Poviedka:
Pridaná: 14.2.2014, 21:38:08
Čítaná: 7392×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním 4. fin. kola bola humorná poviedka, dej sa má odohrávať na Rokforte. Súťažiacim boli po odoslaní prvej verzie poviedky odoslané postavy, ktoré určili ako obľúbené v našom MP dotazníku. Museli ju tam zakomponovať v 5 word riadkoch, postava musela byť vypísaná celým menom a musela mať prehovor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Súťažná poviedka: 1 » Jin - Vždy bol úžasný 2 » Marrko Riccoli - Niekto má problém 3 » Aliyz - Poviedka 4 » Pútnička Melanie - Siriusove komplikované vzťahy 5 » Bash - Vysnívaná dovolenka 6 » Pán Sova - Znamenie

Neverila, k čomu sa len pred malou chvíľou odhodlala. Vedela vybuchnúť, to áno, ale k učiteľom sa zvykla správať rozhodne inak. Odrazu zastala, asi preto aby sa mohla pomerne dramaticky zvaliť na dlážku. Keby ju vtedy niekto videl, určite by si myslel , že je mentálne v poriadku. Je to predsa celkom normálna situácia, do ktorej sa priemerný študent na Rokforte dostáva každodenne. Ale ona vlastne nebola priemerná!

Ako tam tak naoko spokojne sedela a užívala si chladné pocity ktoré sa jej dobíjali do tela, prišla jej na um jedna zásadná vec. Možno sa jej ten výstup čo spravila pár minút dozadu celkom páčil. Po vyletení z dverí bola dezorientovaná, vytočená do nepríčetnosti. Ale teraz čupela na zemi, vedľa svojej pohodenej tašky. Cítila sa dobre, ticho na chodbe jej vyhovovalo.

Tento pokoj ale narúšal adrenalín prúdiaci v jej krvi, svet sa krútil. Tak takýto je ten oslavovaný pocit vzdoru voči učiteľovi? Možno toto na tom všetci vidia. Prišla si úplne hlúpo, tak si uštedrila pár faciek, ale len v hlave. Nechcela aby ju to bolelo a tak sa rozhodla pre psychický trest, na tie si už pri živote so samou sebou zvykla.

Na tú hodinu sa už nesmie vrátiť, nevydržala by pohľad tých obrovských očí. Nie preto, že by mala výčitky, ale Hermiona ňou jednoducho pohŕdala, prečo sa teda všakže trápiť ďalej. Nikdy si nemyslela, že by niekoho odsúdila takto rýchlo, ale nuž, nebola to jej vina.

Táto situácia už na absurdnosti asi nemohla nabrať viac. Koľko rôznych emócií ju za posledné sekundy oblapilo. Teraz prišla na rad fáza smiechu. Nevedela prečo, no smiala sa sama na sebe.

Uvedomila si, že ju takto niekto môže prichytiť, a to by teraz nebol problém iba kvôli jej pobytu na dvoch miestach naraz. Znovu stíchla a rýchlosťou Kométy 260 sa postavila a vyštartovala. Vedela presne kam má so svojim dlhánskym chvostom vlasov letieť.

„Ale kamže sa to ponáhľate, slečna Grangerová? Prečo nie ste na vyučovaní? Dostali ste stopäť percent z písomky, tak rozdýchavate toľké sklamanie?“ začula za chrbtom hlas sprevádzaný krokmi. Hlas taký hrubý, že to mohol byť jedine Severus Snape. Na prehliadku ropy na jeho vlasoch nebol čas. Posledné slová, ktoré počula predtým, než mu zmizla z dohľadu, boli: „Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov za pohŕdanie vyššou mocou.“

***

Zaklopala pre istotu iba päťkrát. Chvíľu bolo za dubovými dverami počuť to ticho.

„Ďalej,“ ozval sa uvoľnený hlas. Hermiona vošla a trochu ju prekvapil pohľad. Na kresle za stolom sedela pani profesorka McGonagallová v nezvyčajnej pozícií. Kútiky mala povytiahnuté a v rukách sa jej skvela ihla. Zjavne práve dačo vyšívala, no vzhľadom na návštevu pomôcky odložila.

„Áno, slečna Grangerová? Vyzeráte dosť unavene, musíte byť vysilená. Toľko hodín... Ach, vedela som, že vám tento režim nemám povoliť, naozaj si to nechcete premyslieť? Ešte nie je neskoro na to aby ste pár predmetov obetovali,“ odvetila Minerva už ráznejšie a prísnejšie.

