Poviedka:
Pridaná: 2.3.2014, 10:55:02
Čítaná: 6887×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Finalisti si mali vybrať z ponúknutých rodín a mali opísať ich jednotlivý život v období, ktoré bolo vymedzené od Bitky o Rokfort po epilóg opísaný v knihe.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Súťažná poviedka: 1 » Bash - S genetikou nie sú žarty 2 » Pán Sova - Teplo v srdci 3 » Marrko Riccoli - Tri hodiny do 4 » Aliyz - Strata 5 » Jin - Všetko zlé je na niečo dobré 6 » Pútnička Melanie - Expedícia

Zvolená rodina: Scammanderovci

22.6.2009

Sme na mieste. Ja a Luna sme sa rozhodli preskúmať okolie Yakutska v Rusku, kde sa má nachádzať nový fantastický zver. Rozhodol som sa, že naše bádanie po ňom zachytím na papier a neskôr budeme môcť spomínať, ako sme sa popasovali s touto expedíciou.

Luna s radosťou rozkladala stan a uvalila naň zväčšujúce zaklínadlo, ktoré nám dovoľuje sa pohodlne udomácniť aj tu. Máme so sebou všetko potrebné a moja manželka aj dosť nepotrebné veci. Popravde, za tie roky som si už zvykol na jej náhrdelník z korkových zátok a redkvičkové náušnice, ktoré nosí od Rokfortu.

„Rolf, poď mi pomôcť,“ zakričala Luna na mňa od stanu. Dúfam, že sa znova neudrela, ako pri namáhavej ceste sem. Nemohli sme sa premiestniť, keďže sme nevedeli kam presne ideme, a museli sme použiť muklovský dopravný prostriedok – lietadlo. Obaja sme boli dosť vystresovaní, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.

Idem jej pomôcť, aby sme mohli, čo najskôr začať hľadať stopy.

24. 6. 2009

Všetko prebieha v norme. Zatiaľ sme nič zvláštne neobjavili, akurát nám pár pogrebinov skrížilo cestu a my sme ich narýchlo odplašili od nášho stanu.

Spoločne sa snažíme nájsť trus, ktorý sa má po zapálení zmeniť na žltý prášok. Vtedy budeme vedieť, že sme blízko fantastického zvera. Objavili ho dvaja muklovia, ktorí si spravili výlet do Ruska. Potrebovali si založiť oheň a mysleli si, že im trus bude horieť. Skúste si domyslieť akí boli prekvapení.

27. 6. 2009

„Luna, niečo som našiel,“ zakričal som na ňu spoza stromu.

„Kde?“ Do sekundy bola pri mne a nahýnala sa ponad mňa.

Na zemi sa trblietal žltý prášok, ktorého som sa bál dotknúť, aby nezmizol ako v sne.

„To je úžasné! Vedela som, že je to pravda,“ radovala sa Luna a skackala okolo mňa. Jej radostný výraz ma dostal. „Môj otec napísal do Sršňa článok o žltom prášku a nik mu nechcel veriť, okrem nás dvoch. Aspoň im dokážeme, že sa nemýlil ani on, ani my, a ani tí muklovia.“

Z jej radostnej nálady som sa tiež začal tešiť. Určite sme na správnej stope. Teraz treba nájsť trus, ktorý nebude starší ako týždeň, aby sme mali istotu, že sa zázračný zver nachádza niekde v tomto okolí.

28. 6. 2009

V noci sme s Lunou sedeli na tráve pred stanom a pozorovali luniaky, ktoré vyliezajú z brlohu iba pri splne. Luna sa mi opierala o hruď a ja som ju držal. Ani sme sa nepohli, aby sme ich náhodou nevyplašili. Ich tance boli jeden z najkrajších okamihov, ktoré sme tu doposiaľ zažili. Predpokladá sa, že sú to predohry k páreniu, a v tej chvíli som mal chuť sa páriť aj ja.

Pred východom Slnka sme ich strieborný trus, ktorý ostal na tráve po nich, pozbierali a ukryli v stane. Luna si s ním posype kvetinové záhony a ja znova uvidím jej rozžiarenú tvár.

1. 7. 2009

Nechce sa mi veriť, že sa nám podarilo objaviť trus. Teda, podarilo sa to Lune, ktorá zbierala červené listy a chcela si z nich spraviť čelenku do vlasov.

„Rolf, mám to! Našla som ho. Poď sa rýchlo pozrieť,“ kričala na mňa, kým som ja študoval žltý prášok, ktorý sme preniesli do stanu.

„Chcem to vidieť,“ povedal som nadšene, keď sme obaja stáli vedľa seba. Luna nadvihla veľký žltý list a pod ním sa nachádzal trus, ktorý vyzeral, že tu leží len deň. Vytiahla prútik a časť z trusu zapálila. Premenil sa na žltý prášok.

„Je tu niekde. Mali by sme si dať na ruku náramky z krídel mušiek, aby sme sa ochránili pred zlými silami,“ dohovárala mi Luna a ja som prikývol. Jej nápady sa mi vždy páčili a rád som na ňu pozeral, aká je šťastná, keď nosím jeden z jej výrobkov. Nosiť náhrdelník z korkových zátok som však odmietol.

