Kapitola:
Pridaná: 21.1.2015, 17:56:02
Čítaná: 4206×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Audrey Devlinová, Severus Snape, Minerva McGonagallová
Stručný dej: Audrey Devlinová, talentovaná čarodejnica s nízkym sebavedomím, požiada Minervu McGonagallovú o prácu vedľa najlepšieho Majstra elixírov, Severusa Snapea. (Dokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Zoznámiť sa, nie zosmiešniť 2 » Prvé inštrukcie 3 » Zväčša neškodná 4 » Pohárik škótskej 5 » Som čarodejník 6 » Šafránové zblíženie 7 » Spojenec 8 » Praktické cvičenie 9 » Krutý Snape 10 » Teória o láske 11 » Vyskúšajme to 12 » Prelomené ľady 13 » Tajne 14 » V objatí 15 » Cesta do Transylvánie 16 » Zlé správy 17 » Čudné okolnosti 18 » Pod oknami 19 » Bojové pole 20 » Posledné zbohom

Silné slnko osvetľovalo Rokfortský hrad, keď sme presne na poludnie prekročili jeho brány. Bolo to ako znamenie, že sa všetko zlé v mojom živote skončilo. Predtým totiž pršalo celý týždeň. Aj pohreb môjho brata prebiehal v daždi.

Po príchode z Transylvánie sme odovzdali Evelyn do rúk spravodlivosti; vlastne to urobil Severus. Ja som sa na nič nezmohla. Severusa som požiadala o nejaký elixír, ktorý otupí moje zmysly, aby som nebola schopná vnímať realitu, ale odmietol. Zaviedol ma do nemocničného krídla, kde som strávila pád dní iba bezvýznamným polihovaním.

Nič ma nezaujímalo.

Ležala som skrútená na posteli a premýšľala nad udalosťami posledných mesiacov. Aká som bola šťastná, keď som sem prišla. Teraz je zo mňa iný človek.

Počula som ako sa otvorili dvere. Niekto vošiel a jeho kroky smerovali ku mne.

„Audrey,“ ktosi ma oslovil tichým tónom. Bol to Severus, v jeho hlase som cítila starosti. Stál za mojím chrbtom, ale nepotrebovala som vidieť jeho tvár, aby som vedela, že ho trápi všetko to čo sa stalo.

Odpoveďou mu bolo iba moje mlčanie.

„Audrey, nemôžeš stráviť zvyšok života v posteli.“

„Prečo nie?“ silno som privrela oči. Znovu mi bolo do plaču.

„Pretože... pretože to nie je správne. Musíš sa pozbierať. Zabudnúť na to všetko. Ja viem, že sa to nepočúva dobre.“

„Neviem, čo mám robiť. Prišla som sem s dobrým úmyslom... verila som, že sa mi podarí dosiahnuť nejaký úspech. Ibaže som zlyhala.“

Severus si iba netrpezlivo vzdychol a posadil sa ku mne na posteľ.

„Naozaj neviem o akom zlyhaní hovoríš. Ja som ťa zlyhať nevidel,“ prehovoril vecne.

„Keď si prišla, videl som v tebe otravné dievča. Chcel som sa ťa zbaviť, pretože som oľutoval svoje rozhodnutie. Neskôr som si uvedomil, že som sa v tebe mýlil. Bola si taká v mojich očiach, pretože ja som ťa takú chcel vidieť. V skutočnosti si bola... usilovná, húževnatá, tvrdo odhodlaná ísť za svojím cieľom. Nemal som odvahu povedať ti, že liek pre tvojho brata neexistuje... myslel som, že na to časom prídeš sama. No napriek tomu, že si liek nenašla, spravila si kus práce, ktorú by si nemala hodiť len tak za hlavu.“

„Pekne si to povedal, ibaže ja stále neviem, čo bude ďalej,“ smutne som priznala, „Ja nemám kam ísť. Nemám ani len prácu. Jediný človek, na ktorého sa môžem obrátiť si ty.“

Úkosom som naňho pozrela: „A ty máš svoj zabehnutý život... a teraz, keď už ťa neotravujem, predpokladám, že sa chceš doň vrátiť.“

Nepozrel na mňa, za to ja som sa konečne posadila. So zloženými rukami na hrudi, skľúčená, ako keby mi bola zima, som čakala, čo povie. Slová dlho neprichádzali, ale výraz tváre prezrádzal ako úpenlivo premýšľa.

