Poviedka:
Pridaná: 12.1.2015, 15:50:32
Čítaná: 2402×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou finalistov bolo napísať poviedku na tému: čarodejnícky svet neexistuje, no postavy majú medzi sebou vzťahy z čarodejníckeho sveta.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Poviedka č. 1 - Devilry Z. Wraith 2 » Poviedka č. 2 - Pomery sa menia 3 » Poviedka č. 3 - Hrdina 4 » Poviedka č. 4 - Reality show 5 » Poviedka č. 5 - Karamelky

„Volám sa Ronald Weasley, mám dvadsaťjeden rokov a pochádzam z malej dedinky Vydrí Svätý Dráb. K farmárčeniu mám teda už od malička blízko. Ako môžete vidieť, naša rodina vlastní krásnu farmu - nežijeme si zle, no je tu jedna vec, ktorá mi nedá spať: samota. Rád by som si našiel manželku,“ poviem po stýkrát, kým sa na mňa režisér konečne neusmeje.

„Skvelé! Máme to! Teraz už len popis tvojej vyvolenej... na tom si musíme dať záležať, bude to aj v upútavkách.“

Po čele sa mi rinú drobné riečky studeného potu. Dnes je extrémne horúco a slnko odrážajúce sa od okolitých mlák a jasnožltého sena je nepríjemne oslepujúce.

Máme nabitý deň. Okrem nakrúcania televíznych upútaviek sa dnes napokon stretnem s trojicou slečien, ktoré sa prihlásili do show, aby sa uchádzali o mňa a o život, ktorý vediem.

„Ronald Weasley!“ ozve sa nazlostený hlas zo stodoly a po chvíli z nej vidím vychádzať svoju mamu, odetú v jej bežnom pracovno-domácom úbore: roztrhaných a ufúľaných montérkach a tričku, s galošami na nohách.

„Volala si ma, mami?“

„To teda áno!“ skríkne a z úst jej pritom prskajú sliny, „Keby som ja bola bývala vedela, jak nám šecko táto šou skomplikuje na statku, nikdy by som ti nedovolila sa do nej prihlásiť! Švine nemajú žrádlo, slépky sa celými paprčami boria v bahne a bohvie v čom ešte, kravám už mlieko pomaly samé z vemien bude o chvíľu striekať a...“ zrazu si všimne, ako režisér potajme nabáda kameramana, aby to všetko zdokumentoval, a líca sa jej sfarbia dočervena.

Mama prehltne zlosť. „Páni,“ pokývne hlavou a zahanbene sa odtrmáca naspäť do stodoly.

Pár minút pred príchodom očakávanej trojice pocítim nával nervozity a strachu. Čo ak sa mi ani jedna z nich nebude páčiť? Čo ak všetky tri budú dámy z mesta, ktorým sa ja, chlapec z dediny, môžem sotva rovnať? Odmalička som vyrastal v tomto jednoduchom, vidieckom prostredí a okrem toho mála, čomu som sa priučil na miestnej strednej škole, nemám o inom ako farmárskom živote žiaden prehľad. Nie sme chudobní, a zároveň sme: máme jeden druhého a živia nás zvieratá, o ktoré sa staráme, no peniaze sú niečo, čo častejšie nájdem na zemi než si zarobím.

Navyše dúfam, že sa slečny nezľaknú toho, koľkí žijeme v jednom dome. Kedysi to bývalo horšie, ale odchod Charlieho, Billa a Percyho sotva niečo zmenil. Každý mal statku plné zuby, no s našimi obmedzenými vedomosťami sa na dnešnom pracovnom trhu len ťažko zamestnáte; Charlie sa preto rozhodol iba pre minimálnu zmenu a teraz pracuje v londýnskej ZOO a Dinoparku, Bill celé dni drie v baniach a Percy, ten šťastlivec, sa prepchal na akési ministerstvo, kde robí dôležitejším ľuďom poslíčka.

Stále sme tu však šiesti: rodičia, dvojičky, Ginny a ja. Dnes by som privítal podporu najmä zo strany Harryho a Hermiony. Tí sa mi nanešťastie v tento veľký deň otočili chrbtom: z Harryho sa stala príliš veľká celebrita na to, aby sa objavil v show pod jeho úroveň (to máte tak, ak raz vyrastáte ako detská hviezda, chúďa a sirota po dvoch nebohých mediálne známych

rodičoch, dá sa očakávať, že sa z vás stane rovnako populárna ikona) a Hermione príde celá tá myšlienka manželky a svadby cez televíziu absurdná. Ako jediná ma odhovárala od prihlásenia sa a ako jediná so mnou úplne prestala komunikovať. Kde sú tie stredoškolské časy...?!

