Kapitola:
Pridaná: 5.1.2015, 17:31:15
Čítaná: 2189×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Audrey Devlinová, Severus Snape, Minerva McGonagallová
Stručný dej: Audrey Devlinová, talentovaná čarodejnica s nízkym sebavedomím, požiada Minervu McGonagallovú o prácu vedľa najlepšieho Majstra elixírov, Severusa Snapea. (Dokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Zoznámiť sa, nie zosmiešniť 2 » Prvé inštrukcie 3 » Zväčša neškodná 4 » Pohárik škótskej 5 » Som čarodejník 6 » Šafránové zblíženie 7 » Spojenec 8 » Praktické cvičenie 9 » Krutý Snape 10 » Teória o láske 11 » Vyskúšajme to 12 » Prelomené ľady 13 » Tajne 14 » V objatí 15 » Cesta do Transylvánie 16 » Zlé správy 17 » Čudné okolnosti 18 » Pod oknami 19 » Bojové pole 20 » Posledné zbohom

Severus ma vôbec nepočúval. Neustále ma ťahal za ruku preč od toho upírskeho hniezda čo najďalej.

„Do pekla, tak kam ideme?!“ znova som sa mu vytrhla.

Potom sa zastavil, otočil ku mne a v očiach mal čudný výraz – bol znepokojený. Nechcela som, aby sa rozčúlil tak som trochu odstúpila. Chytila som sa za ramená a porozhliadla. Museli sme vyjsť ďaleko od sídla. Stáli sme niekde v lese pri potoku a odrazu som si uvedomila aká som stratená.

Pozrela som sa mu do očí a on vedel, že od neho čakám riešenie. Mala som však strach, že on ho nevidí, a že nechce riskovať. Prečo by aj mal. V živote už predsa riskoval dosť.

Ale nádej...nádej predsa umiera posledná.

Usmiala som sa.

Zlomilo ho to. Črty v tvári mu stvrdli a ten výraz, typický pre Severusa, bol späť.

To ma ešte viac pobavilo.

Zakryla som si úškrn rukou, ale on ma odhalil: „Neviem, čo je tu smiešne.“

„Prepáč, smejem sa od šťastia. Skvele si si to načasoval. Nedokážem si predstaviť, čo by sa stalo, keby si neprišiel,“ chcela som to odľahčiť humorom, ale Severusovi to smiešne nepripadalo ani trošičku.

„Ja ti poviem, čo by sa stalo. Zabili by ťa! A vôbec, ale vôbec by ich to nemrzelo. Si hlúpa, nerozvážna a neopatrná.“

To ma nahnevalo.

„A čo som mala podľa teba robiť?! Ostala som sama! Ty si odišiel, nemohla som čakať tvoju pomoc! Prirodzene som pátrala na vlastnú päsť. Videla som Demetera ako sa vykráda z domu a ešte predtým som počula ako sa dohaduje s Evelyn. To mi bolo najpodozrivejšie. Pokladala som za veľmi dôležité zistiť kam sa Demeter vybral...a neodolala som sledovať ho,“ rozhorčene som vysvetľovala svoj detektívny pokus.

„A čo si zistila?“

„Že niektoré moje podozrenia boli správne,“ víťazne som vyhlásila.

„Máš na mysli tú vec s Evelyn?“

Mlčky som prikývla. Začínala som šípiť problémy.

„Ty si to vedel?“ usúdila som z jeho výrazu.

„Vedel. Valiska sledujem už nejakú dobu. Chcel som ťa naňho upozorniť, ale skôr ako som to stihol, nechala si sa chytiť.“

„Nemusel si tak hlúpo odísť!“ vyčítala som mu...

„Ale áno musel! Neostanem na mieste, kde nie som vítaný!“ oboril sa na mňa.

„Okrem toho...potreboval som si niečo zistiť,“ zahľadel sa do okien domu, z ktorého ma len pred chvíľou vyslobodil.

