Poviedka:
Pridaná: 15.11.2014, 01:19:28
Čítaná: 5086×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Do rozstrelového kola prišlo 15 poviedok. Postúpilo týchto 9 najlepších. Pod poviedkou nájdete aj hodnotenie poroty.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Marrko Riccoli - Čierny hotel 2 » Peeta Mellark - Hudba, hraj! 3 » Vi.kt.or - Posledný žart 4 » Dado - Sila obyčajných slov 5 » Aurora Brook - Premiestňovanie je vec ťažká 6 » Bash - Priateľ 7 » Ecanus - Tojorus Pur 8 » Pán Sova - Žiť či nežiť? 9 » Gorath - Tí druhí

Dážď bubnoval na striešku, pod ktorou stál. Jeho zrak sa upieral na neďalekú elektráreň. V mysli sa mu prehrávali udalosti posledných dní. Čudné výkyvy magických polí a hlavne rozhovor s premiérom muklov. On a minister ho navštívili predvčerom a bolo to prvýkrát, čo si stretnutie vyžiadal on sám.

„Dobrý večer minister Shacklebolt a...?“

„Predstavujem vám pána Pottera, vedúceho oddelenia aurorov,“ povedal Kingsley a sadol si do kresla. Harry kývol hlavou na pozdrav a rukou sa oprel o krbovú rímsu.

Premiér na chvíľku ostal stáť pozerajúc na muža v stredných rokoch so strapatými vlasmi, ktoré však nezakryli podivnú jazvu v tvare blesku. Po chvíľke prikývol a posadil sa oproti ministrovi mágie.

„Tak teda. Isto sa pýtate prečo som vás zavolal všakže?“ Obaja čarodejníci upierali naňho zrak a nedali najavo žiadne emócie. „Ide o to, že sa vyskytli isté... komplikácie.“

Harry už dlhšie tušil, že niečo nie je v poriadku a preto požiadal ministra o účasť na stretnutí s muklovským premiérom. Jeho obavy sa potvrdili. Muklovia nielenže zistili, že čarodejníci žijú medzi nimi, ale začali aj s tichým odbojom proti čarodejníckej obci. Zatiaľ ako malá skupina, ktorá sa ale rýchlo rozrastala.

„Pán minister! V správe tajnej služby sa uvádza a dovoľte mi citovať: Pozorované subjekty vykazujú nezvyčajné správanie. Dokážu miznúť a pretvárať hmotné veci, ako aj hmotné veci vytvárať.“

Harry sa pomaly začal presúvať k elektrárni. V hlave mu vírili myšlienky. Je predsa nemožné, aby muklovia začali, len tak z ničoho nič používať mágiu. A predsa! Sledované osoby boli len obyčajní ľudia, čo s mágiou nikdy predtým do styku neprišli.

Zastal pri železných dverách a pripravil si prútik. S týmto miestom už dlhšie nebolo niečo v poriadku. Magické polia tu boli rozladené kvôli elektrickým výbojom, ale v poslednej dobe sa tieto výkyvy opakovali čoraz častejšie a s väčšou intenzitou.

Použil na seba zaklínadlo splynutia a vstúpil. Spokojný s tým že nezanecháva mokré stopy, vďaka vodu odpudzujúcemu kúzlu, vykročil osvetlenou chodbou. Na jej konci boli ďalšie dvere, ktoré boli pootvorené a za nimi sa nachádzala hala vo veľkosti malého hangáru.

„Musím vám prízvukovať pán minister, že tu nejde o žiadnych amatérov, ale o cvičených žoldnierov pod záštitou iste veľmi bohatého a vplyvného mecenáša.“

Tieto slová mu prebehli mysľou, keď nazrel do haly. Všade sa nachádzali predmety čarodejníckeho pôvodu, ktoré akoby podstupovali kompletnú analýzu a testovanie.

Prútiky boli nastrkané v trubiciach, ktoré sa otáčali okolo senzorov. Ďalšie boli vystavované ožarovaniu. Detektory čiernej mágie sa povaľovali na stoloch s kopou muklovského náradia. Všade boli trubky a potrubia, hadice a káble. Na monitoroch sa vykresľovali grafy a zapisovali rôzne číselné údaje. Nikde ani nohy. S úžasom prekročil prah dverí a vtedy sa stali dve veci. Prvou bolo pocítenie, ako z neho opadli jeho ochranné kúzla a tou druhou výkrik jeho vlastnej mysle. Ty korunovaný hlupák!

Dvere naľavo sa otvorili a do haly vbehli štyria čierno odetí muži a bez okolkov naňho začali strieľať. Čas akoby sa zastavil. Jeho ruka s prútikom vyletela v rovnakom okamihu a guľky z automatických zbraní zastali vo vzduchu. Pocítil prudké trhnutie v ramene a pálčivú bolesť. So slzami v očiach odzbrojil útočníkov a ich zbrane odleteli na druhú stranu miestnosti. Nečakali ani okamih a rozbehli sa naproti Harrymu. Dve rýchle mávnutia. Dve ohlušujúce zadunenia, ako o seba narazili hlavy. Štyri žuchnutia o podlahu od ochabnutých tiel.