„Aaa... akcia!“

„Vážení televízni diváci, vitajte pri sledovaní už v poradí piateho ročníka vašej obľúbenej reality show Farmár hľadá ženu! Momentálne sa nachádzame pred jednou z piatich fariem, ktoré budete mať týždeň čo týždeň možnosť navštíviť prostredníctvom vašich televíznych obrazoviek. Dovolím si tvrdiť, že práve táto farma,“ blondínka s umelým úsmevom na perách elegantne ukáže na domce za ňou, „bude pre vás, divákov, najpútavejšou. Nachádza sa tu totiž najmladší a najsvalnatejší statkár hľadajúci ženu - Ronald Weasley!“

Pri zmienke o mojich svaloch sa mimovoľne pozriem na svoje telo. Nikdy som si to nevšimol, no roky pri lopate, vidlách či krompáčoch sa podpísali na mojom výzore. Zapýrim sa.

Keď vidím, ako sa úzkou dlhou cestou smerujúcou k Brlohu (tak zvykneme nazývať náš hlavný dom) pomaly s kuframi v rukách teperia tri dámy, mám pocit, akoby mi niekto priložil mohutné ruky ku krku a pevne sa mi bruškami prstov zaboril do kože, a popritom mi kladivom bezcitne a neprestajne udieral do hrude pri srdci. Neviem dýchať.

Ako prichádzajú bližšie, aj môj pohľad je ostrejší. Prvá z nich je stredne vysoká rusovláska s mimoriadne štíhlou líniou - celkom ako Ginny. Druhej sotva vidno do tváre, ktorú zahaľujú strapaté čierne vlasy a postavou skôr pripomína obézneho trpaslíka ako mladé žieňa. Posledná slečna s mašľou v špinavo blonďavých vlasoch má typicky ženské krivky a je približne rovnakého vzrastu ako ja.

„Dievčatá sú už ubytované, a tak prišiel čas spýtať sa nášho slobodného hospodára na prvé pocity z nich. Napokon, vzhľad je nepopierateľne dôležitým faktorom pri výbere budúcej manželky,“ moderátorka sa zvodne pohladí po líci, udržujúc pritom kontakt s kamerou, do ktorej napokon žmurkne a potichu sa zachichoce, „nie je tak, Ron?“

Cítim sa dezorientovaný, a preto jej odpoviem až po značnej odmlke. Myšlienkami som pri jednej zo slečien...

„Ehm, takže... dievčatá sa mi, prirodzene, páčia.“

Moderátorka ma pobáda k ďalším slovám, no ja ich nenachádzam. Napokon zavrčí: „Ach, stop! Musíš mi povedať viac ako len ‚páčia sa mi‘. Nenašiel si medzi nimi nejakú favoritku? To divákov určite zaujíma... Predstav si, že ten program pozeráš ty. Nechcel by si počuť nejakú... pikantériu?“

Pritakám, napijem sa vody a zahmýrim sa na stoličke pred kamerou. Za mnou sa v zábere krásne vyníma logo show, pripevnené na kvádroch zo slamy.

„O triii... štart!“

„No... dievčatá sú mi naozaj sympatické a dve z nich ma dokonca očarili svojou krásou. Ak mám byť však úprimný, jedno z nich poznám už roky.“

Štáb zo seba vydá hlasné „Hiii!“ a moderátorka si pri predstave napätia a vzrušenia, ktoré toto prehlásenie vyvolá v televíznych divákoch, od radosti cvrkla.

„Volá sa Lavender Brownová a bývali sme spolužiaci.“

O 99 epizód neskôr

„Napätie na farme vo Vydrom Svätom Drábe graduje, vážení televízni priatelia. Ktorú

zo zostávajúcich dvoch slečien si onedlho-snáď-ženatý statkár Ronald Weasley napokon vyberie? Táto otázka visí vo vzduchu už niekoľko týždňov, a to konkrétne po vyradení Aničky. Pre menej pozorných divákov len pripomínam, že to bola súťažiaca s číslom dva - temperamentná čiernovláska. Pripomenúť si ju môžeme aj prostredníctvom tejto krátkej ‚dokrútky‘... moment, priatelia, moment. Práve dostávam pokyn z réžie... áno, áno, pretože dnes vysielame špeciálne naživo... To všetko uvidíte až po krátkej reklamnej prestávke. Zostaňte s nami.“

S Lavender som za posledné týždne strávil veľa pekných chvíľ. Spoločné stretnutia za tých šesť rokov školy (ona pokračovala v štúdiu i rok nato, no mne a Hermione zaplatil Harry výmenný pobyt v zahraničí uprostred krásnej kanadskej prírody) by sa sotva dali prirovnať k jednému dňu tu, u nás doma. Ona je živel a popri práci človek potrebuje aj trochu zábavy. Je síce pravda, že ruku k dielu veľmi nepriloží - na rozdiel od Marženky, ktorá sa počas celého priebehu show neustále snažila byť nápomocnou, čím sa aj dostala do priazne mojej mamy. Ja si však myslím, že na prácu nás je dosť a na krásu žiaľ nik. Napokon, Ginny má už po dvadsiatke a to, že chodí s celebritou Harrym ešte neznamená, že jej nemôžem zdvojnásobiť počet popoludňajších siest pri kydaní hnoja...