Pozrel na mňa s tým svojím typickým výrazom vždy nahnevaného profesora.

„Ak chceš pomôžem ti nájsť prácu a aj s bývaním by som ti vedel pomôcť...“ odmlčal sa, „Čo sa týka môjho života... nedokážem si predstaviť, že by som viedol iný.“

Sucho dokončil a myslím, že presne viem, čo tým myslel. Žiť so ženou, mať vzťah je preňho ťažké po toľkých rokoch samoty.

„Rozumiem,“ vážne som to uzavrela, vstala som z postele a vtisla mu na líce letmý bozk.

Poslúchla som Severusa a pozbierala som sa konečne. So všetkými, s ktorými som sa za ten čas spriatelila, som sa rozlúčila a hrad som opustila. Odišla som do Londýna.

Prihlásila som sa do kurzu pre Liečiteľov a odbornú prax som robila v nemocnici u svätého Munga. Bolo to to najlepšie rozhodnutie aké som urobila. Práca Liečiteľa sa mi veľmi zapáčila a napĺňala ma. Napokon mi dali aj stále miesto.

A čo ďalej? Prešlo pár rokov a moja práca bola odmenená. Celý čas žijem iba prácou, iba práca mi dáva chuť do života a pomáha zabudnúť na okolitý svet.

Práve teraz stojím na stupienku a čakám kým prečítajú moje meno, aby som si mohla prevziať čestné uznanie za zásluhy v oblasti liečenia.

Riaditeľ nemocnice má dlhý príhovor a mne sa jeho slová zlievajú. Rozpráva monotónne a všimla som si, že aj tí, ktorí sa prišli na odovzdávanie pozrieť, sa už nevedia dočkať kedy príhovor skončí a možno aj oľutovali, že prišli.

Privrela som oči...

V hlave sa mi krútil celý svet, všetky udalosti z môjho života až som sa na koniec dostala v myšlienkach až k Severusovi... otvorila som oči...

Myseľ som mala omámenú ako po sedatívach...a kdesi v dave, tam vzadu som zazrela známu tvár.

Zrak som ihneď zaostrila a na moje prekvapenie to naozaj bol Snape. Stál tam sám, tváril sa nezúčastnene...bol presne taký akého som si ho pamätala.

Zdvihol bradu, jedno z obočí a nepatrne sa pousmial. To gesto do mňa vlialo nové pocity. Pokropil ma živou vodou a ja som vedela, že dnes prišiel iba kvôli mne. Pozerali sme sa na seba až kým som nezačula svoje meno a neprebrala sa. Pozrela som na riaditeľa, ktorý ma teraz vyzval aby som pristúpila bližšie.

Ešte vždy som bola v bubline a stále som pohľadom hľadala Snapea. Poďakovala som a podala ruku riaditeľovi a ostatným predstaviteľom nemocnice. Zožala som malý potlesk, niekoľkokrát ma oslepili blesky z fotoaparátu redaktorky Denného Proroka a zaplavila vlna otázok.

Vedela som, že na ne musím odpovedať, ale ešte vždy som dúfala, že sa porozprávam aj so Severusom.

Stratil sa mi v dave a ja som znervóznela, nemohla som ho viac nájsť...tak veľmi som túžila aby sa nám pohľady ešte raz stretli.

Vzdychla som si. Pousmiala som sa len tak pre seba a v duchu poďakovala človeku, ktorý tak veľa pre mňa urobil.

Zbohom, Severus Snape.

KONIEC

[ » na začiatok « ]