Kapitola:
Pridaná: 15.6.2007, 21:30:56
Čítaná: 1692×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter,Ginny Weasley, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Na Rokforte sa po smrti Siriusa Blacka začnú diať čudné veci...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

„ Kde môže byť? Toto je už druhá hodina, na ktorej nieje.Už tu dávno mal sedieť.“ Hermiona nervózne pozerala ku dverám. Ron iba prevrátil oči.

„ Buď ticho, a radšej si píš poznámky...“

„ To mi hovoríš ty? Veď nič nerobíš...“

„ Áno, to ti hovorím ja ty karava.“

„ Ja NIE som karava“

„ Ale si.“

„ Nie, nie som!“

„ Áno si!“

„ Nie, nie som!“

„ Grangerová! Weasley! Máte trest!“ Minerva klopkala črievicou o podlahu. Ron sa uškrnul nad slovom črievica, ale vzápätí si uvedomil, že to je naozaj črievica. Zlatá, na opätku.

„ Weasley! Nepočúvate ma?“

„ A-ale pani profesorka... veď sme boli ticho.“

„ Weasley nerob zo mňa kravu. Hádali ste sa ako starí manželia.“

„ Ale pani profesorka. Veď my sme-“

„ Ron buď ticho.“

„ Čo ste? Weasley dopovedz to, lebo ti vylepím!“

„ My nie sme nič.“

„ Ále.. tak vy ste nič. Tak potom odtiaľto vypadnite.“ Minerve z uší tiekli nervy.

„ Prepáčte... my už budeme ticho-“

„ Weasley drž už konečne hubu, a vypadni, lebo ťa vypadnem sama!“ Hermiona ustráchane schytila obe tašky a Vízliho a s plačom vybehla z triedy.

Sadla si na schodík sochy doktora Levina, a usedavo sa rozplakala. Ron sa iba oprel o stenu, a začal si pískať. Hermiona naňho pozrela očami opuchnutími od plaču, a zasipela.

„ Nerátaj s tým, že s tebou dnes pôjdem do žalára. Nájdi si niekoho iného, na kom si vybiješ hormóny!“

„ Dobre, to nieje problém. Problém je, že ešte stále držíš moju tašku, a už mi lezieš na nervy. No čo...čo tak čumíš? Zavri si chlebáreň, a prihraj mi tu tašku. Já mizím.“ Ron jej vytrhol tašku z ruky, a pískajúc sa vzďaľoval. Hermiona sa uvedomila a čapla ho za rukáv.

„ Dobre zlatko... prepáč.... dnes o jedenástej v žalári?“ usmiala sa avystrčila do popredia svoje prednosti.

„ Ešte uvidím. Ak tam nedójdem do pol dvanástej, tak so mnou nerátaj. Teraz sa maj.“ Ron zmizol za rohom. Hermiona sa postavila, oprášila, a pobrala sa smerom do veľkej siene. Zrazu do niekoho nabúrala.

„ Čao Hermion....mion.....Her-mi-on-...-da! Jak se vede?“

„ Harry preboha ako to vyzeráš? Ty si niečo pil?“

„ Né čo ti drbe? Len také malé ci...gárko!“ Harry ju chytil okolo pliec, a kvákal za vrkoče. Odrazu ju dvihol, a nedbajúc na jej hlasné protesty si to s ňou šinul k Umrnčanej Myrte.

„ Hahá........strhneme si body? Už tu nenní náš squelý Piercyyyyyyyyyy!“ s dobrou náladou a s Hermionou pod pazuchou Harry rozrazil dvere. Hermionu posadil na umývadlo, a sám si sadol vedla nej. Vytiahol si cigu z vrecka a zapálil si. Pozrel na Hermionu, a začal sa neovládateľne smiať.

„ Harry ... počula som, že chodíš s Pansy.... je to pravda.?“

„ Kvpppká ti na kadib? Kar-bid? S takou ochechulou? Čo som debííííl? Jediné čo ako-tak chcem........si týýýý!“ Hermiona sa sladko usiala, premohla nechuťa pritiahla ho k sebe.

***

„ Harry... poď........už by sme mali ísť.........“ Harry slastne privrel oči.

„ Nezopakjeme si to?“

„ Možno neskôr, ale teraz fakt musíme ísť, lebo sem niekto príde!“ Hermiona ho ťahala za rukáv a upravovala si vlasy.

