Kapitola:
Pridaná: 24.11.2015, 09:00:20
Čítaná: 2977×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Luna Lovegoodová (JKR), Draco Malfoy (JKR)
Stručný dej: Sedem rokov v Rokforte – a zároveň len sedem rozhovorov za život. Dokáže zopár krátkych chvíľ s Lunou Lovegoodovou zmeniť Draca Malfoya? (Napísané v r. 2013 O:))

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Rozhovor v Rokfortskom exprese 2 » Rozhovor na chodbe s nápisom 3 » Rozhovor na pohyblivom schodišti 4 » Rozhovor pri Ohnivej čaši 5 » Rozhovor v Rokville 6 » Rozhovor v Astronomickej veži 7 » Rozhovor po bitke o Rokfort Epilóg » Epilóg

(18. máj 2012)

Smrť Xenophilia Lovegooda prišla akosi nečakane, ale magizoológ Rolf Scamander od prvého okamihu obdivoval silu svojej plavovlasej manželky. S pokojom prevzala editorstvo Sršňa a rozhodla sa pokračovať v písaní článkov, ktoré rekapitulujú výsledky jej výskumu. Obaja sa už roky venovali štúdiu prírody a zvierat, tak sa vlastne spoznali. Stáli nad Xenovým hrobom a Luna vyzerala tak krásne a jemne ako vždy, no Rolf dokázal v jej striebornošedých očiach rozoznať tichý smútok, napĺňajúci jej vnútro.

Zrakom zablúdil k dvom blonďavým chlapcom a zavolal ich k sebe: „Lorcan, Lysander!“ Pobehovali totiž po celom cintoríne. Rolf vedel, že ešte tak celkom nerozumejú, že prišli o svojho starého otca, ale zhodoval sa s Lunou v tom, že im netreba pripomínať či podrobne vysvetľovať túto stratu. „Poďte sem!“ Kým sa šesťročné dvojčatá stihli priblížiť k nim, magizoológ objal manželku okolo pása a vtisol jej bozk na líce. „Chceš tu byť sama?“

„Áno, chvíľku,“ prisvedčila, pohladila svojich synov po svetlých kučierkach a zhlboka sa nadýchla. Jej manžel a deti sa vzdialili, zamieriac spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi a známymi, čo na pohreb prišli, do najbližšej reštaurácie, kde sa mal odohrať kar na Xenophiliovu počesť.

Rakva, v ktorej jeho telo ležalo, dokonale pasovala k jeho osobnosti: bola ozdobená dúhovými lúčmi, po ktorých sa motali rôzne čarovné chrobáky a iné drobné stvorenia. Nad Luninou hlavou preletel skutočný motýľ a ona si prehodila vrkoč z chrbta na hruď. Padal jej až k bruchu, ktorého sa jemne dotkla, mysliac na svoju dcérku. Na smaragdovej tráve pred sebou zbadala tieň; ktosi k nej zozadu kráčal. Draco Malfoy pristúpil bližšie a povedal: „Úprimnú sústrasť, Luna.“

Prekvapene vyriekla celé jeho meno. Uplynulo toľko rokov od okamihu, čo ho videla naposledy! Takmer pätnásť, uvedomila si. „Ďakujem. Škoda, že si sa s ním nikdy nestretol.“

„Poznal som ho aspoň skrz články v Sršni,“ priznal, akoby nadviazali na nedávno prerušenú debatu. Keď sa z Denného Proroka, zhodou okolností včas, dozvedel, kedy bude mať editor toho šialeného časopisu, vo vedeckých kruhoch považovaného za nedôveryhodný, pohreb, okamžite mu bolo jasné, že sa tam objaví. Úmyselne prišiel o čosi neskôr, nechcel sa tam ukázať počas obradu.

„Vážne? Čítal si ho?“

„Každé číslo.“

Pousmiala sa. „Ako sa ti darí, Draco Malfoy?“

Mykol plecami. „Mám syna. Nedávno oslávil piate narodeniny.“

„Ako sa volá?“

„Scorpius Hyperion Malfoy.“

„Také meno sa veľmi hodí do vašej rodiny,“ podotkla.

„A čo ty? Videl som tých dvoch chalanov. Dvojčatá?“

„Presne tak, Lorcan a Lysander. Sú úžasní, moje malé šidlá.“

„A vidím, že tretie na ceste.“

„Áno, dievčatko. Na mene sme sa s Rolfom ešte nezhodli.“

„Gratulujem.“

„Si šťastný, Draco Malfoy?“ obrátila k nemu zrak.

Sklopil oči. „Prišiel som ti poďakovať, Luna. Za všetko. Že si sa mi vŕtala vo svedomí. S odstupom času, s takým strašným odstupom, viem, že mi to veľmi pomohlo. Dokonca už ani nemám chuť vraždiť, keď kdesi na Ministerstve náhodou narazím na Pottera!“ uškrnul sa. „A to všetko len vďaka tebe.“

„Takže si šťastný?“ Veľmi chcela počuť odpoveď na tú otázku.

„Určite oveľa šťastnejší, než by som bol, keby nebolo teba.“

„Teším sa z toho.“

„Fakt si mi zmenila život, Luna Lovegoodová. Teda, vlastne...“ zarazene nadvihol obočie.

„Scamanderová,“ upresnila.

„Ďakujem ti za to. A teraz... aby som nebol príliš patetický... radšej už pôjdem.“

„Bola to veľmi krátka návšteva.“

„Pravda. Ale teraz potrebuješ pri sebe rodinu, nie mňa.“

„Draco Malfoy?“ oslovila ho ešte, hoci sa od nej vzďaľoval. Otočila sa k nemu. „Mohol by si ma ešte raz nazvať Šluna?“ požiadala a jeho takmer premohol smiech.

„Jasné. Maj sa dobre, Šluna!“

Vrátila sa pohľadom k otcovej rakve a usmievala sa. A nielen preto, že Xenophilia konečne videla po boku svojej matky, ale aj pre zmenu, ktorá sa udiala v srdci kedysi krutého Slizolinčana – a na ktorej mala i ona svoj veľký podiel.

[ » na začiatok « ]