Poviedka:
Pridaná: 12.1.2015, 15:51:18
Čítaná: 4625×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou finalistov bolo napísať poviedku na tému: čarodejnícky svet neexistuje, no postavy majú medzi sebou vzťahy z čarodejníckeho sveta.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Poviedka č. 1 - Devilry Z. Wraith 2 » Poviedka č. 2 - Pomery sa menia 3 » Poviedka č. 3 - Hrdina 4 » Poviedka č. 4 - Reality show 5 » Poviedka č. 5 - Karamelky

„A potom od teba potrebujem ešte jednu vec, Evansová,“ povedal Moody a vytiahol zo zásuvky svojho stola hrubú zložku. Otvoril ju, chvíľu študoval jej obsah a napokon ju podal Lily. „Choď navštíviť Molly Weasleyovú. Odovzdaj jej toto, povedz jej, nech si zoženie zvyšok a potom nájde niekoho na prokuratúre, kto bude ochotný na seba ten prípad zobrať.“

„Molly Weasleyovú, pane?“ zopakovala Lily prekvapene.

„Presne tak, Molly Weasleyovú.“

„Myslela som, že už niekoľko rokov nepracuje, vraj má teraz dosť početnú rodinu,“ povedala Lily. Samozrejme, že počula o v tom čase ešte Molly Prewettovej, jej meno bolo dobre známe, kým Lily ešte len študovala. Väčšina policajných dôstojníkov sa na prokuratúru pozerala skôr ako na nevyhnutné zlo, s ktorým sa musí pracovať, ak chcú vidieť svoje prípady úspešne zakončené, ale meno Molly Prewettovej sa vždy vyslovovalo s rešpektom. Bolo veľa ľudí, ktorí si mysleli, že sa zbláznila, keď sa vydala a rozhodla sa vzdať svojej práce a starať sa o rodinu.

„Molly má v kancelárii ešte stále viac vplyvu ako väčšina mladšieho štábu. Hovorí, že je dobré mať niečo zaujímavé na čítanie pri štrikovaní a z času na čas jej posielajú záznamy prípadov. A hovorím ti, ak Molly Weasleyová zavolá a požiada ťa o službu, urobíš, čo od teba chce, pretože vystaviť sa jej hnevu je niečo, čo nechce zažiť ani jeden zelenáč, ktorý práve vyliezol z univerzity. Ver mi, ak sa chceme s týmto prípadom niekam dostať, musíme pekne poprosiť na tých správnych miestach.“ Moody sa usmial a bolo to skutočne príšerné. Možno bolo naozaj dobre, že to nerobil často a že si svoj úsmev zvyčajne rezervoval pre podozrivých. Keby si to všetci z nich skutočne nezaslúžili, Lily by ich možno aj ľutovala. „A Evansová? Máš šancu ochutnať Mollin domáci karamel. To je jedna z vecí, ktoré musíš urobiť predtým, ako zomrieš. Čo sa môže stať veľmi rýchlo, keďže ti absolútne chýba pud sebazáchovy.“

„Ja predsa mám...“

„Padaj už, Evansová, aj tak tu nemáš čo robiť, oficiálne si ešte stále na dovolenke.“

„Vykonám!“

***

Dostať sa z Londýna do dediny Vydrí Svätý Dráb bolo presne také ťažké a nepohodlné, ako Lily predpokladala, no musela uznať, že to bol veľmi milý zapadákov. Keby v aute, ktoré si požičala od Alice, nebolo tak hrozne teplo a keby po ceste niekoľkokrát zle neodbočila, možno by si tento výlet dokázala aj vychutnať, no takto bola veľmi rada, keď konečne zaparkovala pred správnym domom.

Dom Weasleyovcov zvonka nevyzeral práve najluxusnejšie. Na niektorých miestach sa odlupovala farba a vyzeralo to, že už predtým zažil minimálne jednu generáciu obyvateľov. Záhrada na prvý pohľad vyzerala ako džungľa, no keď sa na ňu človek zahľadel pozornejšie, všimol si, že vo všetkom tom chaose sa skrývalo mnoho zaujímavých a farebných rastlín a rovnako ako dom pôsobila záhrada ako miesto, ktoré sa perfektne hodí na detské hry.