„ Hermíííí, mne sa néchcé! ....................Chcem spať.“

„ Dobre pôjdeš spať, ale musíme ťa dostať do postele. Ešte v klubovni nikto nieje. Poď rýchlo, aby ťa nikto nevidel!“

Harry sa podvolil, a šiel s Hermionou. Potichu sa chechtal, až kým nedošli k portrétu.

„ Hovnocuc!“ Tučná pani podvihla obočie nad Harryho stavom, ale vyklopila sa. Vtom sa za Hermionou ozval pobavený hlas.

„ Ale-ale slečna Grangerová...“ Hermiona sa otočila, a dívala sa zoči voči do očí Albusa Wulfrica Percivala Briana Dumbledora.

" P-pán profesor... Čo vy tu robíte?" Hermiona si dupla na nohu. čo za blbosti to kecáš Hermiona?

" Práve sa idem nadlábnuť do kuchyne... Nieje to náhodou pán Potter, čo ho tam tlačíte do klubovne?" milo sa usmial Albus. Hermiona začala netrpezlivo žmoliť Harryho rukáv. Ten sa stále potichu chechtal. Albus to asi začul, lebo spýtavo zdvihol obočie.

" Nie je s ním niečo?"

" Niééé... To viete... Zhltol príliš veľa čokolády... Poslala mi ju mama..."

" Aha. Tak ho uložte do postele, že nech sa skoro uzdraví." Brumbál sa milo usmial, a odišiel pískajúc si popod nos.

Hermiona si vydýchla a vtlačila Harryho hlbšie do klubovne, keď sa za ňou niekto objavil.

" Ale ale slečna Grangerová..." Hermiona nechcela veriť vlastným očiam. Bol to znova Brumbál.

" D-dobrý deň. Niečo ste si zabudli?"

" Nie nie. Idem sa nadlábnuť do kuchyne... Nieje to náhodou pán Potter, čo ho tam tlačíte do klubovne?" Hermione zabehlo. Rozkašľala sa, a vydýchla.

" Déja vu." Albus zajastril.

" Čo ste to povedali slečna Grangerová?"

" Povedala som Déja vu. Pred chvíľou som vás tu videla prechádzať..."

" To nieje dobré Slečna Grangerová. Déja vu znamená chybu v Kúzelníckej ochrane hradu. Niekto sem vnikol!"

" A-ale pán profesor.... Nepozerali ste príliš veľa Matrix..?" Brumbál sa zamračil.

" Matr- čo?"

" Ale nič. A nemohlo sa stať, že sa čary nejakým spôsobom porušili?" spýtala sa Hermiona, aj keď vedela, že niečo také nieje možné.

" Nie nemohlo, a vy to dobre viete. Odprevaďte pána Pottera do spálne, a poďte so mnou. Počkám vás tu. Rýchlo!" Hermiona prikývla, a vyviedla Harryho hore schodmi. Už napoly spal.

Zbehla k Brumbálovi, no on tam nebol. Pomyslela si, že to šiel vybaviť sám, a tak šla k jeho pracovni.

***

" Herák! Si tu nebol. A viš na čo prisahal. Nepoviš o nás živej duši.

" Jasné. Čo bojíš. Kukni na Shiftyho. Ten je v pohode." Epic sa otočil, a snažil sa zaostriť na potetovaný odpad spoločnosti na podlahe pri vodnej dýmke.

" Ou kej. Kde si sa sral?" Epic ho poplácal po rameni, a strčil mu do úst cigaretu.

"Mal si tu byť už pred hodinou. Prihodilo sa ti niečo?" ozvalo sa nesmelo z kúta. To sa Anthony snažil presadiť v silnom kolektíve.

" Tony, keď sa chceš presadiť, kúp si kvetináč. Čo sa sereš chlapom do huby? Chceš na hubu?" Squierrel sa zachechtal.

" Ne počkaj. Aj ja by som rád vedel kde bol. Nejaká šuška?" založil si ruky Lizzard. Epic sa rozchlámal.

" A keby ste videli aká... Lepšia než dve hodiny medzi smradmi ako ste vy..." všetci sa rozosmiali.

***

" Harry žiješ? Stalo sa niečo zlé-" Hermiona vtrhla do spálne 6. ročníku. Hery tam však nebol. Hermiona potichu zakliala. Vyletela z dverí, no niečo sejmula. Prizrela sa bližšie. Bol to Ron.

