Laura Madleyová si nervózne preloží nohu cez nohu. Prečo pre Merlina sa rozhodla prísť o hodinu skorej? Sledujúc dvere neprítomne zdvihne šálku k perám, no do úst sa jej však nedostane ani kvapka. Ako by aj mohla, keď čaj vypila už pred hodinou. Sklamane ju položí na tácku pred seba a opäť uprie svoje ľadovo sivé oči na dvere Deravého kotlíka. Vie, že od sústredenia mračí čelo a vytrvalo si hryzie spodnú peru.

Čo ak bude meškať? Čo ak si to rozmyslel a nepríde? Z jeho listu vycítila, že je z ich stretnutia rovnako nervózny ako ona.

,,Prinesiem vám ešte ničo?“ opýta sa jej čašník Tom s typickým bezzubým úsmevom, čím ju vyruší z nežiadaným úvah.

,,Nie, ďakujem.“

,,Ako si želáte“ povie Tom a odšuchce sa pomalým krokom späť k barovému pultu.

V snahe prinútiť sa prestať panikáriť, siahne do tašky, odkiaľ vytiahne jednu z mnohým rozčítaných kníh. Nalistuje na strane, kde skončila a začne čítať:

Pokúsil sa vydať nejaký zvuk, aspoň zastonať, ale nešlo to. Vtedy si spomenul, že niektorí čarodejníci ako Dum....

Vtom sa otvoria dvere až podskočí. Kniha jej so zadunením vypadne z rúk a odkotúľa sa pod stôl. Zohne sa po ňu hundrúc, kedy konečne prestane byť na tŕňoch. Mala by byť pokojnejšia. Bol to predsa jej nápad....teda túžba sa s ním stretnúť na verejnom mieste.

A kto vlastne prišiel? Oči jej blúdia po všetkých čarodejníkoch a čarodejniciach sediacich v Deravom kotlíku. Žiaľ, v žiadnom z nich nespoznáva Olivera. Pravdepodobne sa len niekto potreboval dostať cez Deravý kotlík do Šikmej uličky.

Znova sa otvoria dvere. Oči je šibnú smerom k dverám, až jej skoro spadnú okuliare.

Je to len nejaký postarší pán. Srdce v hrudi jej aj napriek tomu bije ako splašené. Skontroluje čas, zatiaľ čo druhou rukou si napráva okuliare, ktoré sa jej medzi časom zošmykli až na špičku nosa. Má ešte 5 minút. Pomaly sa nadýchne a vydýchne. Opätovne zdvihne knihu do ruky. Nalistuje stranu a pomaly po nej prechádza prstom, v snahe nájsť tú správnu vetu, kde skončila. Ešte posledný krát v nádeji skontroluje situáciu pri vchode a začne čítať.

Pokúsil sa vydať nejaký zvuk, aspoň zastonať, ale nešlo to. Vtedy si spomenul, že niektorí čarodejníci ako Dumbledore dokážu čarovať aj bez vyslovenia zaklínadla. A tak sa pokúsil privolať svoj prútik, ktorý mu vypadol z ruky, v duchu znova a znova opakujúc Accio, prútik!, ale nestalo sa nič....

..Ehm, ehm ty si Laura?“ ozve sa.

Ak jej predtým bilo srdce splašene, tak teraz jej ide priam vyskočiť z hrude. Zdvihne hlavu a ocitne sa oproti svojej mužskej verzií. Hnedé husté kučeravé vlasy, ľadovo sivé oči skrývajúce sa za okuliarmi s hrubým rámom, dokonca to isté znamienko nad perou.

,,Ahoj, som Malcolm, Malcolm Baddock.“

Cíti, že sa chveje a okolo prsta si obmotáva prameň vlasov, čo je posledné štádium predtým ako sa tu psychicky zloží. Do očí sa jej tlačia slzy.

Pred tvárou sa jej z ničoho nič objaví ruka. Nechápavo na ňu hľadí. Malcolm sa k nej zohne, vezme jej ruku a jemne ju vloží do druhej nastavenej.

,,Teší ma, ja som Laura“ vyjde z neho napodobenina ženského hlasu.

V pochopení zovrie jeho ruku silnejšie a zopakuje.

,,Teší ma, ja som Laura“.

Kým sa Malcolm usádza oproti nej, nenáhlivo odkladá knihu do tašky, pri čom si opakuje mená 10 najvýznamnejších čarodejníc. Rituál, ktorý ju dokáže v sekundu ukľudniť.

Otočí sa na neho sebavedomejšie a pristihne ho ako si ju s neskrývaným záujmom prezerá. Už aj on si musel všimnúť ich do očí bijúcu podobnosť. Ako to, že si ho na Rokforte nikdy nevšimla?

