Kapitola:
Pridaná: 1.6.2014, 15:32:39
Čítaná: 5335×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Draco
Stručný dej: Zakázané ovocie chutí najlepšie...Neviete si predstaviť, aká to môže byť v Dracovom prípade pravda.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Túžba 2 » Pokušenie

Tak teda, tu máme druhú kapitolu, snáď sa bude páčiť :) Pokojne ju môžete ohodnotiť a pridať nejaký ten komentár, keď už sme pri tom...resp ak ju ohodnotíte, napíšte k tomu krátky komentár, nech viem, čo sa páčilo a čo nie.

PS - Berte to celé s rezervou :D

---------------------------------------------------------------------------------

V tme sa potichu ozývali jeho kroky. Rozsvieteným prútikom mieril pred seba, snažiac sa o nič nepotknúť. Ešte jedna chodba...tu je to.

„Svieže ihličie,“ zašepkal a pred ním sa otvoril vchod. Vošiel do miestnosti a poobzeral sa. Svetlo z prútika sa odrážalo od vodnej hladiny a železných trubiek, ktoré obkolesovali bazén prefektov. „Lumos Maxima,“ vydýchol, svetlo sa oddelilo od jeho prútiku a ostalo zavesené vo vzduchu nad ním. Položil prútik na zem spolu s taškou a otvoril ju. Najskôr vytiahol okrúhli predmet zabalený v jemnej zelenej látke a čierny uterák. Následne si rozopol košeľu, nechal ju padnúť na zem a nakoniec sa zbavil aj zvyšku oblečenia, ktoré teraz ležalo na kope vedľa uteráku. Potom sa sklonil a vzal okrúhly predmet do rúk. Chvíľu ho podržal v ruke, obdivujúc hmatom jeho dokonalý tvar, potom ho rozbalil a pritisol k hrudi. Po tele mu prebehli zimomriavky, ktoré jednoznačne nevyvolal chladný vzduch v kúpeľni.

Podišiel ku kohútikom a po jednom ich všetky otvoril. O pár minút bola miestnosť plná vôní, bubliniek, peny a teplej pary. Draco si sadol na okraj bazénu a ponoril si nohy do horúcej vody. Uvoľnil svaly na tele, zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Opäť ich otvoril a pozrel sa na svoje jablko, ktoré ležalo na okraji vedľa neho a usmial sa. Kvapôčky vody sa ligotali na jeho zelenom povrchu a robili ho v Dracovych očiach ešte krajším, ako predtým. Spustil sa z okraju do vody a celý sa ponoril. Chvíľu ostal pod hladinou, potom vypustil všetok vzduch z pľúc a vynoril sa. Odhrnul si vlasy z očí a priplával späť k okraju, späť k svojmu jablku.

„Čo by si povedalo na menší kúpeľ,“ povedal jemným hlasom a pohladil povrch jablka. Vzal si ho do rúk a nohami sa odrazil od okraju, čo ho dostalo takmer do prostriedku bazénu. Špičkami ledva dočiahol na dno, ale to stačilo na to, aby jablko udržal nad hladinou. Potom k nemu pritisol pery a pomaly ho začal posúvať nadol, od pier, po hrudi, stále nižšie a nižšie...

„Čo to tam stváraš?“ spýtal sa dievčenský hlas a Draco sa od prekvapenia celý ponoril pod vodu, spolu s jablkom. Vynoril sa a čo najrýchlejšie preplával k opačnému okraju. Tam položil svoje jablko a otočil sa za hlasom. Najskôr nikoho nevidel, potom si však všimol priesvitnú postavu dievčaťa, ktoré sa vznášalo vedľa obrazu spiacej morskej panny.

„Nič!“ odpovedal jej s hnevom.

„Kde máš to jablko?“ spýtala sa a ticho sa zasmiala. Draco sa posunul doľava, aby jej naň zakryl výhľad a zamračil sa.

„To nie je tvoj problém! Prečo sa s tebou vôbec rozprávam? Veď tu ani nemáš čo robiť! Toto je prefektská kúpeľňa!“ podotkol.