" Ježíš. Ron... prepáč..."

" Ó vďaka ti Hermiona, že si ma skoro zabila. Ty si fakt neskutočná krava. Dnes so mnou v žalári nepočítaj. Môžeš si tam zavolať premňa zamňa aj Justina Finch-Fletchleyho. I keď som počul, že jeho viac ako dievčatká zaujímajú chlapci..." Ron sa na ňiu posmešne pozrel. Hermiona už mala slzy na krajíčku.

" Och Ron... Prečo si taký bezcitný? Prečo ma stále ponižuješ? Prečo? Prečo?!" Hermiona sa nadýchla a zavrela oči. Vzápätí zvrieskla " PREČO?! Prečo sa na mne všetci vyvršujú. Prečo sa so mnou Harry nebaví? Prečo sa ku mne ty správaš ako ku handre? Prečo Ron? Prečo?" pozrela so slzami v očiach na Rona, no on tam už nebol. Bezmocne sa zosunula na schod. NEstačilo, že Ginny, jej jediná priateľka je v nemocničnom krídle, a nikto nevie čo s ňou je, nestačilo, že jej jediný dvaja kamaráti sa s ňou už veľmi nebavia, nestačilo, že bola prefektka a nik ju neposlúchal, ale ešte aj tá vec s Brumbálom. Každú chvíľu by to mali oznámiť. Zrazu sa klubovňou rozľahlo:

" VŠETCI ŠTUDENTI SA OKAMŽITE ODOBERÚ DO VEĽKEJ SIENE! TAM IM BUDÚ UDELENÉ POKYNY." Hermione sa stiahlo hrdlo. Predsa to je pravda. Ak je pravda, čo tvrdí Brumbál, tak jsou všichni v hajzlu.„ Chalani,“ začal Anthony opatrne. „ Hej, chlapci. Nepočuli ste... hej... nepočuli ste ten... hééééééééééééééééj... nepočuli ste ten ozn...“ nakoniec to vzdal a zašiel do svojho kúty, zbalil si svojich pár švestiek a pobral sa pomaly pomaličky k dverám. Vtom ho však zastavil Trouble.

„ Hejhou, Tony, kam jdeš?“

„ Ten oznam. Práve to vyhlasovali. Máme ísť do Velkej.“ predniesol nepokojne. Potom však nazbieral ždibec odvahy a dodal: „Ste nepočuli?“

„ Hoši, asi by sme mali ísť.“ ozval sa Fieldy.

„ Ale *****, mne sa nechce.“

„ *****, mne tiež ne.“

„ ***** keď som povedal, že ideme, tak ideme. A nebudem to opakovať.“ zavelil Fieldy veliteľsky a veselo sa začal chlámať.

„ Tak teda jdime.“ súhlasil Epic zadúšajúc sa salvymi smiechu a kopol do Shiftyho, ktorý ležal na zemi a sníval o lepších časoch. „Vstávaj ty *****.“

Naveľa-naveľa sa všetci pozviechali. Heri vstal ako posledný. Príliš sa mu tam nechcelo. Všetci do VS, to znamenalo. že by si musel sednout k Hermione a Ronovi a opäť pred všetkými predstierať, že sú nerozluční priatelia. Z tej predstavy mu bylo na blití. A tak sa rozhodol.

~~~

Rona správa o rýchlom zoskupení v VS zastihla na záchode.

“ Kurnik, to sat u človek ani ****** nemôže? Hrrrr.” zahromžil. Navliekol si nohavice a fofrem vyštartoval do siene. Cestou stretol Mandy Brocklehurstovú a tak spomalil a navodil s ňou konverzáciu.

“ Čauko kočka, do siene?”

“ No. Veď si počul ten oznam.”

“ Počul, počul. Ty, Mandy, čo robíš večer … ?”

~~~

Hermiona už hodnú chvíľu sedela za chrabromilským stolom. Do Siene prišla hneď po vyhlásení oznamu, tak učinili ale len nemnohí. Netrpezlivo sa rozhliadla. Za učiteľským stolom už boli všetci z vedenia školy. V hlúčiku učiteľov zbadala Nevisa Blacka.

