Poviedka:
Pridaná: 14.2.2014, 21:36:43
Čítaná: 3474×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním 4. fin. kola bola humorná poviedka, dej sa má odohrávať na Rokforte. Súťažiacim boli po odoslaní prvej verzie poviedky odoslané postavy, ktoré určili ako obľúbené v našom MP dotazníku. Museli ju tam zakomponovať v 5 word riadkoch, postava musela byť vypísaná celým menom a musela mať prehovor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Súťažná poviedka: 1 » Jin - Vždy bol úžasný 2 » Marrko Riccoli - Niekto má problém 3 » Aliyz - Poviedka 4 » Pútnička Melanie - Siriusove komplikované vzťahy 5 » Bash - Vysnívaná dovolenka 6 » Pán Sova - Znamenie

„Fuj! Fuj! Fuj! Toto už nebyť normálne! Ľudia by predsa mať byť vychovaní v hygienických návykoch!“ ozval sa piskľavý hlas v tichej tmavej miestnosti, ktorá pravdepodobne slúžila ako práčovňa. „Kebyže chcieť upratovať po prascoch, tak ísť do zoo!“

„Ale, ale, zase sa sťažovať, Lotty?“ znenazdajky sa ozval druhý hlas potmehúdsky, pričom majiteľ prvého hlasu od ľaku vypúlil obrovské oči, až hrozilo, že čochvíľa vystrelia z očných jamiek.

„Booboo! Ty ma znova vystrašiť!“ ozvala sa Lotty, ktorá sa musela chytiť za srdce, ako jej prudko bilo. „A ty zas nepracovať?“ opýtala sa prísne.

„Mne sa nechcieť! Ja chcieť oddych!“ odvetil druhý škriatok Booboo a uvoľnene sa oprel o tmavú stenu práčovne, pričom sa Lotty stále musela držať za srdce.

„Ale ty oddychovať v jednom kuse, poď pomôcť rozdeliť prádlo!“

„Nie! Ja už nechcieť byť pracujúci škriatok! Ja chcieť oddychovať!“ dupol si Booboo malou nožičkou.

Lotty na chvíľu onemela a prekvapene žmurkala na škriatka. „Booboo zošalieť.“

„Možno,“ odvetil potichu.

„Dobre,“ pokyvkávala hlavou Lotty, „my ísť teraz hneď za pán profesor Dumbledore.“

Lotty Boobooho nemusela ani dlho prehovárať, a o chvíľu už stáli pred masívnymi drevenými dverami profesora Dumbledora. Nebolo normálne, aby škriatok nechcel pracovať a jedine on im mohol pomôcť v tejto situácii.

„Vstúpte,“ ozval sa zvnútra príjemný hlas hneď po tom, čo potichu zaklopali. „Ó, slečna Lotty a pán Booboo, s čím vám môžem pomôcť?“

„Dobrý deň, pán profesor Dumbledore, ja mať starosť, lebo Booboo nechcieť pracovať,“ vyhŕkla hneď Lotty a previnilo sa pozrela na svojho spoločníka.

„Je to pravda, pán Booboo?“ s vráskou na čele, no s láskavým hlasom sa opýtal Dumbledore.

Booboo prikývol. „Áno, pán profesor Dumbledore.“

„A prečo, ak sa smiem spýtať?“ s pokojom v hlase sa spýtal riaditeľ.

„Ja už nechcieť byť viac domáci škriatok. Ja chcieť byť ako človek a chcieť oddychovať. Ja nemať rád práca.“ Pri posledných slovách si Lotty musela prikryť rukou ústa, ako keby Booboo povedal niečo nehorázne neslušné.

„Booboo zošalieť, pán profesor Dumbledore“ skonštatovala opäť Lotty, keď si po chvíli dala ruku preč od úst.

„Nie, slečna Lotty, pán Booboo nezošalel, len je vo fáze vyhorenia – to je taký muklovský termín,“ s úsmevom hovoril Dumbledore. „Mám nápad – čo takto týždňová dovolenka?“ Lottyna ruka opäť vyletela k jej ústam.

Booboo chvíľu nechápavo pozeral na riaditeľa, no potom povedal: „Ja nemusieť týždeň pracovať?“

„Nie, ak nechceš.“

„A čo môcť robiť?“

„Čo len chceš – behať po chodbách, spievať, maľovať, opaľovať sa – hocičo!“ hovoril stále pokojne Dumbledore.

