Kapitola:
Pridaná: 28.6.2014, 20:58:24
Čítaná: 3512×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sania Winterová
Stručný dej: Poviedka sa odohráva po prvom páde lorda Voldemorta, keď sa čarodejnícky svet postupne vracia do pokoja, avšak na Rokforte je ako vždy rušno, obzvlášť v poslednom ročníku. To všetko sa ešte viac zauzlí, keď na školu príde nový profesor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Cukráreň 2 » Ponuka 3 » Pozvanie 4 » Večera 5 » Nehoda 6 » Zastaviť či nie? 7 » A čo ďalej? 8 » Had v raji 9 » Prvá hodina elixírov 10 » Zabudnutá kniha 11 » Operácia bublina 12 » Vina a trest 13 » Komplikácie 14 » Hranica síl 15 » Nečakaná návšteva 16 » Poďme sa hrať 17 » Trest 18 » A prečo nie? 19 » Pamiatka na boj 20 » Nočné prekvapenie 21 » Späť do života 22 » Čas vážnych rozhovorov 23 » Náprava 24 » Ďalší muž na obzore 25 » Nečakaný útok 26 » Severus zachraňuje situáciu 27 » Dozvuky 28 » Vianočné prázdniny 29 » Gabriel vysvetľuje 30 » Podrobnosti misie 31 » Profesionálny prístup 32 » Skryté starosti 33 » Pravda sa pomaly odhaľuje 34 » Bolestivá pravda 35 » Kamarátka ťa podrží 36 » Skúšky sú za dverami 37 » Dôvod na oslavu sa vždy nájde 38 » Žiarlivosť v srdci 39 » Pokojné vody 40 » Plány do budúcnosti 41 » Zahrávanie sa s ohňom 42 » Vydieranie sa nevypláca 43 » Cesta von 44 » A vlak odchádza

,,Máme problém," oznámila som Severusovi, keď som večer zaklopala na dvere jeho pracovne a on ma bez slova pustil dnu. Klesla som na stoličku pred jeho stolom a on sa oprel o svoj vlastný stol, prekrížil si ruky na hrudi a pokojne na mňa pozeral.

,,Čo sa deje?"

,,Idú po tebe. Solax. Chcú ťa zabiť. Vážne netuším čo sa to dopekla deja," zložila som si hlavu do dlaní a nútila som svoj unavený mozog rozmýšľať. Dala som si sprchu a elixír proti bolesti, no i tak som sa cítila ako vyžmýkaný citrón.

,,Skús to trochu vysvetliť," vyzval ma stále pokojne až ma tým začínal hnevať.

,,Solax je divný. Najskôr mi prikáže ochraňovať ťa a potom mi príde rozkaz, aby som ťa zabila, inak ublížia Gabrielovi. Nerozumiem tomu."

,,To ani ja, ale je jasné, že ma chcú zabiť kvôli mojej minulosti. Ešte stále pre teba platí ten rozkaz?"

,,Myslíš, že by som tu tak pokojne sedela, keby som ťa mala zabiť? Nie, prinútila som ich stiahnuť ten rozkaz. Ale netuším komu inému ho priradia."

,,To preto si bola taká vytočená?" sarkasticky sa spýtal Severus a ja som ho prebodla pohľadom. Čo sú toto za otázky?

,,Nevyzeráš, že by ťa to znepokojovalo." ,,Už mnohokrát ma v minulosti chceli zabiť," pokrčil ramenami a ja som nahnevane vstala.

,,A čo chceš robiť? Nemôžeš tu len tak čakať kým sa sem votrie nejaký zabijak!"

,,Nie som taký bezbranný ako sa môže zdať," uistil ma a v čiernych očiach zablikal temný oheň. To už bolo lepšie, no i tak...

,,Koniec roka je už skoro za dverami a ja odchádzam zo školy..." začala som s inou témou a zdalo sa, že ho zmena rozhovoru prekvapila. Ja som však videla isté prepojenie, prepojenie, ktoré sa mu zrejme nebude veľmi pozdávať. Teda nie že by som ním ja sama bola nadšená.

,,Áno, to viem," obozretne súhlasil a ja som nervózne začala: ,,Už dlhšie uvažujem o odchode zo Solaxu. Hovorila som o tom aj s Gabrielom, on sám tiež chce odísť, no na to si počká do plnoletosti. A ja nemôžem odísť, kým budú mať v moci môjho brata..."

,,Predpokladám, že máš nejaký plán."

,,Mám. Musím počkať dva roky, kým budem musieť odísť. Rozmýšľala som, že by som prijala jednu prácu v zahraničí. Nikto ju nechce prijať, takže ak ju vezmem, môžem naoplátku niečo žiadať..." vysvetľovala som a Severus sám pochopil, že tým niečím bude jeho život.

,,Aká práca v zahraničí?" spýtal sa a ja som si povzdychla. Mohol sa spýtať na niečo iné.

,,To nemôžem presne povedať. Je to nebezpečné, ale verím, že to zvládnem. Bolo by to tak na dva roky, potom by som mohla odísť a byť... voľná," dokončila som a nastalo ticho. Ako to vezme? Nie len, že budem voľná, ale mohla by som byť s ním. On však možno tak ďaleko neplánuje...

,,Takže ty chceš byť dva roky niekde preč..."

,,Nechcem! Ale je to to jediné, na čo som prišla," skončím mu do reči a unavene si povzdychnem. Chcela by som prísť na nejakú inú možnosť, vážne chcela.

,,A čo keby som tie ich pokusy jednoducho prežil?"

,,Ak by ťa chcel zabiť Voldemort, tiež by si to chcel iba prežiť? Solax je mocný, ani ja sama neviem ako veľmi. Možno sú na strane dobra, ale majú rôzne techniky..."

,,Dva roky nie sú zas až tak dlho," prehovoril napokon po chvíli napätého ticho a ja som si vydýchla, pričom som si ani neuvdeomovala, že zadržiavam dych.

,,Súhlasíš?" neisto som na neho pozrela a vtedy som zazrela rezignovaný pohľad.

,,Čo iné mi zostáva?"

Bez slova som ho objala, čím som ho zrejme trochu zaskočila, no nemohla som odolať tej úľave.

,,Hlavne sa v tej práci nenechaj zabiť. Povedal by som, že máme niečo nedokončené," zašepkal mi do ucha a ja som usmiala. Toto bol nepochybne prísľub a mojou odpoveďou bol intenzívny bozk. Severus mi ho oplatil, pevne ma objal až som mala pocit, že sa o chvíľu udusím. Keď mi vošiel prstami do vlasov a jazykom mi našiel kľúčnu kosť, mala som pocit, že od neho nedokáže odísť.

,,Robíš mi to naschvál, však? Sťažuješ mi ten odchod," zachripela som a podarilo sa mi v ňom vyvolať tichý smiech.

,,A darí sa mi?" spýtal sa, pričom na moment prerušil svoju doterajšiu činnosť.

,,Rozhodne," vzdychla som a hľadajúc oporu som sa jednou rukou oprela o stôl. Severus na nič nečakal, chytil ma za pás a vyložil ma na svoj stôl. Potichu som sa zasmiala, pretože v podobnej pozícii sme už raz boli. Vtedy nás však prerušil Dumbledore.

,,Teraz nemám chuť nechať sa niekým vyrušovať," objasnil mi s dravým úsmevom, zrejme si spomenul na to isté, čo ja. Dovolila som si tento krásny luxus vediac, že tak skoro sa zrejme nestretneme.

Na pláne sme boli dohodnutí.

[ » na začiatok « ]