Lily otvorila na zeleno natretú bránku a po chodníku vykročila smerom k dverám, pred ktorými stálo niekoľko párov topánok rôznych veľkostí a zazvonila. Chvíľu nebolo nič počuť, no potom sa dvere rozleteli a do Lilyných nôh vrazil približne 6-7 ročný chlapec. Chodbou, ktorá sa pred Lily otvorila, sa za ním ponáhľala nízka žena opásaná zásterou a s ďalším chlapcom, ktorý vyzeral o niekoľko rokov mladší, na rukách.

„Charlie, vráť Percymu, čo si mu vzal, nech už je to čokoľvek,“ povedala prísne.

Charlie, ktorý sa medzitým stihol skryť za Lilyne nohy so sklamaným výrazom na tvári natiahol ruku k svojmu mladšiemu bratovi a podal mu plyšového macka. Percy si ho vzal a zaboril tvár do vlasov svojej mamy, stískajúc svoju hračku v rukách.

„Ty si tiež naša sesternica?“ opýtal sa Charlie, keď vyšiel spoza Lily a ukazoval na jej ryšavé vlasy.

„Nie, myslím, že nie,“ odpovedala a pozrela sa na jeho mamu. „Pani Weasleyová?“ spýtala sa, hoci si tým bola takmer istá. Jej prísny výraz, s ktorým v tom momente sledovala svojho staršieho syna bol presne taký pôsobivý, ako si Lily predstavovala. „Som detektívka Lily Evansová, posiela ma za vami detektív Moody...“

„Poď ďalej,“ povedala Molly ešte predtým, ako stihla dohovoriť. Chytila Charlieho za rukáv a potiahla ho dnu, keď sa zdalo, že sa chce potichu prešmyknúť do záhrady. „Žiadne také, mladý pán, ty teraz pôjdeš do svojej izby a upraceš si veci, kým príde tvoj otec s Billom,“ prikázala mu a odviedla ho ku schodom, ktorými sa Charlie s otráveným výrazom pustil hore. Sledovala ho, kým jej nezmizol z dohľadu a potom sa obrátila späť k Lily. „Tak, čo má ten starý vlk za lubom? Vidím, že už nemá ani toľko slušnosti, aby za mnou prišiel osobne a namiesto toho otravuje iných ľudí. Poď za mnou, sadneme si do kuchyne,“ ukázala na koniec chodby a Lily poslušne kráčala za ňou.

„Poslal ma kvôli prípadu, na ktorom pracujeme. Myslí si, že by ste nám mohli pomôcť,“ povedala Lily obzerajúc sa okolo seba. Na stenách viselo množstvo zarámovaných fotiek. Na niektorých Molly s mužom, ktorý musel byť jej manžel, na iných s deťmi – s Percym a Charliem, ktorých už videla, ale na niektorých z nich bol ešte jeden starší chlapec, zrejme Bill. Všetci mali identické ryšavé vlasy, ktoré zdedili po otcovi.

„Je isté, že potrebujete moju pomoc, ak je to Alastorov prípad. Pochybujem, že na oddelení nájdeš detektíva, ktorý má väčší odpor voči prokuratúre, než Alastor Moody. Zastrašovanie a to jeho večné frfľanie ťa dostanú len po istú hranicu, kým sa niekto zaprisahá, že už s ním nikdy nebude spolupracovať,“ odfrkla Molly a ukázala na jednu zo stoličiek v kuchyni, do ktorej vošli. „Sadni si, drahá, určite si unavená. Dáš si čaj?“

„Ďakujem, radšej niečo studené,“ odvetila Lily s úsmevom a usadila sa. Kuchyňa, v ktorej sa ocitla vyzerala na prvý pohľad rovnako chaoticky, ako záhrada vonku. Na veľkom stole a farebných skrinkách na stene stáli všetky možné veci od šálok až po klbká vlny a v strede stola stála veľká váza plná lúčnych kvetov. Nábytok bol starý, no dobre udržiavaný a čistý.

Molly medzitým položila Percyho do detskej ohrádky, otvorila jednu z najvyšších skriniek a postavila pred Lily malý košík plný karameliek a misu domácich sušienok. O chvíľu sa pred ňou objavil aj pohár citrónovej limonády, ktorý si hneď vďačne zobrala a na dúšok vypila. Molly jej s úsmevom opäť naliala z veľkého skleneného džbánu.