Lottyne oči išli znovu vyskočiť(možno aj kvôli nedostatku vzduchu, ktorého prívod zabránila jej ruka na ústach) a skoro sa až triasla od nedočkavosti. Na Boobooho tvári pomaly narastal blažený úsmev. „Dobre! Ja zobrať dovolenka!“

„Výborne! Tak o týždeň vás tu chcem oboch vidieť a zreferujete mi, ako to šlo. Príjemnú dovolenku!“

„Ale ja nechcieť dovolenka!“ rýchlo zvolala Lotty.

„Je to na vás, slečna Lotty. Dovidenia!“ s úsmevom sa rozlúčil Dumbledore a už im viac nevenoval pozornosť.

O niekoľko hodín neskôr už Booboo ležal pri Čiernom jazere, namazaný hrubou vrstvou opaľovacieho krému a so slameným klobúkom prehodeným cez tvár (alebo skôr teda hompáľajúcim sa na Boobooho dlhom špicatom nose). Už si ho všimlo aj zopár študentov, ktorým práve končilo poobedné vyučovanie a svoj voľný čas chceli stráviť na slnkom zaliatej tráve.

„Nemal by si pracovať?“ prehovorilo okoloidúce dievča, no keď sa škriatok neozýval trochu do neho štuchla, aby sa uistila, že na slnku neuschol.

„Nechať ma spať. Mať dovolenka,“ zamrmlal polospiaco Booboo a napravil si klobúk na nose.

„Domáci škriatkovia môžu mať dovolenku?“ prekvapene sa spýtalo dievča a taktiež sa vyvalilo na trávu.

„Ja mať povolenie od pán profesor Dumbledore,“ stále rozospato hovoril škriatok.

„A to budeš celý čas len ležať pod nepriestrelnou vrstvou opaľovacieho krému na tráve?“ dobiedzalo stále dievča.

Booboo chvíľu neodpovedal, no potom si dal klobúk dole z nosa, posadil sa a prvýkrát pozrel na príležiacu. „Možno.“

Dievča s fialovými vlasmi sa zaškľabilo, akoby jej niečo smrdelo. „To nie je vôbec dovolenka! Dovolenka by mala byť akčná! Veď teraz môžeš robiť čokoľvek, ísť kamkoľvek, stretnúť kohokoľvek! Kebyže som ja škriatok na dovolenke, tak by som si chcela zahrať metlobal na poste zlatej strely, alebo by som si osedlala nejakú sovu a lietala by som po areáli hore-dolu! Alebo by som ohadzovala študentov šľahačkovými tortami! Alebooo by som ich desila a náhodne by som sa pred nimi zjavovala a mizla! A hlavne nech je všade veľa neporiadku! No neznie to skvelo? Tak má vyzerať dovolenka!“ nadšene zvolalo dievča, až mal Booboo pocit, že sa jej od radosti sfarbujú vlasy do ružova.

„To znieť nebezpečne a únavne!“ zhrozene vravel škriatok. „To neznieť ako dovolenka, ale ako samovražedná akcia!“

„To záleží len od uhlu pohľadu,“ vysvetľovalo dievča zapálene. „Vieš, ľudia zväčša dovolenkujú tak, že robia inú činnosť, ako sú normálne zvyknutí. A keďže spíš celú noc, tak opaľovanie sa – v tvojom prípade skôr ležanie pod krémom na tráve – sa neráta ako dovolenka. Mal by si žiť, blázniť sa, skákať, výskať, robiť bordel! Och, ako by som aj ja teraz chcela mať prázdniny!“

„Rád si to s vami vymeniť,“ povedal odrazu Booboo, vyskočil na malé nožičky a začal zo seba stierať kvantá krému. „Ja už nechcieť dovolenka, ja sa nechcieť báť o život a nechcieť robiť neporiadok. Ja si radšej zdriemnuť a vrátiť sa do pokojnej práca.“

„Čože? Ideš naspäť do kuchyne?“ nechápalo dievča a prekvapene pozorovalo škriatka.

„Do kuchyne, do práčovne, hocikam, len žiadne sovy, metlobal či šľahačkové torty! Ja mať radšej poriadok. Musieť utekať, dovidenia!“ zvýskol škriatok a už ho nebolo.

Dievča sa usmialo samo pre seba. O chvíľu sa pri nej znovu zjavil škriatok, no tentoraz to bola Lotty.