Bola trochu iná než zvyčajne, možno si len neskoro uvedomila, že ju niekto naozaj prišiel navštíviť. Alebo mala takisto ako Hermiona nezvyčajný, čudný deň. Bohvie.

„Nie, nie. Teda keď sa zamyslím, vlastne áno, dôvod prečo som sem prišla mi môže zaručiť menšie kruhy pod očami. Viete, pani profesorka, ja som človek s ambíciami, ale čo je veľa to je veľa,“ rukou si zastrčila prameň vlasov za ucho veľmi neprirodzeným pohybom. Pripomínalo to viac sekanie mrkvy ako potrebu odstrániť pár zavadzajúcich vlasov trčiaciach kade-tade.

„O čo teda ide?“ miesto sekania mrkvy si len napravila okuliare aby jej nespadli z nosu.

„Pani Trelawneyová. Predpokladám, že vy máte ten istý názor, no nie som si úplne istá. Aj tak som prišla za vami, pretože ste vedúca Chrabromilu. Každopádne... Ako to len povedať tak, aby to nevyznelo ako výpoveď urazeného ufrflaného dievčaťa. Jednoducho,“ zhlboka sa nadýchla a vyzerala akoby mala v tejto chvíli vybuchnúť presne tak, ako tá neidentifikovateľná hmla v krištáľovej guli, „pani Sibyla Trelawneyová mi prosím pekne povedala, že nemám vnútorné oko! Že nemám talent na veštenie na rozdiel od slečny Brownovej a slečny Patilovej. Samozrejme, že na to nemám talent, keď taká vec ako veštenie ani neexistuje. Viete pani profesorka, aj veľa muklov podľahlo takýmto šarlatánkam, no ako môže skúsený čarodejník, pardón, študent veriť takej hlúposti? Harry a Ron sa síce smiali, oni to berú na ľahkú váhu, ale mňa jej výpoveď postavená na celkom nepodložených faktoch vrcholne urazila. Nie som dievča, ktoré by si nevedelo priznať chybu, no ja som nič zlé nespravila. Iba som prevrhla krištáľovú guľu, ktorú aj tak každý vzdelaný človek musí považovať za obyčajný žart. Prosím, chcem sa jednoducho z toho pohŕdania samotným čarodejníctvom odhlásiť čo najskôr, najlepšie hneď. Viem, že na takéto veci študenti len tak pre nič za nič nemajú právo, no pochopte ma, naozaj Vás prosím.“

Minerva okato potlačila úsmev. Ďalší z dnešných Hermioniných výstupov musel vyznieť naozaj čudne prichádzajúc práve od najbystrejšieho dievčaťa v triede, najmä keď bola pani McGonagallová majsterka v udržaní si kamennej tváre sťa profesionálny hráč pľuvadlíkov.

„Slečna Grangerová, ako profesorka a vedúca vašej fakulty by som sa vám nemala tak priveľmi zdôverovať, ale keďže ste sa tak pekne otvorili vy. Nebojte sa, vešteniu tak celkom neverím ani ja. Musím vám ale pripomenúť, že predsa len má pár ľudí veľmi výnimočný dar vízií. No ako som povedala, je to výnimočný dar, ktorý pani Trelawneyová s najväčšou pravdepodobnosťou nemá, za čo ju nemôžeme viniť. Teraz vás poprosím, poďte so mnou, nemajte obavy, zmena predmetu je vo vašom prípade veľmi jednoduchá.“

***

„Zlatko, ste si ozaj istá, že chcete opustiť náš vrúcny kruh plný pohody a smútku? Moje oko cíti, že áno, no takisto cíti, že my dve by sme si nerozumeli, no to čo ani svojím vnútrom nevidím je, či je vaše rozhodnutie úplne správne.“

„To teda nerozumeli,“ prepadla ju ďalšia dávka hnevu.

„Sibyla, pani Grangerová sa rozhodla navštevovať predmet Život a zvyky muklov, ktoré sa prekrývajú s vašou hodinou. Dôvod je jednoduchý – k muklom má spolu s pár ďalšími študentmi najbližšie. Ďakujem za pochopenie,“ odvetila Minerva a vyšla z miestnosti napáchnutej čerešňovou vôňou.

„Keby ste predsa len chceli vo voľnom čase zažiť kúzlo veštenia, mladá slečna, spýtajte sa môjho zlatka Lavender. A dajte si pozor – aby ste sa raz neprerátali.“

To už bola Hermiona na odchode aby stihla dobehnúť profesorku McGonagallovú a poďakovať sa jej.