Bolesť bola čoraz výraznejšia. Nečakal ani sekundu. Nemohol. Vytiahol balíček kariet a nalistoval tú správnu. Priložil na ňu prútik a povedal: „George Weasley, okamžite!“

Vzduch zavíril a pred ním sa objavila známa tvár so širokým úsmevom a ohnivo červenými vlasmi.

„Harry! Švagorko! Čo je tak naliehavé?“ pozrel sa vôkol seba a jeho úsmev postupne povädol. „Čo sa tu pri Merlinovej šedivej brade deje?“

„Niet čas na vysvetľovanie!“ rázne prehovoril Harry. „Rýchlo sa porozhliadni a zober veci, ktoré považuješ za hodné prešetrenia. Ja sa postarám o ochranku. Máš minútu!“

Harry sa nepozeral čo George robí. Vedel, že sa naňho môže spoľahnúť. Začal odriekavať zaklínadlá a ležiacich mužov sa zmocnili povrazy. Usporiadal ich chrbtami k sebe a privolal si veľké kladivo. Klepol naňho prútikom a z kladiva začala vychádzať modrastá žiara. Chytil sa prvého muža a zakričal: „George rýchlo!“

George neváhal a priskočil k Harrymu s veľkým vakom a na poslednú chvíľu sa dotkol prenášadla. Harry cítil, ako s ním prudko trhlo a stratil vedomie.

S vedomím sa vrátila bolesť. Ležal a v ľavom ramene mu horel oheň. Bol celý mokrý. To preto, lebo ležím v kaluži a padá na mňa dážď, uvedomil si. Otvoril oči a zistil, že prenos sa nepodaril podľa plánu. Ležal v areáli elektrárne. Pomaly sa postavil, no aj tak dostal závrat a musel vynaložiť všetko úsilie, aby znova nezamdlel.

Pozrel sa na svoje rameno. Po zásahu guľky nebolo ani stopy. Naraz sa mu koža napla a on si zároveň s ohromujúcou bolesťou uvedomil, že má guľku stále v ruke a tá si jeho telom razí cestu k jeho hrudi. Zachvel sa strachom a panikou a než stihol prijať ďalšiu dávku bolesti začul výkrik, ktorý mu zmrazil krv v žilách.

„Tam je!“

„Nestrieľajte chcem ho živého!“

Zodvihol svoj prútik a z jeho konca vyletel strieborný jeleň a rozcválal sa do daždivej noci. Vedel, že sa mu nepodarí premiestniť. Očarovaná guľka v jeho tele ho pútala a tak sa rozbehol.

Tmou zazneli výstrely a bahno pred ním vystreklo. Uskočil do strany a prevalil sa. Zároveň vyslal zaklínadlo a rozbahnená zem sa zodvihla proti jeho prenasledovateľom. Počul výkriky a paľbu z automatických zbraní. Videl, ako z budovy vybiehajú ďalšie postavy a začalo ho prepadať zúfalstvo.

„Povedal som nestrieľať!“

Omračovaný bolesťou sa dotackal k betónovému múriku a prevalil sa zaň. Bol zadýchaný ako po maratóne a len s vypätím všetkých síl sa držal pri vedomí. Pritisol si prútik k hrudi a čakal.

„Je tam za tým múrom!“

Začul ohlušujúce výbuchy a noc preťalo niekoľko jasných zábleskov a potom bolo ticho. Dopadol naňho tieň a známy hlas povedal.

„Švagorko! Hádam si si nemyslel, že sa zo života vyzuješ tak jednoducho. Je naozaj pozoruhodné, ako vie tvoj patronus vyburcovať ministerkých pracovníkov.“

„Nikdy som tvoju tvár nevidel radšej,“ povedal Harry cez stisnuté zuby a zaškeril sa do Georgovej vysmiatej tváre. „Ginny povieme, že som spadol z metly.“

Harry ležal v nemocničnej posteli a pozeral sa do tváre Draca Malfoya.

„Hovoril som ti Potter, že muklov nemôžeme viac podceňovať. Prenikli oveľa hlbšie do našich tajomstiev, než sme si kedy boli ochotní priznať. A toto je len začiatok. Tá ich veda a technika! Testujú naše prútiky! A koľko im bude trvať, než začnú mágiu používať v plnom rozsahu? Musíme konať!“

Harry sa pozrel na svoje rameno a musel priznať, že Malfoy má pravdu. Situácia bola vážna. Čarodejníci sa snažili skrývať celé stáročia a teraz nielenže o nich muklovia vedia, ale sú pripravení ich aj vyhladiť. „Povedz mi ešte raz o tej... sekte.“

„Hovoria si Paladini. Sú niečo ako boží bojovníci. Majú nás za heretikov a pochopiteľne nás chcú vyhladiť. Z toho čo sme zistili, ide o celosvetovú skupinu, ktorá je dobre organizovaná a nie je vylúčené, že sa jej dostalo pomoci aj od samotných čarodejníkov,“ Malfoy to dopovedal s absolútnym pohŕdaním.

