školy a konečne zabudnem na muža, ktorý mi pred pár rokmi pobláznil hlavu. Lenže mojou slabou stránkou je zvedavosť. Zaplietla som sa tam, kde som sa nemala ocitnúť. Vypočula som si rozhovor, ktorý nebol určený pre moje uši. Narušila som plány, o ktorých som nemala nič vedieť. Nešťastnou náhodou som odhalila tajomstvo svojho profesora dejepisu. A kto naň raz príde, nemôže ujsť. Preto sa začal boj o život i čas.“ Nudný život maturantky Lívie sa zo sekundy na sekundu mení na zápas s prírodou, živlami i samotným profesorom - Marekom Bezákom. Vydávajú sa na dobrodružnú cestu plnú nebezpečenstva. Stihne Marek splniť svoju misiu včas aj napriek komplikáciám?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Stresy 2 » Nepríjemné zistenie 3 » Oáza radosti 4 » Strach 5 » Starosti 6 » Adrenalín robí divy 7 » objav 8 » Varovanie 9 » Zvádzanie 10 » Konečne zmena 11 » Útočište 12 » Calaboose 13 » Útek 14 » Dessireé Artemis 15 » Elixír lásky 16 » Krutá pravda 17 » Vladimír Bobuľa 18 » Blažej 19 » Konečne doma 20 » Zvítania 21 » Rozchod 22 » Pomsta 23 » Starosti 24 » Liečenie a dary 25 » Preč. Preč od všetkého... 26 » Pohreb 27 » Testament 28 » O rok neskôr 29 » Zbohom neznamená navždy

O rok neskôr

Počasie bolo nechutné, lialo ako besné a ja som si zabudla dáždnik. Vykúkala som z dvier svojej univerzity a prešľapovala z nohy na nohu. Bola som nervózna, pretože som sa mala o hodinu stretnúť s Laurou u nás doma a ja som ešte stále tvrdla tu.

Okrem toho som mala za sebou ďalší zlý deň. Včera som sa rozišla s jedným chalanom po mesiaci chodenia. Nebolo to ono. Tak veľmi som sa ho chcela zbaviť, ale on sa snažil ešte viac. A to ma desilo. Zaujal ma len preto, že sa podobal na Mareka.

Keď som ho v prvý deň zazrela, podlomili sa mi kolená a musela som sa oprieť o stenu. Vyjavene som civela pred seba, šacovala ho pohľadom, či je to naozaj on.

Nie, to nie je možné, je predsa mŕtvy, hovorila som si.

Našťastie, keď sa obrátil, zistila som, že sa na neho len podobá. Aby toho nebolo málo, podišiel ku mne.

„Si v poriadku?“ oslovil ma ten prízrak. „Si nejaká bledá. Nie je ti zle?“

Nemo som prikývla. Bolo mi zle, ale to on vedieť nemusí!

„Poď na vzduch, ten ti spraví dobre.“

Vyviedol ma z univerzity von, usadil na lavičku a odbehol do stánku, kúpiť mi chladnú vodu.

„Vďaka,“ usmiala som sa a hltavo sa napila. Naozaj sa mi poľavilo.

„Som Lukáš,“ podal mi ruku a ja som ju prijala.

„Lívia.“

„Prváčka?“

„Ako vieš?“ začudovala som sa.

„Pôsobíš tak vystrašene a smutne. Väčšinou sú takí prváci,“ zaškeril sa.

Nasilu som sa usmiala. Keby si ty vedel! Príčina jeho odhadov bola celkom niekde inde. Myslela som si, že toto budem prežívať s Marekom, že to celé bude inak, že ja budem inde.

Ale Lukáš bol fajn. Tiež bol prvák, len z iného odboru, študoval záhradnú a krajinnú architektúru. Trávili sme spolu veľa času, pretože bolo fajn si znovu s niekým rozumieť. Lenže ten chalan sa do mňa buchol až po uši! Neustále ma balil, nosil mi kvety, čokoládky, pozýval ma, kam sa dalo a ja som sa nevedela z toho vymotať. Napokon som pristúpila na vzťah. Aj tak mi chýbala mužská spoločnosť.

Jediný problém bol v tom, že som nechcela nič viac. Bolo super mať kamaráta, ktorý ma poznal bližšie, ku ktorému som sa mohla schúliť a vyplakať sa u neho. No to bolo všetko. Napokon som to ukončila. Musela som byť k nemu férová.

Myslela som si, že sa nahnevá, urazí, čokoľvek. A on nič! Vraj to chápe!

Očividne nie, keď dnes prišiel počas prednášky do triedy kuriér s kvetmi. Že pre mňa! Skoro som spadla z nôh. Asi sa len tak nevzdá.

Lenže to ešte nevie, že ja sa nevzdávam tiež. Najmä minulosti.

„Do riti s tým všetkým. Kašlem na to,“ rozbehla som sa do prudkého dažďa, rozhodnutá stihnúť bus, aj keby som mala zmoknúť do nitky a obetovať vlastný život.

Doslova.

Zrazu som len začula škripot bŕzd, pocítila neznesiteľnú bolesť a následne som sa stratila v krásnej tme.

[ » na začiatok « ]