***

Hermiona úpenlivo pracovala na domácej úlohe zo Starobylých rún. Mala len tridsať centimetrov, čo nebol ani trojnásobok minimálneho rozsahu. Oči jej klipkali, veď dnes spala iba päť hodín, čo je oproti hodinám strávených počas dňa veľmi málo. Bola unavená, no nechcela pani Babblingovú sklamať, preto musela ešte dokončiť jadro a napísať záver práce.

V klubovni už dobrých pätnásť minút nebolo nikoho. Dnes sa musí vyspať dostatočne, nemôže ísť spať neskôr ako o deviatej, no to už je predsa o päť minút. Preto sa zašila spolu s jej najdôvernejšími kamarátmi - brkom, prútikom a pergamenom - do najbližšej opustenej miestnosti s metlami, zamkla za sebou dvere, ani sa neobzrela za seba a vytiahla z vrecka malý zlatý prístroj s retiazkou.

Zavesila si ho na krk a otočila ním. Ruku mala spotenú, bola predsa na pokraji svojich síl. Svet okolo nej sa chvíľu krútil, až sa jej z toho roztočila hlava a chvíľu sa cítila ako na centrifúge. A vtedy ako sa tu ocitla, uvedomila si, že sa omylom nevrátila v čase o hodinu, ale o dve. Musela sa pomýliť.

Odrazu sa jej v hlave vynorila jedna veta. Dajte si pozor – aby ste sa raz neprerátali.

„To si robíš srandu,“ povedala sama pre seba prevracajúc oči. Opäť sa zvalila na zem, posunula sa dozadu k Ometlám, pomôcky pripravené vedľa nej.

V tom momente Hermiona Grangerová zaspala.

Body užívateľov: 14,64 / 25

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – prídavok – celkový dojem)

Richio: 0 – 0,5 – 1 – 1 – 5 – 4 – 1; spolu 12,5

Prepáč, ale toto bolo snáď najhoršie, čo som v tomto ročníku súťaže čítal.:( Nielen, že si sa vôbec nedržal snáď takmer jedinej podmienky, aby to bolo humorné, príbeh bol sám o sebe veľmi nelogický, ťažko čitateľný (kvôli nespočetnému kvantu chýbajúcich čiarok a štylistických chýb), navyše, ak si takto predstavuješ Hermionu... Nedá mi to hodnotiť inak. Akoby si ani ty sám nevedel, o čom píšeš. Vidno, že ti téma absolútne nesadla. No, žiaľ, niekto to byť musel. :(

Cuca: 5 – 2,5 – 1 – 2 – 5 – 5 – 2; spolu 22,5

Ja som v tejto poviedke nenašla naozaj nič vtipné, prepáč. A nebola, teda podľa mňa určite, ladená humorne. Šlo o obyčajnú priemernú poviedku s jednoducho zápletkou. Áno, bola z Rokfortu, bola napísaná celkom fajn, ale... postrádala som tam akýkoľvek náznak humoru. Severusa si tam zapojil/a dobre, ale... Ale... :( Škoda...

Kira: 0 – 0 – 0 – 0 – 5 – 5 – 0; spolu 10

Asi trikrát som sa musel prinútiť, aby som tú poviedku dočítal. Dokonca som si asi v polovici povedal "to ešte fakt nie je koniec?". Nebolo na nej nič vtipné, dokonca bola napísaná dosť priemerne. Ak nie podpriemerne. A "pani Grangerová"? Nemám pocit, že by bola Hermiona už počas školy vydatá.

Chýbali čiarky.

Preklepy.

Svojím v jednotnom čísle, svojim v množnom.

Je "v pozícii", nie "v pozícií".

"Každopádne" je nesprávne, správne je "v každom prípade".

Micho: 5 – 3 – 2,5 – 4 – 5 – 4 – 3; spolu 26,5

Oceňujem dokreslenie chýbajúcej časti potterovského príbehu celkom milým spôsobom. Iste, registrujem tu určité humorné prvky, ale aj tak mám pocit, že sa nimi akosi šetrilo.

Lucy Bellatrix: 3 – 4 – 5 – 4,5 – 5 – 5 – 4; spolu 30,5

Pekná poviedka, zo začiatku síce trošku nudnejšia, no neskôr sa to pekne rozbehlo a mne osobne sa veľmi páčila. Pol boda za Hermionu, ale aspoň to nie je celé trio. Humor zo začiatku bol taký... nasilu, no neskôr to bolo lepšie a lepšie. Škoda gramatiky, naozaj veľká škoda čiarok.

Body celkom: 116,64

Poradie: 6.

[ » na začiatok « ]