Kapitola:
Pridaná: 23.9.2014, 18:14:50
Čítaná: 5283×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sania Winterová
Stručný dej: Poviedka sa odohráva po prvom páde lorda Voldemorta, keď sa čarodejnícky svet postupne vracia do pokoja, avšak na Rokforte je ako vždy rušno, obzvlášť v poslednom ročníku. To všetko sa ešte viac zauzlí, keď na školu príde nový profesor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Cukráreň 2 » Ponuka 3 » Pozvanie 4 » Večera 5 » Nehoda 6 » Zastaviť či nie? 7 » A čo ďalej? 8 » Had v raji 9 » Prvá hodina elixírov 10 » Zabudnutá kniha 11 » Operácia bublina 12 » Vina a trest 13 » Komplikácie 14 » Hranica síl 15 » Nečakaná návšteva 16 » Poďme sa hrať 17 » Trest 18 » A prečo nie? 19 » Pamiatka na boj 20 » Nočné prekvapenie 21 » Späť do života 22 » Čas vážnych rozhovorov 23 » Náprava 24 » Ďalší muž na obzore 25 » Nečakaný útok 26 » Severus zachraňuje situáciu 27 » Dozvuky 28 » Vianočné prázdniny 29 » Gabriel vysvetľuje 30 » Podrobnosti misie 31 » Profesionálny prístup 32 » Skryté starosti 33 » Pravda sa pomaly odhaľuje 34 » Bolestivá pravda 35 » Kamarátka ťa podrží 36 » Skúšky sú za dverami 37 » Dôvod na oslavu sa vždy nájde 38 » Žiarlivosť v srdci 39 » Pokojné vody 40 » Plány do budúcnosti 41 » Zahrávanie sa s ohňom 42 » Vydieranie sa nevypláca 43 » Cesta von 44 » A vlak odchádza

*Veľké ospravedlnenie za neskoré pridanie poslednej záverečnej kapitoly. Už som ju raz zverejňovala, ale zrejme došlo k nejakej chybe môjho notebooku, lebo až teraz som si všimla, že sa nezverejnila. Skutočne ma to mrzí, ale radšej neskôr ako nikdy...*

,,Prajem vám pekné ráno! Dnes je deň, kedy sa na dva mesiace rozlúčite s Rokfortom a v prípade našich siedmakov sa s ním rozlúčite aj na dlhšie. Nastal koniec ďalšieho školského roka. Zažili sme mnoho dobrého, včera sme sa dozvedeli ktorá fakulta vyhrala školský pohár," Dumbledore sa odmlčal vo svojom prejave a rukou ukázal na výzdobu s témou Bystrohlavu. Porazili Slizolin o päťdesiat bodov, čo Severusa veľmi nepotešilo. Náš Chrabromil bol až tretí, čo sa dá robiť.

,,Našim siedmakom prajem do života mnoho úspechov, zdaru a najmä vždy úsmev na tvári. Nezabudnite, že vás tu radi niekedy uvidíme na návšteve a dúfam, že si z Rokfortu odnášate krásne spomienky."

Pozrela som sa na Amber a ďalšie dievčatá a videla som, že sa rozplakali. Potichu posmrkávali, utierali si oči a ja som prekvapene zistila, že aj ja mám slzy na krajíčku. A to som sa nikdy nepovažovala za precitlivenú. A Dumbledorov ako vždy dojímavý prejav plný krásnych myšlienok nám veru nepomáha k tomu, aby sme neplakali a nesmútili.

Keď Dumbledore napokon dohovoril, zaznel potlesk a šum rozhovor. Študenti sa dvíhali z lavíci, postupne vychádzali zo siene a ja spolu s priateľmi sme sa k nim pridali. S úsmevmi poznačenými slanými potôčikmi sĺz sme odchádzali zo školy, ktorá nám bola sedem rokov domov. Pri odchode zo siene som sa ešte obzrela, Severus stále sedel za stolom. Vedela som, že sa nemám obzerať, no napriek tomu som teraz pozerala do očí muža, ktorý mi zmenil život. Do očí muža, ktorého som milovala, napriek tomu, že tento cit som si stále chránila a skrývala ako ohrozenú kvetinu.

Počkaj na mňa, prosím, zaželala som si netušiac, či sa k nemu vôbec dostane táto myšlienka.

,,Poď San, lebo nestihneme vlak!" zavolal na mňa Charlie, čím ma vytrhol z akéhosi tranzu, prinútila som sa odvrátiť a kráčať s ostatnými. Užívala som si posledné chvíle, nastúpenie do vlaku, hrad miznúci za oknami. A dlhá cesta vlakom ubehla tak prekvapivo rýchlo, až sa mi zdalo, že sme o niekoľko minút vystúpili na nástupišti deväť a tri štvrte.

,,Budete mi písať, však?!" prikazovala nám Amber, objímajúcich najskôr mňa a potom chalanom. Vybímala som sa so všetkým, s chalanmi, s kamarátkami, aj so známymi s nižších ročníkov. Táto rozlúčka bola o to ťažšia, pretože som vedela, že ich najbližšie dva roky zrejme neuvidím. A oni to ani len netušia, nemala som to srdce im to povedať.

Samozrejme, siedmaci sa lúčili najdlhšie, najhlučnejšie, najdojímavejšie. Keď sme sa napokon s kuframi začali rozchádzať a ja som po vysmrkaní sa prešla neviditeľnou bariérou, uvidela som Gabriela a mojich rodičov. Tí ma samozrejme objali, ja som ešte zamávala odchádzajúcej Amber a ťahajúc za sebou kufor sme vyšli zo stanice.

Až teraz som si všimla, že Gabriel ma akosi podozrievavo sleduje a aj sa mi to potvrdilo, keď sa ma šepotom spýtal čo mám za lubom.

,,Prečo sa pýtaš?"

,,Videl som ťa ako sa lúčiš s priateľmi. Toto nebola iba rozlúčka so školou, však?" dobiedzal do mňa a ja som si musela povzdychnúť. Zdá sa, že v niektorých ohľadoch je môj brat až priveľmi všímavý. Bolestne som sa pousmiala a potichu mu odvetila: ,,Robím čo si mi poradil. Budujem si cestu k slobode."

,,Vieš, že sa na mňa môžeš spoľahnúť?" spýtal sa vážnym hlasom a ja som sa na neho usmiala. Prikývla som sa v tichosti sme kráčali do bočnej uličky, odkiaľ sme sa mohli premiestniť domov.

Už ma čaká iba niekoľko vecí, ktoré musím urobiť. Povedať rodičom o mojom odchode. Prinútiť veliteľa, aby súhlasil s odvolaním vraždy Severusa. A prežiť, čo ma čaká.

Vyzerá to bezproblémovo, však? Veď čo by sa mohlo pokaziť...

[ » na začiatok « ]