„Takže,“ povedala, sadla si oproti nej a do ruky vzala pletacie ihlice. „Koľko častí môjho obľúbeného seriálu kvôli tomuto zmeškám?“

„Mrzí ma, že vás otravujem, pani Weasleyová...“

„Nie je to tak celkom otrava, musím len pokračovať v predstieraní, inak by za mnou Alastor chodil úplne so všetkým. Iba mu prospeje, ak bude musieť častejšie komunikovať s ľuďmi v kancelárii, koniec-koncov, ja som predsa oficiálne odišla už pred pár rokmi. O čo teda ide tentoraz?“ spýtala sa pričom usilovne plietla a jedným okom sledovala Percyho, ktorý momentálne ukladal na seba niekoľko plyšových hračiek. „A volaj ma Molly, prosím ťa,“ dodala.

„Dobre teda, Molly,“ usmiala sa Lily, no hneď zvážnela. „Počula si o zmiznutí Caradoca Dearborna?“

Molly si vzdychla. „Áno, bohužiaľ. Je to priateľ a spolupracovník môjho brata Fabiana. Ten ma požiadal, aby som sa pokúsila niečo dozvedieť, keďže jemu polícia nič nepovie, no zdá sa, že nikto nemá ani najmenšie tušenie, kto v tom má prsty,“ povedala, no pritom prepichovala Lily ostrým pohľadom. „Predpokladám, že to nie je celkom tak?“

Lily sa zohla k svojmu batohu, ktorý položila vedľa stoličky a vytiahla z neho zložku od Moodyho. Molly položila svoje pletenie na stôl a vzala si ho od nej. „Nedávno som mala tú smolu, že som sa stretla s týmto mužom,“ povedala Lily, ukazujúc prstom na fotografiu na prvej strane „keď sme vyšetrovali iný prípad. Najskôr to vyzeralo, že bol len v nesprávnom čase v klube, kde sme zatkli nášho podozrivého, no Moody si myslí, že išlo o viac než o znásilnenia, ktoré sme vyšetrovali a tento muž mal byť v skutočnosti jeho nadriadeným a zrejme je zapletený v oveľa väčšej špine. Pozreli sme sa naňho bližšie a náhodou sme popri tom zistili, že sa niekoľkokrát stretol s pánom Dearbornom predtým, ako pán Dearborn zmizol, a vraj to neboli práve priateľské rozhovory. A potom sme získali toto,“ Lily vytiahla z batoha obálku s niekoľkými fotografiami a podala Molly jednu z nich. Tá ju začala pozorne študovať.

„Nie je to...“

„Riddle,“ potvrdila Lily, ukazujúc na vysokú chudú postavu v drahom obleku, ktorá nastupovala do zadného sedadla čierneho auta. Na chodníku, nakláňajúc sa smerom k dverám Riddlovho auta, stál muž zo zložky.

„Nikto sa len tak nevyskytuje v Riddlovej prítomnosti,“ povedala Molly zachmúrene.

„V tom súhlasím. Okrem toho, pán Dearborn spolu s vaším bratom pracoval pre vládu a bol v komisii, ktorá pracuje na zmene klasifikácie pozemkov v okolí Londýna. Nie je tajomstvom, že Riddle sa o túto záležitosť už dlhšiu dobu zaujímal.“

Molly zdvihla oči od papiera, ktorý čítala. „Potrebujeme niečo lepšie ako predpoklad. Zatiaľ to vyzerá všetko ako zhoda náhod, nech už si myslíme čokoľvek.“

„Pracujeme na tom,“ povedala Lily. Presnejšie – ona hľadá svedkov a necháva Moodyho, aby na nich výhražne zazeral, kým zo seba nevysypú aj to, čo nevedia. „Ale potrebujeme niekoho na prokuratúre, kto na tom bude s nami spolupracovať počas vyšetrovania, aby sme potom mohli čo najrýchlejšie konať.“

„Myslím, že o niekom viem. Amelia Bonesová mi nedávno spomínala niekoho menom Remus Lupin. Preložili ho k nim pred rokom z Cardiffu a podľa toho, čo som počula, vyzerá veľmi sľubne.“

„Budeme s detektívom Moodym veľmi vďační,“ povedala Lily a podala Molly zvyšok fotografií, ktoré ešte stále držala v ruke.