„Tak to sa môžem spýtať aj ja teba!“ odvrkla mu. „Poznám všetkých prefektov, a ty teda prefekt nie si!“

„To chceš povedať že tu každý večer špehuješ kúpucich sa prefektov?“ spýtal sa z výrazom zhrozenia na tvári. Dievča sa začervenalo, ak to vôbec bolo možné, a vrhla na neho nevraživý pohľad.

„Vráťme sa k tomu jablku! Videla som tu už všelijaké páry robiť všeličo, ale chalana s jablkom, tak to vidím prvýkrát!“ rozosmiala sa. „Je to nejaký druh úchylky?“ spýtala sa ho visiac dolu hlavou.

Draco očervenel a sklonil hlavu. Oči ho začínali páliť od sĺz, ktoré sa mu do nich tlačili. Vedel, že ho nikto nepochopí, vedel, že o tom nemôže nikomu povedať. Kúpeľňou sa ozýval smiech dievčaťa, čo mu spôsobovalo ešte väčšiu bolesť. Zrazu smiech utíchol a on zdvihol hlavu, aby uvidel tvár dievčaťa kúsok pred tou jeho. Pozeral jej do priehľadných očí, ktoré boli rozšírené od prekvapenia.

„Nie je to úchylka,“ odpovedal trasúcim sa hlasom a rukami za chrbtom nahmatal svoje jablko. „Je v tom niečo viac,“ pokračoval a pritisol si jablko ku perám.

„Ja...Prepáč...Nechcela som...“ jachtal duch a prekvapenie sa zmenilo na súcit. „Volám sa Myrta, možno si o mne počul. I keď, skôr asi nie...“ povedala a oprela sa o okraj bazénu vedľa Draca.

„Ja som Draco,“ predstavil sa aj on. Jednou rukou sa zaprel o okraj a posadil sa, v druhej ruke stále zvierajúc jablko. „A to je v poriadku, vedel som, že by tomu nikto nepochopil. Preto som to ani nikomu nevravel, iba by sa smiali...“

„Tak potom sú to tupci,“ vyhlásila Myrta.

„Veď aj ty si sa smiala,“ podotkol Draco hlasom, ktorý znel ako na pokraji ďalšieho plaču.

„Lebo som nevedela, že to myslíš vážne!“ vyhlásila. „Smiať sa láske...to by mi nikdy ani len nenapadlo. Každý, kto sa smeje citom medzi dvoma je hodný opovrhnutia. Rovnako ako každý, kto ich odsudzuje alebo nebodaj zakazuje. Láska nepozná hranice a zjaví sa vtedy, keď to najmenej čakáš.“

„Na to že si duch si dosť chápavá,“ reagoval na jej slová Draco, ktorý sa už usmieval.

„Mala som na premýšľanie 52 rokov smrti. Za taký čas pochopíš veľa vecí, ktoré si za života nechápal.“

„Asi budeš mať pravdu...“

„Jasné, že mám pravdu!“ vyhlásila. „Ak to tak cítiš, nič na tom nezmeníš.“

„Viem, ale...sľúbiš mi niečo?“ spýtal sa Draco.

„Iste, ak to bude v mojich silách,“ odpovedala Myrta s úsmevom. Draco sa zhlboka nadýchol a pozrel sa jej do očí.

„Sľúb mi, že to ostane medzi nami. Sľúb mi, že o tom nikomu nepovieš. Ešte nie, ešte sa necítim pripravený. Raz sa to dozvedia, ale dnes to nebude, ani zajtra. Vieš mi to sľúbiť?“ spýtal sa Draco s prosbou v očiach. Myrta chvíľu neodpovedal, ale potom prikývla.

„Tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí,“ povedala a bez dotyku ho pohladila po líci, na čo sa vzniesla do vzduchu a stratila sa vez stenu. Draco si položil ruku na miesto, kde zacítil chlad jej pohladenia a usmial sa.

Už v tom nie je sám.

[ » na začiatok « ]