Áno, Lavender je tá, pre ktorú som sa rozhodol. V podstate už od nejakej dvadsiatej epizódy...

Keď sa po reklame chystám svoje rozhodnutie prezradiť divákom, vchodové dvere do Brlohu sa rozletia a spolu s dvomi maskovanými postavami vpustia dovnútra chlad. Muži odetí v čiernom s kuklami na hlavách vtrhnú doprostred miestnosti nevšímajúc si kamery, jeden z nich schopí Lavender za ramená a prehne si ju cez plece, kým ten druhý pomáha skrotiť kopajúcu a kričiacu finalistku. Než sa stihnem spamätať, sú preč.

To všetko sa muselo stať v zlomku sekundy, no i tá mi odrazu príde ako večnosť. Vyskočím zo svojho miesta a rozbehnem sa ku dverám, odhodlaný prenasledovať tých únoscov, kým len budem vládať. Za sebou počujem moderátorkin vzrušený výkrik: „Krúťte to!“ a posledné, čo z miestnosti začujem, sú podráždené slová režiséra kameramanovi: „Nie tú statickú, ty hňup!“.

Vonku je blato, takže hlboké stopy v ňom ma celkom určite povedú k miestu, na ktorom sa po chvíľke nosenia vzdorujúcej Lavender únoscovia iste uchýlia. Nemusím sa preto náhliť, radšej pozorne zakrývam stopy za sebou - niečo mi našepkáva, že do toho, čo teraz príde, nie je televíznych divákov vôbec nič.

Keď sa nové stopy razom vytratia a ja neviem, na ktorú stranu sa vydať, zbadám pred sebou čistinku, pri ktorej okraji sedí o kameň priviazaná Lavender a šklbe sebou zo strany na stranu. Na hlave má kuklu jedného z únoscov.

Kým stihnem pribehnúť k Lavender, spoza chrbta sa mi ozve: „To ti trvalo, záchranca!“

Vo vzduchu zacítim známu vôňu a keď sa otočím, spomeniem si, komu patrí. Predo mnou stojí Hermiona Grangerová.

Z jej postoju ide hrôza: ruky má prekrížené a pravou nohou si nervózne klopká po tráve. Bradu má zdvihnutú až príliš vysoko - to tiež nemá vo zvyku. Z toho mála, čo vidieť z jej očí, ktoré prižmuruje a nazlostene nimi zazerá, jej strieľajú blesky. No to si všimnem až po tom, ako ku mne prichádza ráznym krokom.

„Ty si neskutočný idiot, Ronald Weasley, vieš o tom?“ oborí sa na mňa.

Nechápem, čo spôsobilo túto jej reakciu, a tak sa len hlúpo spýtam: „Som?“.

„Áno, si!“ zvreskne vyvaľujúc oči. Pri tom výkriku z lesa vybehnú zmätení dvaja únoscovia - moji drahí bratia Fred a George. Jeden z nich (z diaľky nerozoznám ktorý) sa posmešne začne zvíjať v kŕčoch a napokon sa otočí, stiahne si nohavice a ukáže mi riť. Potom obaja zase zmiznú.

Hermiona mi lúskne prstami pred očami. „Naozaj si si chcel vziať tú vyperoxidovanú hlupaňu, ktorú poznáš sotva pár dní? Aj vaše kravy v maštaliach majú väčšie IQ ako ona... dobre to vieš! Boli sme predsa spolužiaci!“

Odrazu mi svitne. „Ty žiarliš!“

Sánka jej padne tak nízko, že ani po chvíli nedokáže prehovoriť.

„Áno, žiarliš. Prečo inak by si naplánovala tento veľkolepý únos v štýle mexickej telenovely? Veď je to smiešne! Kukly, čistinka, priviazanie o kameň... to naozaj?“

Hermiona opätovne nachádza reč. Tentokrát však už mäkšie vraví: „Možno si si to nevšimol, no ty si v tej telenovele účinkoval doteraz! Ide mi len o tvoje dobro, Ronald.“

Vtom na čistinku vtrhne zopár členov štábu. Kamera si Lavender ani nevšimne, celý čas je upriamená na nás s Hermionou. Teda až dokým pred obraz nevbehne moderátorka.