„Pch! Odkáž Alastorovi, že on mi jednoznačne dlží,“ uškrnula sa Molly a posunula k nej bližšie misu karameliek. „Ty si vezmi karamelku a povedz mi, čo takého si na oddelení vyviedla, že spolupracuješ práve s Alastorom?“

Priemer od užívateľov: 16,45 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem - progres

Richio: 8,5 – 4 – 9 – 7,5 – 6; spolu 35

Celý nápad sa mi už od začiatku veľmi páčil, dobre si to rozpracovala! Zaujímavé sú pre mňa najmä prvé pasáže. Ten dialóg je takmer uveriteľný, od prvej vety ma to pohltilo, priam som cítil „vôňu“ kancelárie. Milujem príbehy in media res, pokiaľ prvú vetu majú ako odrazový mostík, za to ti pribudli stratené body za iné pasáže. Som rád, že si z Lily spravila v podstate tvrdú ženu. Moody bol perfektný šéf. Molly bola dokonalá pani domáca, super!! Nepochopil som síce ten zbytočný opis Brlohu, nestihla si, nevadí. Čo ma ale trápi viac, je posledná časť poviedky. Stále to niekam smerovalo, až sa to stratilo. Poviedka mala pokračovať. Nemohla si, nemala si čas, viem. No musím aj tak hodnotiť, čo treba. Je to škoda, lebo si vynikajúca autorka s plnou náručou originality. Za gramatiku máš body dole najmä pre niektoré nejasné, štylisticky rozhádzané vety, inak tu s ničím nebol problém. Uvidíme, ako to dopadne. Budem ti aj tak držať palce! Ak postúpiš, budeme novú poviedku pilovať od začiatku, aby bola nabudúce 100% dokončená.

Cuca: 9 – 4 – 4 – 3; spolu 20

??? Normálne som si po prečítaní poviedky pozrela vo FF, či ku mne toto dielo prišlo celé. :D Kde je nejaký dej? Zápletka? Vyvrcholenie? Rozuzlenie...? Niečo??? Ako úvod do nejakého diela by to bolo super. Ale ako celé dielo je to podľa mňa slabé. A tým, že ste nemali obmedzenú dĺžku, si sa mohla/mohol činiť! :D Popisy celkovo v poviedke boli celkom fajn. Páči sa mi, ako vieš pracovať s textom a opismi. Ale ten „dej“ podľa mňa nebol moc uveriteľný, pretože Molly poznáme a teda... v takej pozícii, ako bola popísaná tu, si ju predstaviť neviem... Ale ok, to je tvoj názor a nápad. A aj by som mu uverila, ale to by muselo byť napísané úplne inak. Toto bolo podľa mňa naozaj veľmi, veľmi, veľmi slabo dokončené. Tak by som to povedala. :D Ale netreba zúfať, možno len nesadla téma. :) Iste píšeš dobre, keďže ťa máme vo finále. :D A hej, aj nápady máš dobré – teda tento bol – ale jednoducho... nedokončený! :)

Kira: 8 – 3 – 10 – 3; spolu 24

Zaujímavo vymyslené detaily, dobre napísané.

A tam to končí.

Čosi mi našepkáva, že toto nebol tak úplný koniec, však? Lebo ak áno, tak je to veľmi... hm... slabé.

V niektorých situáciách s tými deckami som si vedel predstaviť nejaký vtip, niečo, čo by dej aspoň trochu oživilo. Lebo takto to bol v podstate príbeh o ničom.

Chýbali čiarky; boli aj na miestach, kde nie sú vôbec potrebné.

Lilina, Lilino, Liliných.

Raniya: 9 – 7 – 9 – 8; spolu 33

Túto poviedku som čítala ako prvú. Chytilo ma spracovanie. Autor výborne ovláda hru so slovami, adekvátne zvolil umelecké prostriedky. Boli to detektívi a jazyk bol vhodne prispôsobený prostrediu. Fakt skvelé, myslím, že autorovi je takáto problematika blízka a možno sa mýlim, v každom prípade toto zvládol perfektne. Občas síce chýbala nejaká čiarka, opakovali sa slová a tiež sa zjavili dlhšie vety, čo sa ale dá odpustiť a po cibrení sa v písaní sa dajú eliminovať aj tieto chybičky krásy. Škoda len, že sa v poviedke skoro nič nestalo a celá sa niesla v rozhovoroch a v neskutočne pomalom rozbiehaní. Prišla som na koniec a chýbalo mi gradovanie deja, šokujúci zvrat, myšlienka, ktorá by ma zaujala. Určite by to chcelo pokračovanie a bolo mi ľúto, že to nebolo úplne dotiahnuté do konca. Vtedy by to bolo už skutočne perfektné. Vieš sa vžiť do postáv i prostredia, zvoliť vhodné vyjadrovanie prostriedky aj štylizovať.

Spolu: 128,45

Miesto: 4.

[ » na začiatok « ]