„Donesiem nádobu a dáme zvyšok tam,“ navrhla.

Potriasol som hlavou. „Nenamáhaj sa, lebo sa veľmi rýchlo unavíš. Tehotenstvo nie je sranda. Idem po to ja.“

„Si milý,“ povedala a dala mi bozk.

Keď som sa vrátil, držala v ruke prútik a trus visel vo vzduchu vďaka zaklínadlu vingardium leviosa. „Dobrý nápad,“ povedal som a spoločne sme trus dali do nádoby.

Dúfal som, že tento zver sa nás nebude báť a my ho budeme môcť skôr či neskôr vidieť.

3. 7. 2009

„Drahý, poď sem,“ povedala mi Luna, keď ležala v stane. Pribehol som k nej a dúfal som, že sa s ňou nič nedeje.

„Daj mi ruku,“ pobádala ma. Podal som jej ju a ona ju položila na svoje brucho. Vtedy som to ucítil – kopnutie.

„Ach, pre Merlinovu bradu, naši malí čarodejníci,“ šepol som dojatý a skoro sa mi podlomili kolená.

Naše deti sa mali narodiť za tri mesiace a ja som sa bál, aby sa Lune na tejto výprave niečo nestalo. Keď si buchla chrbát v muklovskom lietadle, mal som strachom stiahnuté hrdlo, aby to nejako neovplyvnilo jej tehotenstvo. Budem otcom prvý krát a neviem sa toho dočkať. Veľmi mi na nej a deťoch záleží.

Luna pohodila hlavou a usmiala sa. „Dúfam, že všetko prebehne v poriadku a domov sa dostaneme celí. Samozrejme ešte predtým nájdeme tvora.“

„Myslíš, že aj títo dvaja huncúti budú spolčení s prírodou tak ako my? V staršom veku môžu chodiť na expedície s nami,“ povedal som a moju tvár tiež zdobil úsmev od ucha k uchu.

Prikývla a ja som ju objal. Mojou najväčšou výhrou bolo naše stretnutie na Rokforte a následne manželstvo. Hneď druhou bude objavenie tvora, ktorý sa nám stále skrýva.

6. 7. 2009

Našiel som čierny povlak, ktorý sa objavuje na mlákach a pláva na nich. Myslím si, že má niečo spoločné s tým zverom, ktorého hľadáme už dva týždne, a zatiaľ sme ho nevideli. Luna je znova nadšená a verí, že sme blízko. Samozrejme, verím aj ja.

8. 7. 2009

Prieskumy lesa sme robili aj v noci. Nevedeli sme, či náš zázračný zver uprednostňuje noc alebo deň. S prútikmi, ktoré svietili do noci, sme prechádzali každý jeden milimeter lesa a boli sme dosť vzdialení od nášho stanu, ktorý stál osamotený na čistinke.

Znova som objavil mláku s čiernym povlakom. Tentoraz som sa odhodlal ho chytiť do ruky. Nič zvláštne sa nestalo. Vôbec netuším načo to môže slúžiť.

Obzrel som sa za Lunou, ale pri mne nebola. Nevidel som ani svetlo z jej prútika, tak som na ňu zakričal. Neozývala sa späť. Priložil som si prútik k hrdlu a zašepkal sonorus. Môj krik nepočula alebo bola zaujatá niečím iným a nevnímala ma. Snažil som sa ju nájsť, ale nikde nebola. Bojím sa, že sa jej niečo stalo.

9. 7. 2009

Nikde ju nemôžem nájsť! Chodil som hore dole po celom lese a čistinke a ona nikde nie je. Zmocňuje sa ma panika. Veď je tehotná a sama. Prútik má so sebou a kúzla ovláda, to je jediná vec, čo ma drží pri živote. Stále nechápem, prečo mi nič nepovedala a zmizla. Nabudúce ju prinútim ostať v mojej blízkosti pomocou zaklínadla.

Toto je najhorší deň môjho života. Celú noc som nespal, pretože som ju hľadal, a ku tomu ma napadol pogrebin.

10. 7. 2009

Luna ma prebudila z nepokojného sna a dokola mi rozprávala, aké skvelé dobrodružstvo zažila, keď v diaľke zbadala fantastického zvera, ktorého hľadáme. Nemohol som sa na ňu hnevať, keď žiarila šťastím.

„Luna, bol som pološialený od strachu,“ karhal som ju mierne a rukou som jej prechádzal po tvári.

„To je milé,“ usmiala sa na mňa a ruku mi položila na jej brucho. „Vidíš, nič sa mi nestalo a našim malým tiež nie. Dúfam, že sa nehneváš,“ preľakla sa a jej oči naplnil strach.