„Valisk je čierny mág, ktorý slúži miestnemu upírskemu klanu už niekoľko rokov. Je to taký neškodný pes, no zato vie narobiť veľké škody. Fušuje do elixírov, mieša jedy...smrteľné jedy. Tvoj brat...“ smutne si povzdychol, “Je vo veľkom nebezpečenstve. Videl som ho. Vyzerá, že ho trávia už dosť dlho...už mu neostáva veľa času.“

Neverila som tomu. Bolestne som vzdychla, bodlo ma pri srdci...cítila som sa oklamaná. Nikdy pred tým som nič podobné necítila. Začala vo mne vrieť zlosť.

Severus rozprával ďalej: „Evelyn ho pomaly zabíja a Valisk jej v tom pomáha. Obávam sa ale, že sme prišli neskoro...“

„NIE! PRESTAŇ! Ešte nie je neskoro! Poďme rýchlo!“ bezhlavo som sa rozbehla za bratom. Severus namietal, počula som ako za mnou volá, ale nedala som sa zastaviť a za prvým rohom som sa odmiestnila.

Počkala som na Snapea a, aj keď sa to jemu nepáčilo, vtrhla som do domu. Severus sa podozrievavo rozhliadal.

„Príliš jednoducho sme sa dostali dnu,“ ticho poznamenal. Mal taký pokojný tón, cítila som sa s ním bezpečne no zároveň ma zamrazilo, pretože mal pravdu.

„Súhlasím,“ prikývla som a zovrela som prútik ešte pevnejšie.

„Počkaj!“ zastavil ma, „Vyskúšam niečo,“ povedal a použil niekoľko protizaklínadiel. Trochu tým prečistil vzduch a zbavil ho prípadných pascí, ktoré na nás určite tá falošná striga pripravila.

Vydýchla som si: „Ešteže ťa tu mám. Ani nevieš aká som rada, že si sa vrátil.“ Otočila som sa k nemu a napriek okolnostiam som ho šťastne objala.

Severus iba otrávene prevrátil oči: „Teraz nie je vhodná situácia, Audrey.“

„Naopak...“ úlisne ktosi prehovoril. Hlas prichádzal z tmavého kúta izby. Hneď som ho spoznala.

„Tvoj brat by rád vedel ako veľmi ste si vy dvaja blízky,“ vystúpila z tieňa, prútikom svižne zapálila sviečky a vrhla tak svetlo na pripútaného Neilla. Sedel bezmocne v kresle, m, zviazaný kúzlom a neschopný čokoľvek povedať.

„Vravela som ti Neill, tí dvaja tvoria pár... si sklamaný, všakže... bývalý smrťožrút v rodine... FUJ!“ odsekla znechutene.

Severus sa pohol, dotklo sa ho čo o ňom povedala, bol pripravený zaútočiť.

„Stoj! Inak ho zabijem,“ vyštekla a mierila Neillovi na hrdlo.

„Nerob to!“ zľakla som sa.

„Povedz čo chceš, aby sme to urobili a my to urobíme,“ navrhla som.

„Urobíte?!“ hystericky jačala, „Nič z toho čo som ti kázala, si neurobila! Prišla si sem napriek tomu, že som si to neželala. Priniesla si zo sebou aj tohto tu! Všetko si pokazila!“

„Ja som všetko pokazila?! Ty si tá, čo mi zabíja brata! JA sa ho snažím len vyliečiť!“ nahnevane som vyštekla.

„On sa nedá vyliečiť ty hlúpa hus! On to vie!“ ukázala prstom na Snapea, „Dáva ti len falošnú nádej. Vlkolaka nákazy nikdy nezbavíš! Je odpísaný! Navždy skončil...“

Sklúčene pozrela na vystrašeného Neilla v kresle. Rýchlo som premýšľala čo urobiť, aby sa to všetko dobre skončilo, ale so Severusom sa poradiť nemohla a sama som na nič múdre neprišla.

„Avada Kedavra!“ odrazu zrevala Evelyn. Severus ma zovrel v náručí a kryl vlastným telom. Kliatba však nesmerovala k nám. Zabila Neilla.