,,Takže, dáš si niečo?“ preruší ticho.

,,Dal by som si čaj, vonku je minimálne 20 pod nulou.“

,,Zbehnem po to, počkaj ma tu“

Cestou k baru sa snaží premyslieť, ako začať konverzáciu. V liste mu už, čo to prezradila, ale pravdepodobne to bude chcieť počuť od nej znova. Je predsa oveľa ľahšie niečomu uveriť, keď to počujete, ako keď si to len prečítate. Vezme si od Toma 2 šálky teplého zeleného čaju a opatrne aby nevyliala sa vracia naspäť. Jednu z tácok položí pred neho a tú druhu na miesto pre sebe.

,,Takže, Oliver som rada, že si nakoniec prišiel“

,,….Oliver?“

A do pekla. Nemôže uveriť, že ho v prvej vete nazvala jeho skutočným menom.

,,Ja....veľmi ma to mrzí. Nechcela som. Ospravedlňujem sa ti.“

To má za to, že si to meno opakovala za posledné 2 týždne v hlave asi miliónkrát.

,,Nič sa nestalo. Skôr však ako si zmením meno....“ podotkne s úškrnom.“By som si rád ujasnil pár vecí. Ak som správne pochopil, moji terajší “takzvaní“ rodičia ma uniesli z vášho domu, keď sme mali obaja 4 roky správne?“

,,Správne.“

,,Tak ako to, že ma nikto nehľadal? Ako to, že Ministerstvo mágie nenašlo žiadne stopy? Ako to, že si na to prišla až 17 rokov potom?“

Z Malcolmovho hlasu je jasne počuť obrovskú zmes emócií. Do popredia sa však tlačia dve najsilnejšie. Hnev a sklamanie. Stôl zviera tak silno, až mu belejú hánky. Snaží sa potlačiť výbuch, ktorý sa pomalinky derie na povrch. Zavrie oči a keď ich otvorí jeho pohľad je opäť pokojný ako hladina Rokfortského jazera za príjemných letných dní.

Pokojným hlasom akým rodičia hovoria na svoje deti, ak ich nechcú rozrušiť Laura prehovorí.

,,Ministerstvo mágie ťa nehľadalo. Nemohlo. V dobe keď ťa uniesli sme obaja neboli nič viac než obyčajní muklovia. A tí neschopní policajti. Akoby mohli nájsť stopy po odmiestnení? Baddokovci vedeli, čo robia keď sa ťa rozhodli uniesť. Túžba po dieťati ich dohnala k tomu, že im nezáležalo na to, že si do svojho čistokrvného rodu starého niekoľko dekát privedú jedného mukla.“

,,Prečo si potom nezobrali teba? Prečo mňa?“

Jeho hlas sa trasie a keď sa na neho pozrie v tvári sa mu zrkadlí ľútosť.

„Neviem. Ale to nie je otázka, ktorá ma trápi. Viac ma trápi ako nejaký človek môže oddeliť od seba dvojčatá. Vieš, keď sme sa narodili boli sme viac než obyčajné dvojčatá. Boli sme siamské. Spojení bokmi. Doktori nás museli chirurgicky oddeliť“

Pri jej slovách sa dotkne ľavého boku. Tu je dôkaz. Tak ako ona má jazvu na pravom boku po oddelení, má tu jazvu aj on na jeho ľavom boku.

„Odkiaľ to všetko vieš?“

„Tieto informácie som sa dozvedela.....úplnou náhodou“

Rýchlo dodá skôr než si stihne všimnúť jej malé klamstvo. Sklopí oči k stolu a začne sa hrať so šálkou.

Natiahne sa cez stôl a stisne jej ruku.

„Mne môžeš dôverovať. Povedz mi, ako si sa to dozvedela. Prosím.“

Začervená sa. Prečo nemôže vedieť klamať tak prirodzene ako ostatní ľudia? Nervózne sa obzerá po miestnosti snažiac sa vymyslieť výhovorku, ktorú by jej uveril. Na ruke pocíti menší tlak. Otočí sa. Upiera na ňu rovnaký pohľad, ako zvykol na ňu používať jej otec, keď vedel, že klame.

„Dobre, teda. Našla som mamu, ako si prezerá nejaké fotky hneď po otcovom pohrebe..“

„Pohrebe?“

„Ach...ja...do čerta. Toto nebol práve najlepší spôsob ako ti to oznámiť.“

„Ako sa to stalo?“ opýta sa takmer šepky Malcolm.