„Robíme stále tie isté chyby dokola,“ povedal Harry a povzdychol si. „Stále pohŕdame tými, ktorí sú slabší než my. Sami si kopeme vlastný hrob.“

„A preto musíme začať konať a do toho hrobu poslať našich nepriateľov!“ zodvihol hlas Malfoy a vykročil k dverám. Na prahu sa otočil a pokojnejším hlasom povedal: „Dúfam, že sa dáš čoskoro do poriadku, sám tomu čeliť nemienim.“ Nečakal na reakciu a zabuchol dvere.

Harry zavrel oči a predstavil si jeden nápis, ktorý kedysi visel v átriu ministerstva mágie.

„Mágia je moc!“

Čo sa stane s mocou, keď sa rozdelí medzi všetkých? Nemalo by to tak byť? Nemali by mať právo všetci ňou vládnuť? Nie! Muklovia nevedia do čoho idú. Mágia je jedna z posledných vecí, ktorú ešte svojou chamtivosťou a nenásytnosťou neznásilnili a nezneužili. Čarodejníci sa jej snažia pochopiť celé stáročia a pristupujú k nej s úctou. Muklovia by z jej mocou tento svet zničili. Musia použiť jej silu na to, aby im v tom zabránili. Samozrejme len takú silu, ktorá bude primeraná k odporu. Spomenul si na list, ktorý bol adresovaný Gellertovi Grindelwaldovi.

„Takto sa to stáva, že Dumbledore?“ zašepkal. „Použijeme len primeranú moc, aby sme si vynútili poslušnosť.“

Je vôbec inej cesty, keď sú v ohrození jeho najbližší? Nie! Niektoré tajomstvá nie sú pre všetkých. Musia brániť seba! Musia brániť mágiu! S trošku ľahším pocitom sa pomaly ponáral do snov. Mágia je predsa moc! Moc, ktorá si volí sama.

Richio:

Gramatika - 6

Obsah - 6

Téma - 7

Dojem – 4

Spolu – 23 / 40

Zaujímavé, akú úžasnú tému si dokázal napísať tak strašnými vetami. Jedno cez druhé, tretie cez piate. Myšlienku to malo, hlavu a pätu nie. Vôbec neviem, čo k tomu povedať. Možno viac sústredenia a prepracovania. Raz mi to prišlo, akoby som ani nič spojené s HP nečítal. No bude to zábava, v každom prípade. A gramatika naozaj nie je tvojou silnou stránkou, aspoň, čo sa skladby viet týka a hlavne čiarok. Tá forma bude zabijak. Ale určite ťa vidím medzi postupujúcimi.

Kira:

Gramatika - 8

Obsah - 7

Téma - 5

Dojem – 4

Spolu – 24 / 40

Pre mňa je toto presne ten typ poviedky, ktorá má úžasný nápad, na ktorý však autor ešte nemá dostatočné skúsenosti s písaním (a možno ten autor skúsenosti má, no v tejto poviedke to odzrkadlené nebolo). A to nehovorím o tom, že takýto príbeh si vyslovene vyžaduje pokračovanie, pretože takto pôsobí nedokončene.

Občas chýbali čiarky a opakovali sa slová. V poviedke sa viackrát opakovali informácie, ktoré už boli spomenuté niekoľko riadkov vyššie.

Cuca:

Gramatika - 9

Obsah - 7

Téma - 5

Dojem – 5

Spolu – 26 / 40

Myšlienka bola iste zaujímavá, to musím uznať. Malo to aj potrebnú gradáciu, ale miestami sa mi to zdalo až priveľmi prekombinované. Nejasné! Nehovorím, že zlé, ale nebola to taká tá poviedka, ktorú s radosťou zhltnem a po jej dočítaní sa spokojne usmejem. Samozrejme, istým spôsobom ma prinútila k rozmýšľaniu, ale na to, aby vo mne niečo naozaj zanechala, potrebovala ešte niečo. Možno trochu viac skúseností, možno možnosť písať ju na pokračovanie. No v každom prípade, skutočne oceňujem nápad. Niečo nové, niečo iné, nečakané, zaujímavé. :) Stačilo by trochu popracovať na spracovaní a bolo by z toho naozaj výborné dielo. :)

Spolu: 73

Miesto: 9.

[ » na začiatok « ]