„Tak tu si!“ zvolalo dievča a bola spokojná s dobre vykonaným darebáctvom. Vždy jej v ušiach hučali slová jej bratranca Siriusa Blacka: „S domácimi škriatkami je fakt sranda – môžeš si ich omotať okolo prstu a ešte ti za to aj navaria večeru! Nájdeš ich v kuchyni, stačí len poštekliť hrušku na obraze na chodbe smerom do bifľomorskej klubovne. Určite sa pýtaj na Lotty, ona ti vo všetkom vyhovie!“ Mal pravdu.

„Ja vám veľmi pekne ďakovať, Nymphadora Tonksová, veľmi ste mi s Booboo pomôcť!“ radostným piskľavým hlasom zvolala Lotty.

„Veď to nič nebolo, dal sa presvedčiť celkom ľahko,“ zazubila sa Tonksová a vlasy sa jej skrátili o zopár centimetrov.

„Ja môcť teraz ísť za pán profesor Dumbledore a povedať mu, že Booboo nechcieť už dovolenka. A že vy mi pomôcť!“ tešila sa Lotty a očká jej žiarili.

„To síce môžeš, ale vieš, čo si mi sľúbila! Takže teraz pekne pôjdeš vystrašiť zopár študentov a nezabudni pri tom hlasno kričať!“ prefíkane povedala Tonksová a už si pohľadom vyhľadávala svoje obete.

A Booboo sa už nikdy nepokúsil ísť na dovolenku. Radšej v noci veľa spal a cez deň pokojne vykonával svoju prácu, ktorú mal v podstate rád. Hoci trochu mu vadilo, že si Lotty privykla desiť študentov aj škriatkov náhodným zjavovaním sa a miznutím.

Body užívateľov: 17,13 / 25

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – prídavok – celkový dojem)

Richio: 4,5 – 4,5 – 3 – 3,5 – 5 – 4 – 2; spolu 26,5

Po dočítaní sa mi v hlave objavili hádam všetky ponaučenia z Ezopových bájok. Celý príbeh bol veľmi milý, no určite nie vtipný. Milá, nesilená poviedka s pointou. Obsahovo tomu nemám čo vytknúť, ale neviem, čo by som pochválil. Gramatika bola, samozrejme, výborná, až na pár nespisovných slov a všimol som si, že najprv škriatkov Dumbledore oslovoval pán a potom im tykal a lúčil sa opäť formálne. Tiež mi nesedelo to, ako zrazu škriatok zmenil názor, mohlo to viac vygradovať.

Cuca: 5 – 3,5 – 4 – 4 – 5 – 5 – 3,5; spolu 30

Toto bolo milé! Veľmi dobre si vystihol/vystihla tú reč domácich škriatkov. Aj nápad sa mi pozdával. Najprv som bola trochu skeptická a bála sa, že to bude len o tých škriatkoch (ako začiatok), ale potom sa do toho zapojil Dumbledore a už bolo dobre. A to, ako si tam zapojil/a Siriusa Blacka sa mi veľmi pozdávalo. Mne tam možno chýbalo trochu viac ľudí, ale... toto nebolo o ľuďoch, toto bolo o škriatkoch. :D

Kira: 4 – 2 – 3 – 5 – 5 – 5 – 2; spolu 26

Priznávam sa, pri tejto poviedke som sa ani raz nezasmial. Ja neviem, absolútne ma nezaujala, ani ten nápad, nič... Navyše, Sirius nebol bratranec Dory. Aspoň nie priamy.

Chýbali čiarky.

Micho: 5 – 3,5 – 3,5 – 4 – 5 – 3,5 – 4; spolu 28,5

Poviedka veľmi pekná, nápad zakomponovať škriatkov bol geniálny. Asi raz som mal pocit, že sa začínam nudiť, možno by to chcelo trošku dynamiky, ktorá by pohla príbehom.

Lucy Bellatrix: 4,5 – 4,5 – 2 – 4,5 – 5 – 5 – 4; spolu 29,5

Gramatika v poriadku, až na prádlo- bielizeň, ale rozhodne menej chýb ako ostatní. Obsahovo to bolo v poriadku, poviedka sa mi páčila a čítala celkom ľahko, až na to prekliate meno toho škriatka Boobooho. V niektorých pasážach naozaj pobavila, prídavok sedel, rozsah bol dodržaný. Jediné čo ma mrzí bolo, že si použila nové postavy, preto tie dva body za dodržanie zadania, ale vtipné to bolo.

Body celkom: 157,63

Poradie: 2.

[ » na začiatok « ]