Keď som si uvedomila, čo sa stalo, vrhla som sa na jeho bezvládne telo. Mala som pocit, že svet okolo nás prestal existovať. Čas, ako taký, zamrzol a ja som zamrzla s ním. Ohluchla som, a ostala som ľahostajná. Nedokázala som zo seba dostať ani slovo... bol mŕtvy a ja som nevedela, čo mám robiť.

Neskôr, keď som trocha precitla, zistila som, že Severus odzbrojil Evelyn a mňa sa pokúšal prebrať zo šoku. Pozrela som na Evelyn. Stála pri dverách a šokovane sa prizerala na svoj ohavný čin...uvedomila som, že v skutočnosti nebola pripravená urobiť niečo také.

„Čo bude teraz so mnou?“ hlesla Evelyn.

Severus sa postavil s prútikom v ruke a pokojne prehovoril: „Pôjdete s nami. Odovzdáme vás, aby vás mohli odsúdiť za vaše činy.“

Aké smiešne, napadlo mi... ja by spravila niečo iné, niečo oveľa horšie...napríklad také crucio, aspoň stokrát za sebou...

Vstala som, pripravená ho použiť, cítila som ako sa mi Severus snaží v tom zabrániť, už som mala na jazyku kliatbu, ale...

Evelyn z vrecka vytiahla malú fľaštičku a rýchlo ju vypila.

Nečakala som to, za to Severus vyzeral, akoby vedel, čo sa chystá urobiť. Schmatol ma a postavil sa predo mňa pripravený brániť ma.

Evelyn sa začala zvíjať v strašných kŕčoch, začala sa premieňať, zväčšovala sa, narástli jej pazúry, šupiny, a papuľa chrliaca oheň.

„Preč!“ zreval Snape, kúzlom spravil dieru do steny a my sme utekali von. Hrozný drak nám bol v pätách. V nemom úžase som ho pozorovala, takého strašného tvora som nikdy nevidela. Severus však nepokladal za rozumné obdivovať ho tak zblízka a hnal ma rýchlo vpred.

„Utekaj! Nemáme čas!“ skríkol na mňa.

„Poďme s ňou bojovať!“ navrhla som.

„Zbláznila si sa?!“ vypleštil na mňa zraky. Viem, že nechcel vyzerať ako zbabelec, a rozumiem aj tomu, prečo nechcel bojovať. Drak na akého sa Evelyn zmenila bol naozaj strašný. Mohli by sme počkať, kým elixír vyprchá, ale to by sme nemuseli prežiť. Nemôže to trvať príliš dlho. Teraz však nevieme ujsť. Chrlí oheň, je tesne za nami.

Otočila som sa a zasiahla som ho kúzlom. Drak sa potkol, vzlietol a prešiel nám do protismeru. Utekali sme do lesa, ale nepodarilo sa nám to. Do boja sa zapojil aj Severus. Jeho kliatby boli silnejšie ako moje. Verila som, že sa nám podarí poraziť draka. Spadla som na zem, prekotúlala som sa za skalu, aby som sa vyhla ohňu. Severus útočil z boku.

Čakala som zázrak, niečo fantastické čo by nám zachránilo životy. Predstavovala som si, že Severus vytiahne z plášťa niečo, čo toho draka ihneď zneškodní... ale strácala som iba čas hlúpymi predstavami.

„Musíme sa spojiť,“ kričala som na Snapea.

Prikývol: „Teraz!“

Naraz sme zaútočili, drak spadol na zem zmetený a Snape ju rýchlo pripútal k zemi ťažkými okovami. Zahasil jej oheň v papuli a prisadol si ku mne, keď už bolo po všetkom. Boli sme dosť ďaleko od nej, ale tak blízko, aby sme ju videli. Zmietala sa v bolestiach a vypúšťala paru.

„Nie je to skutočný drak,“ dychčal, „Počkáme, kým sa premení.“

Unavene mi oznámil a ja som sa rovnako unavene iba oprela o jeho rameno a bola som rada, že sme to spoločne zvládli.

[ » na začiatok « ]