Poviedka:
Pridaná: 2.3.2014, 10:53:53
Čítaná: 3307×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Finalisti si mali vybrať z ponúknutých rodín a mali opísať ich jednotlivý život v období, ktoré bolo vymedzené od Bitky o Rokfort po epilóg opísaný v knihe.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Súťažná poviedka: 1 » Bash - S genetikou nie sú žarty 2 » Pán Sova - Teplo v srdci 3 » Marrko Riccoli - Tri hodiny do 4 » Aliyz - Strata 5 » Jin - Všetko zlé je na niečo dobré 6 » Pútnička Melanie - Expedícia

Zvolená rodina: Longbottomovci

Neville Longbottom sedel vo svojej izbe a trieskal si hlavu o stenu. Čo mu to len napadlo, pozvať na rande Lunu Lovegoodovú? Veď sa mu ani nepáčila! A prečo prijala? Veď sa nepáči ani on jej! Mal z dnešného večera veľmi zlý pocit. Prečo? Prečo sa jej musel spýtať, či s ním chce ísť von? Stále dokola si opakoval, že to musí zrušiť, no čím dlhšie si to hovoril, tým viac si uvedomoval, že je už neskoro na zrušenie rande, ktoré sa začína o tri hodiny.

Má predstierať chorobu? Alebo sa proste neukázať? Možno by mohol vyskočiť z okna a niečo si zlomiť! Nie, Neville nebol ten typ, ktorý sa vyvlečie zo sľubu. Najmä ak ide o dámu.

Pche, dámu! To určite, pomyslel si, keď si spomenul na Lunine zvláštne oči, strapaté vlasy a večne bosé nohy. Musel si pripomenúť, že už nie sú v škole. Luna pracuje pre Ministerstvo mágie a vraj je z nej veľmi talentovaná bádateľka. Už niekoľko rokov cestuje a do Londýna sa vždy vráti s nejakým objavom. Nič to však nemení na tom, že je čudná.

Vzchop sa! Prikázal si a podišiel ku skrini. Vytiahol pomerne slušný habit a prezliekol sa. Nevyzeral zle, to musel uznať. No, až na ten otrávený výraz. Prinútil sa usmiať sa a v duchu si opakoval, že to je len na pár hodín.

Cestou do Deravého kotlíka premýšľal, ako sa do tejto šlamastiky vlastne dostal. Muselo to byť prepracovanosťou. Určite. Inak si to nevedel vysvetliť. Inak sa to ani nedalo vysvetliť.

Včera sedel v kancelárii, dokončoval papierovačky, keď mu zrazu na stole pristála zvláštna sova. Bola sivo-čierna, vyzerala skôr ako vrana, než ako sova. No pokiaľ vedel, vrany listy nenosia, takže to musela byť sova. V liste, ktorý mu zhodila na stôl, bolo napísané, že sa Luna vracia na mesiac domov.

Neville, ktorý bol naposledy na schôdzke so ženou približne pred rokom – a veru nevedel, či to má vôbec rátať za schôdzku, nakoľko mu tú osobu dohodila stará mama a tá osoba bola takmer vo veku spomínanej starej mamy – sa rozhodol konať. Napísal Lune, že je rád, že je späť a že by sa s ňou rád stretol. Doslova napísal: „Mohli by sme si dať rande.“

Mohli by sme si dať rande? Bol zo seba znechutený. Čo mu to vôbec napadlo? Kto sa takto vyjadruje? Dvanásťročný chlapci? Mal chuť znova si o niečo tresnúť hlavu, no nechcel vydesiť okoloidúcich Londýnčanov. Bol presvedčený, že dnes zažije jeden z najhorších večerov svojho života.

O chvíľku bol v Deravom kotlíku. Sadol si tak, aby mal výhľad na vchodové dvere. Objednal si ďatelinové pivo a čakal. Bol však taký nervózny, že kým vošla Luna, otrhal celú etiketu z fľaše. Teraz sa na stole váľali kúsočky papierov. Rýchlo ich zhrnul na kôpku a schoval si ich do vrecka kabáta.

Luna prišla načas. K počudovaniu, bola veľmi pekná. Vlasy mala zaplatené do dlhého vrkoča, na ušiach nemala žiadne reďkovky a jej oči sa akosi upravili. Pozerala sa na Nevilla takmer zasnene.

Och, prepána! Ona je do mňa zaľúbená!

Luna podišla k nemu. Najprv to vyzeralo, že si ho takmer ani nevšimla, no potom sa pozrela a spoznala ho: „Neville!“ zvolala a objala ho, „Čo ty tu robíš?“

Ehm... ako prosím? Bol zmätený.

„Veď máme rande,“ vysvetlil jej, „Včera sme sa dohodli. Sova mi od teba priniesla list,“ dodal trpezlivo. Luna bola čudáčka, možno len zabudla načo sem vlastne prišla.

No ona vyvalila oči a potom sa veľmi rozosmiala.

„Neville, prepáč, ale stal sa omyl!“ povedala so smiechom, ale bolo na nej vidieť, že jej je to nesmierne ľúto, „S Rolfom,“ ukázala na chlapíka sediaceho za Nevillom, „sme trénovali nové sovy na nosenie listov,“ vysvetľovala a usmievala sa na svojho priateľa, „Jedna z nich sa nám trošku zatúlala. A zrejme skončila u teba,“ dokončila.

„Je nám to ľúto, človeče,“ ozval sa Rolf, „Ten list bol určený pre mňa. Bol to len akože list. Chápeš? Taký trénovací.“

Neville sa už viac trápne cítiť nemohol. Pozval na rande dievča, ktoré na rande pozvať nechcel, a nakoniec vysvitlo, že ona o tom ani netušila.