Načo je škole šéf odborov? zamyslela sa, ale v mihu to hodila z ahlavu, pretože práve si všimla že do siene vošiel Heri. Zakričala na neho, zamávala a žiarivo sa usmiala. Úsmev jej však zamrzol na tvári, keď si všimla, s kým prišiel. Len ich stretol na chodbe, len ich stretol na chodbe, len ich… Heri okolo nej nevšímavo prešiel a sadol si spolu ostatními z party na bočnú lavičku pri dverách do bočnej siene. Pozrel smerom, kde sedela Hermiona a zbadal, že Ron tam ešte nie je a Hermiona smutno hľadí do svojej prázdnej čaše. Harryho bodlo pri srdce. To Ronovi nedaruje. Prečo sa na ňu vykašlal práve v ten večer keď aj on?

Vtom sa zjavil Ron a Heri si vydýchol. No Ron len podišiel k Hermione, niečo jej pošepol a ukázal na vedľajší stôl. Vzápätí odišiel a sadol si k Parvati Patilovej. Čože, k Parvati? No teda, ale veď… no Heriho prúd myšlienok sa pretrhol, keď Brumbál vstal, a zaklepaním vidličkou o čašu si vynútil ticho.

“ Brum, brum. Ako by som vám to…”

“ Začnite od začiatku, tak to bude najlepšie, bože, pche, že ako by som, phú, spm chm, che, šš” poradil mu Nevis, ktorého išlo od jedu rozpučiť.

“ Tak ja to teda skúsim odzadu.” Dumbledore sa nadýchol a spustil.

“!úvoyelsaeW ynniG libaZ .darh an latsod as tromedloV .udarh olzúk énnarhco énešuro olob okajeN .uv ajéd alam ávoregnarG ančelS.”

Medzi žiakmi to zašumelo, niektorí zdesene vykríkli, iný zostali v šoku, a pár dievčat sa rozplakalo. Teda tak je to, zarmútil sa Heri. Medzi žiakmi to zašumelo, niektorí zdesene vykríkli, iný zostali v šoku, a pár dievčat sa rozplakalo. Teda tak toto to je, zarmútil sa Heri. Veď to nám úplne pokazí sviatky. No super. To si tiež vedel Ten-veď-viete-čo vybrať dobu. Akurát teraz. No mňa snáď asi porazí. ?%!@&#!?. Pozrel na ostatných. Anthony hľadel smutno a zamyslene pred seba. Harry si pomyslel, že je to strašný pokrytec, veď Ginny ani nepoznal. Vtom ho napadlo, že si len možno nedokázal rozlúštiť Dumbledorov oznam. Ten Dumbledore je tiež na nervy, tiež začne hovoriť odzadu,ťuťmák jeden. Harry pohľadom pátral po Ronovi. Sedel trocha sklesnuto, ale Parvati očividne svoje pocity ovládnuť nedokázala, pretože plakala rovnako ako pár ďalších. Hermionu Harry nikde nevidel a jej miesto za chrabrostolom zaujal Oliver Wood. Počkať, Wood? Ale veď ten skončil pred... Harry už viac nerozmýšľal, vytasil prútik, starostlivo zamieril a vyriekol: „ Pravo Identito“

V mihu Wood zmenil podobu a v sieni sedel Lord Voldemort. Harry neváhal a zavŕšil svoj výstup kliatbou „Zmiznio“ a po Voldemortovi ostal iba obláčik dymu.

Študenti ani nestihli šíriť paniku a už bolo po všetkom. Dumbledore jeho počin ocenil grandióznym potleskom, a pridali sa k nemu aj ostatní. Veľkú sieň naplnil ohlušujúci potlesk. Harry sa uklonil a Dumbledore rozpustil zhromaždenie a poslal študentov na svoje koleje, atí húfne začali opúšťať sieň.

„ Tak už ideš?“ Harry sa strhol. Takmer všetci už boli vonku.

„ Hej, hej.“ odvetil.

„ Je ti dobre?“ spýtal sa Lizzard Harryho.

„ Nestáva sa každý deň že niekto pošle do péčka Voldemorta, Lizzie, jasné že mu je dobre.“ krútil hlavou Squirrel.

„ Hej, hej, dobre je, dobre je.“ potvrdil Harry. Spolu s ostatnými vyšiel zo siene.

„ Čo teraz?“ spýtal sa Anthony.

„ Čo, čo. Už je po večierke. Tak rýchlo do postieľok. Teda, ja si určite potrebujem zdriemnuť, zajtra je ťažký deň.“

„ Ja tiež.“

„ Ja si musím isť nafarbiť hlavu.“

Po jednom sa rozišli a Harry zostal sám s Anthonym.