„Autonehoda. Už mu nevedeli pomôcť, pri živote ho držali len prístroje.“

Odmlčí sa. Snaží sa vyčítať reakciu z jeho tváre. Je však nepreniknuteľná, ako keby sa snažila pozerať cez hustý závoj. Po krátkom tichu prehovorí.

„Pohreb nebol veľký. Len ja, mama a pár známych.“

„A čo tvoja rodina? Oni neprišli?“

Malcolmova otázka ju zarazí.

„Okrem mamy a ….teba nemám nikoho.“

„Ako keby si chcel nejaký normálny čarodejník vziať niekoho nečistej krvi.“

Tie slová mu ledva prejdú perami, ale jej vytrénované uši, to zachytia. Nechce predčasne vyvolať hádku, a tak pokračuje.

„V podstate sa dá povedať, že som vydatá za svoju prácu. Pracujem ako novinárka pre Denný Prorok v sekcií športových podujatí. A čo ty, máš nejakú rodinu?“

„Mám ženu Sophiu. Spoznali sme sa na lekárskom kongrese vo Francúzsku. Študovala na Beauxbatonskej akadémií a teraz obaja pracujeme u sv. Munga. Teda, ja pracujem. Ona je s našim synom Jonathanom na materskej dovolenke. Radšej mi však už dopovedz, čo bolo po pohrebe“

Chcela by počuť viac, ale nakoniec sa rozhodne mu to dopovedať.

„Keď som sa jej opýtala na fotky. odbila ma. A tak večer, keď som jej varila čaj som jej do neho priliala veritaserum.“

Opatrne sa na neho pozrie. V jeho pohľade nevidí, však opovrhnutie a tak pokračuje.

„Z maminých spomienok som sa dozvedela veľa. Napríklad sme museli byť stále spolu. Ako náhle vyniesla jedného z izby, spustil sa obrovský plač na celý dom. Nedokázali sme byť bez seba. Vieš, ten pocit som musela znášať celých 17 rokov. Pocit, že v mojom živote chýba niečo naozaj dôležité. Pocit, že...

„Tak dosť. To stačí. Moji rodičia neboli zlí ľudia. Vychovali zo mňa slušného čarodejníka. Nie som ochotný, tu ďalej znášať tieto nehorázne klamstvá od obyčajnej humusáčky.“

Prekvapená tou to nečakanou reakciou a náhlym hnevom Laura bez rozmyslu udvrkne.

„Aj ty si obyčajný humusák.“

TRESK! Malcolmova ruka dopadne na stôl s takou silou, až na nich upiera oči celé osadenstvo Deravého kotlíka.

Skôr než stihne žmurknúť. Vidí už len čierny plášť, vychádzajúci náhlivo z dverí. Vloží si tvár do dlaní a snaží sa upokojiť. Nevzdá sa. Nie teraz, už ho skoro mala. Videla tu mäkknúcu tvár, skôr než sa zmenila na nevraživú. Potrebuje ho rovnako ako on potrebuje on. Jedno však už vie. V jej bratovi žijú dve osobnosti. Malcolm aj Oliver.

Hodnotenie - Jin

Spolupráca s tebou bola na jednotku. So mnou to síce bolo občas ťažšie, ale nezniesla si ma pod čiernu zem, takže za to som vďačná.

Čo sa týka poviedky, som rada, že si ju doplnila o nejaké informácie. Najmä čo sa týka života Laury a Malcolma-Olivera. Aspoň sme sa dozvedeli, v akom čase sa nachádzame. Takto sa nezdá až také čudné, že si Laura číta úryvok, v ktorom sa spomína Dumbledore. Tipujem, že po bitke o Rokfort vzniklo množstvo kníh o Harrym Potterovi, možno niektoré aj fikcie. Celkom by sa mi to páčilo. Niekde by mohol byť teda aj ten úryvok, ktorý som vám zadala.

Všimla som si, že používaš čísla namiesto slov. Myslím, že ak ide o takéto malé číslovky (do tisíc, alebo do sto... nie som si úplne istá), v knihách sa rozpisujú slovne.

Tiež kvôli nedostatku času (čo bola moja chyba) si spravila pár preklepov a chýb z nepozornosti. Sem-tam ti ubehla čiarka (konkrétne: správne má byť „Vezme si od Toma 2 šálky teplého zeleného čaju a opatrne, aby nevyliala, sa vracia naspäť“). Nabudúce radšej počkám o deň viac, najmä keď viem, že som ťa zdržiavala ja, len si to po sebe ešte prečítaj.

Téma – 7

Jazyk – 7

Dojem – 8

Mentor – 10

SPOLU: 32

[ » na začiatok « ]