„Och, Neville, budeš v poriadku?“ spýtala sa Luna.

„Čo? Ja? Pche, jasné, že budem v poriadku, veď to bol len omyl,“ snažil sa tváriť akože je nad vecou. Zahundral, že musí ísť na toaletu a čo najrýchlejšie sa pratal preč. Spoza rohu však pozoroval tých dvoch a čakal, kým odídu. Len čo sa za nimi zavreli dvere, Neville si sadol späť k svojmu stolu a objednal si ešte jedno ďatelinové pivo. Musel sa na sebe smiať. Dostať košom od dievčaťa, s ktorým ani nechcel ísť na rande? To musí byť jeho nové osobné dno. Ešte horšie ako keď šiel do kaviarne s priateľkou starej mamy. Keby tak mal časovrat a mohol tento otrasný deň vrátiť späť!

Rozhodol sa. Ostane sám. Veď to nemôže byť také strašné. Zaobstará si mačku, alebo papagája, alebo čo je teraz moderné a bude si žiť sám. Vlastne, nie tak úplne. Bude žiť so starou mamou. A ak starká umrie (trval na slovíčku „ak“, pretože poznal starkú a vedel, že keď si zaumieni žiť naveky, tak to aj splní), ostane mu len mačka. Ale mačka tiež nežije naveky...

Už mi preskakuje, pomyslel si a nalial do seba ďatelinové pivo. Prázdnu fľašu položil na stôl a takmer okamžite mu ju odniesla pekná čašníčka. Neville v nej spoznal bývalú spolužiačku, Hannah Abbotovú. Pozdravil ju a ona sa usmiala. „Neville, však?“ spýtala sa, no ani nepočkala na odpoveď: „Tatko mi povedal, že od budúceho roka budeš učiť Herbológiu na Rokforte. To je úžasné,“ rapotala a Nevilla jej hlas upokojoval, „Vieš,“ pokračovala, „nikto lepší na to miesto nemôže byť. Bol si obľúbeným študentom profesorky Sproutovej.“

Neville jej navrhol, aby si k nemu prisadla, ale odmietla: „Ešte tu musím hodinku pracovať. Tatko kúpil tento bar od Toma a ja mu vypomáham.“

Posmutnel. Rád by sa porozprával s niekým, kto nemá sto rokov ako jeho starká.

„Ale ak počkáš...“ povedala Hannah veselo a pred Nevillom sa zrazu objavilo more možností.

„Takže takto to bolo?“ smiala sa Hannah. Hostia sa k nej pridali. Dokonca aj Luna s Rolfom sa smiali, keď Neville farbisto opisoval svoje rozpoloženie vo chvíli, keď do Deravého kotlíka vstúpila jeho najlepšia kamarátka.

Hannah sa vôbec nehnevala, dokonca Nevillovi povedala, že je rada, že pozval Lunu na rande. Inak by sa vôbec neboli v ten deň rozprávali.

Neville spomínal na posledné tri roky s Hannah a musel sa smiať nad tým, že vtedy v Deravom kotlíku čo i len uvažoval o použití časovratu.

O chvíľku sa ozvalo cinkanie na sklo a Neville sa naklonil k svojej novej manželke. Pobozkal ju a povedal: „Bol to najlepší večer v mojom živote,“ usmial sa, „Okrem tohto.“

Body užívateľov: 18,79 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 4,5 – 3,5 – 3 – 4 – 5 – 3,5; spolu 23

Tak nakoniec sa tá poviedka dobojovala k tomu, prečo si si zvolila rodinu Longbottomovcov. Je však veľmi diskutabilné, či je dodržanie splnené alebo nie. Mne tam chýbalo viac z pasáže Neville + Hannah, takže príbeh si mohla trošku skrátiť, zobrať odtiaľ tie utopické výrazy v Nevillových myšlienkach a pridať niečo viac do záveru. A... prečo mal Neville kanceláriu a riešil papierovačky, keď mal učiť na Rokforte? Je pravda, že nevieme, či nastúpil hneď po Bitke, ale na Nevilla mi tvoja verzia nesadla. Inak veľmi milá a úsmevná poviedka. V podstate nemôžem nič iné vytknúť, až na pár čiarok. Toto je ozaj silné kolo!

Cuca: 5 – 3,5 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 26,5

Určite ide o veľmi zaujímavý príbeh, to hej. Trochu ma rušili tie Nevillove vnútorné otázky. Ja osobne ich tiež často používam, takže ten nápad použiť ich nebol sám o sebe zlý, ale... Určite by som ich napísala inak. Inak pointa príbehu bola výborná... Pekne si nám ukázal/a, že aj keď sa zdá, že sme už na dne, že už prežívame to najhoršie, môže sa to ľahko zmeniť v úplný opak... Poviedku hodnotím celkovo kladne, aj keď mala svoje muchy. :)

Kira: 3 – 3 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 24

Prvá časť poviedky ma nebavila a to hlavne kvôli tomu Nevillovmu vnútornému monológu. Ale ten koniec dodal celému príbehu úplne iný nádych a to oceňujem. V originalite bod strhávam za to, že teraz úprimne - koľko vzťahov sa začalo podobným spôsobom?

Chýbali čiarky a navyše boli aj na miestach, kde neboli vôbec potrebné.

V Nominatíve Plurálu je mäkké i na konci.

Micho: 5 – 4 – 1,5 – 4 – 5 – 4; spolu 23,5

Štylisticky aj obsahom určite obstojný príbeh, jediné čo mi trochu prekáža je skutočnosť, že o rodine Longbottomovcov to bol len posledný odstavec. Ale inak zápletka sa mi spolu s pointou celkom páčila.

Celkový počet bodov: 115,79

Poradie: 4.

[ » na začiatok « ]