„Nehnevám,“ povedal som. „Ale je to tu nebezpečné nielen pre fantastické zvery, ale aj pre normálne živočíchy, ktoré sú tu tiež. Pozri,“ ukázal som na jej ruku, „zabudla si si v stane náramok z muších krídel.“

Smutne prikývla a ja som jej chytil dlaň. „Teraz mi porozprávaj, čo si videla a kde si to našla.“

Lunina nálada sa hneď zmenila. Naradostnene vyskočila na rovné nohy a vytiahla hore aj mňa. „Poď, ja ti to ukážem.“

11. 7. 2009

Bola noc a my sme sa ocitli pred jaskyňou, kde sme si svietili prútikmi. Potichu sme vošli dnu, aby sme tvora náhodou nevyplašili. Jaskyňa bola dole zaplnená vodou, na ktorej bol čierny povlak.

„Pozeraj,“ šepla mi a chytila ma za ruku. Prútik namierila pred seba a vtedy som ho zbadal.

Fantastický zver stál predo mnou na vode. Medzi prstami mal tenkú vrstvu niečoho, čo mu pomáhalo prechádzať po vode a nepotopiť sa. Zdalo sa mi, že krátke nohy má celé čierne a môže za to ten čierny povlak. Dlhý chvost s ostňom na konci, malé telo, ale za to veľké krídla a na hlave štyri oči, ktoré sa pozerali dole do vody. Pripomínal vylepšenú vážku vo veľkosti psa.

„Nič nám nespraví?“ šepol som.

Luna pokrútila hlavou. „Do toho čierneho povlaku kladie vajíčka. Vidíš to? Prišli sme v správnej chvíli,“ radovala sa a ja som jej stisol ruku. Naozaj som to videl. Tvor si nás vôbec nevšímal a robil to, čo mu kázala príroda.

Po pol hodine pozorovania som Lunu potiahol za ruku a spolu sme vyšli von z jaskyne. Potreboval som to všetko predýchať.

14. 7. 2009

Skúmanie tvora prebieha už tri dni a stále prichádzame na nové veci. Evidentne bude nutné nové vydanie Fantastických zverov.

„Luna, si úžasná,“ povedal som jej, keď sme išli spať. „Zapíšeš sa ako magizoológ, ktorý našiel nového tvora.“

„Rolf, my sme ho objavili obaja, nemôžem si nechať všetky pocty pre seba,“ povedala mi a pritúlila sa ku mne.

„Milujem ťa,“ šepol som do jej vlasov a tešil sa na ďalšie dni strávené s ňou na našej výnimočnej expedícii.

Body užívateľov: 17,1 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 4 – 3 – 5 – 4 – 5 – 3,5; spolu 24,5

Vidno, že všetky výčitky, ktoré si dostala od nás minulé kolá, si naozaj vzala vážne. Po štylistickej a gramatickej stránke badať značné zlepšenie. Zopárkrát ti unikli čiarky a postrehol som dve závažnejšie gramatické chyby, ako je –krát oddelene, alebo za tri mesiace (o tri mesiace). Chválim nápad písať príbeh v takejto podobe denníka, to máš veľké plus. Nevýhodu, ktorú to má, je, že si sa veľmi často strácala v časoch. Raz písal prítomným, raz minulým. Čo sa príbehu týka, možno by som uvítal nejakú zmenu v konverzácii, odkazy na študentské časy a podobne, takto to bolo príliš zdĺhavé, no celkovo poviedka pôsobila príjemne. Si veľkým prekvapením súťaže.

Cuca: 5 – 4 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 29

Na začiatku som sa veľmi bála, že sa mi táto poviedka páčiť nebude. Nemám veľmi rada túto dvojicu a tak, ale... ostala som milo prekvapená. Spôsob týchto „zápiskov“ bol výborný. A neskutočne sa mi páčilo, ako bol vykreslený ten ich vzťah... Krásne bolo aj to, ako on Lunu miloval. A celkovo to malo grády, malo to všetko, čo pre mňa dobrá poviedka musí mať... Možno je to odvážne hodnotenie, ale mám pocit, že aj táto poviedka sa u mňa zapíše do tých naj v tohtoročnom poviedkarovi.

Kira: 4 – 4 – 5 – 5 – 5 – 4; spolu 27

Denníková forma poviedky? Veľmi dobrá voľba. Nápad ma zaujal a aj keď som možno nečakal žiadnu veľkú zápletku, možno nejaký šokujúci záver, tak som bol i tak zvedavý, ako to skončí. Respektíve som bol zvedavý na celý priebeh príbehu. Ale asi najväčší dojem vo mne zanechali Rolfove city voči Lune.

Chýbali ti tam čiarky a boli aj na miestach, kde neboli vôbec potrebné.

Micho: 5 – 3,5 – 3 – 4 – 5 – 3,5; spolu 24

Vo svojej podstate originálne spracovaná poviedka o tom, ako Luna s Rolfom hľadali trus, ktorý ich priviedol k novému tvorovi. Páčilo sa mi vykreslenie Luninho charakteru cez Rolfov opis. Nie som si celkom istý, či hľadanie toho tvora neodsunulo Lunu a Rolfa ako rodinu do vedľajšej dejovej línie.

Celkový počet bodov: 121,6

Poradie: 2.

[ » na začiatok « ]