„ No, teda, ja by som tiež už asi mal totok, ísť.“ rozpačito začal Harry. „Tak sa maj.“ dodal a rýchlo sa vzdialil a Anthony zostal sám.

***

Harry sa vrátil do spoločenky, kde sedel v kresle pri ohnisku Ron.

„ Sevas.“ pozdravil Harryho.

„ Seva. Pernej den, čo?“ Harry si sadol do druhého kresla a zapozeral sa do žeravých uhlíkov.

„ Hej, hej. Mala to ťažké.“

Harry vedel, že hovorí o Ginny.

„ Neustále súperiť so staršími bratmi o kus žvanca, nosiť obnosené veci, a tak ďalej a tak ďalej. A potom keď ju posadol ten-koho-veď-vieš-čo. A keď ľúbila niekoho koho nikdy nemohla mať.“ žmurkol na Harryho.

„ Ale no. Boli aj pekné časy.“

„ Myslíš pre Ginny?“

„ Iste. Keď sme boli u vás aj s Hermionou, a celé hodiny kvákali o metlobale a rozpávali si vtipy.“

„ A keď sme vymýšľali strašidelné historky.“

„ A keď sme potom hrávali v lese metlobal s jablkami.“

„ A večerali v záhrade, lebo sme sa nezmestili do našej kuchyne.“

„ A keď sme pokazili Percyho odercokovačku.“

Obaja vyprskli smiechom, potom si vzdychli a mlčky sa zadívali do ohňa. Spomínali na staré časy.

„ Bolo to fajn.“ usúdil Ron.

„ Hej, to bolo. Aspoň máme načo spomínať.“

„ Na prázdniny tu zostávaš, že?“

„ No.“ Harry tušil čo príde.

„ Možno by bolo fajn, kebyže ideš k nám.“ navrhol Ron skôr zo zdvorilosti.

„ Ďakujem za pozvanie, ale už asi zostanem tu.“

Ronovi celkom odľahlo, opäť sa pohodlne usalašil v kresle a spýtal sa:

„ Zostane tu aj tvoja parta?“

„ Hej. Bude nám to sveta žiť, papkať, spinkať, leňošiť.“ zasmial sa Harry. Ron sa pridal.

„ Hovado.“ ocenil Harryho vtip a zakontroval: „To sa nám ale rehoce, že znova prišli Vianoce.“

Smiali sa ešte dlho a svietiace sviečky v svietniku svietili čoraz pomalšie až zhasli úplne. Jediné svetlo išlo z kozubu. Ron sa zdvihol.

„ Tak ja už asi teda idem spať.“

„ Ouky douky. Dobrú noc.“

„ Dobrú.“

Harry osamel. Rozmýšlaľ, či už aj Hermiona šla spať, alebo kde vlastne je. Začal sa báť, či sa jej niečo nestalo, nevidel ju odvtedy čo si Ron odsadol k Parvati. Premkol ho zvláštny nepokoj. Zamieril k obrazu tučnej panej a vyšiel na chodbu. Kde tu svietila fakľa a Harry potichu kráčal. Kde by mohla byť? Niečo ho viedlo k záchodom Umrnčanej Myrtly. Pomaly odchýlil dvere a vošiel dnu.

„ Hermiona?“ zavolal tlmene. „Hermiona!“ No nebola tam. Harry skontroloval každú kabínku, ale nikto tam nebol.

Harry sa dal na spiatočnú cestu mĺkvym hradom. Dostal sa až do vstupnej haly a vyšiel von. Kráčal po vlhkej tráve a rozmýšľal o tom, ako sa vôbec mohol Voldemort dostať na hrad a prečo si preboha vzal podobu Olivera Wooda, keď mu mohlo napadnúť, že to ho odhalí. Pri jazere zastal. Slabý vánok čeril hladinu. Harry sa rozhliadal po temnom areále. Vtom akýsi biely predmet upútal jeho pozornosť. Opatrne šiel k dubu, pri ktorom často sedával s Ronom a Hermionou. Niečo viselo na konári na hrubom lane. Keď bol len pár metrov od duba, uvedomil si čo to tam visí a došlo mu zle. Utekal k jazeru kde sa jeho žalúdok vyprázdnil. Na hladine videl svoju bledú tvár a zašepkal.

„ Hermiona, no toto?“

[ » na začiatok « ]