„Tak... a tu to máte, milí televízni diváci. Farmár Ronald prichytený s inou. Bol za tým únosom celý čas on? Zosnoval tento únikový plán so svojou kučeravou konkubínou? Pre ktorú z nich sa napokon rozhodne teraz, keď už pravda vyplávala na povrch?“

Na sekundu mi hlavou preblysne myšlienka, že sa táto show nikdy neskončí... Ako život sám.

Priemer od užívateľov: 18,79 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem - progres

Richio: 10 – 5 – 3 – 2; spolu 20

To si nevedel vymyslieť nič originálne? Bolo to asi písané na kolene, že? Veľmi nepodarená paródia, ešte si aj chudáka Rona do toho vtiahol, navyše sa tu bojuje s problémom nezachovanie charakterov postáv – viacerých! Originalita nulová, pri čítaní som sa ozaj cítil trápne. Keď sa však na to povznesiem, niektoré tvoje výroky ma pobavili. Ako paródia to trápne bolo, keď si však z toho zoberiem len niektoré vety, podarili sa ti. Bije sa to teda vo mne, no prikláňam sa k tomu, že toto ti ako HP-„neHP“ poviedka nevyšlo. Na tomto ma najviac bavili pasáže, ako Ron rozprával o svojej rodine, kde žije, čím sa živí, to by bolo milé prenesenie do sveta nečarodejníkov. Dialógmi si teda neprešiel, a to ja sa sústreďujem práve na to. A záver? A tak.

Cuca: 10 – 2 – 4 – 2; spolu 18

Tak toto som takmer ani nedočítala. Prepáč... Ťažko k tomu niečo povedať. Možno úplne prvotný nápad bol fajn, ale... No idem pekne cez poznámky, ktoré som si napísala.

Prečo sa Molly správala tak, ako sa správala? Charakter mal byť zachovaný a ja nemám pocit, že ona bola takáto... „O 99 epizód neskôr“... Sorry, ale ak to malo byť vtipné, pre mňa to bolo skôr len otrepanou frázou, ktorá ma teda rozhodne nerozosmiala. ALE, páčilo sa mi to, ako si popísal/a to, čo robia Ronovi bratia. To bolo naozaj dobré a trefné. Pekne prenesené ich čarodejnícke zamestnania do muklovského sveta. :)

No a ten koniec... k tomu sa ani nevyjadrujem. Od toho únosu som už len popreskakovala vety až ku koncu. Aj keď poznámka: „ktorú poznáš sotva pár dní“ bola trochu divná, keď vlastne od začiatku sa hovorilo, že ju pozná od školy. A myslím, že Hermiona by teda takéto niečo nespravila, keďže mala byť taká, ako ju poznáme. No neviem, nepáčilo sa mi to... Možno by trebalo znova vziať tento nápad a prepracovať ho inak... A určite zvoliť inú Reality show, pretože táto už len sama o sebe zvádza k trápnosti. No... škoda... napísané to nebolo zle, ale to, čo bolo napísané... uff...

Kira: 10 – 5 – 9 – 4 – 1; spolu 29

Toto je to, na čom sme sa dohodli? Mal si neobmedzený rozsah, z toho námetu si mohol vyťažiť ešte viac, hlavne čo sa týka formy a rôznych situácií. Začiatok bol fajn, aj tá Molly mi bola jedno, pretože "ľahká paródia", ale...

Hovoril som ti, že tam daj koniec. Niečo zaujímavé, nie trápne. Pri tom únose som si dal asi najhlasnejší facepalm v mojom živote. Posledný odstavec ma nútil strkať si prsty do krku, pretože... vážne? "Silná" myšlienka? Skôr silne zlá.

Tie body máš len za to, že vieš skvelo písať a že tá téma mala dobrý potenciál a začiatok. A ešte: "Naozaj si si chcel vziať tú vyperoxidovanú hlupaňu, ktorú poznáš sotva pár dní?" - Huh? Veď ju pozná od školy!

Raniya: 7 – 8 – 8 – 7; spolu 30

Na tejto poviedke ma prekvapilo, že Ron sa prihlásil do reality show. A ešte do Farmár hľadá ženu, asi bol už naozaj zúfalý.  Celý čas som čakala, že sa medzi tými tromi dievčatami objaví Hermiona, no nestalo sa tak. Vyhrala Lavender a jej zakomponovanie bolo pre mňa tiež prekvapko - bod pre teba. Možno by som odporučila skrátiť niektoré vety, pretože boli občas pridlhé a čitateľ sa potom stráca v texte. Oceňujem vtipnosť. Na konci bol zaujímavý obrat, ako nabehli kukláči, ale zdalo sa mi to akési neukončené. Zjavenie Hermiony, priviazanie o kameň a zrazu koniec. Zrejme ste boli limitovaní rozsahom, ale ten koniec mohol byť viac rozpracovaný.

Spolu: 115,79

Miesto: 5.

[ » na začiatok « ]