Kapitola:
Pridaná: 16.6.2007, 10:37:56
Čítaná: 2916×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter,Ginny Weasley, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Na Rokforte sa po smrti Siriusa Blacka začnú diať čudné veci...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

-Ako to mohla spraviť?

-Uvedom sa chlapče. Stále ste ju osočovali a-

-Ale veď sme to tak nemysleli...

-Ale mysleli. Čo si spadol z jahody, Harry?

-Veď som ju v podstate aj mal rád...

-Neklam sám seba, aj nás. Nikto ju nemal rád, a ona to vedela.

-Ale James... Preto sa predsa nemusela obesiť...

-A prečo nie? Nikoho už nemala. Všetci jej priatelia a blízki už umreli. Rodičia, Ginny, Hagrid, Trelawneyová...

-Buď ticho! Už to nechcem počúvať!

-...Percy, Krum, Levandula alias Lavender,...

-JAMES! DRŽ HUBU!

-...Šaluna, Colin a aj nesmrteľná pani Weasleyová. Nemala nikoho, a tak skočila z toho konáru. Čo ju za to chceš zbiť?

„TICHO!“ vrany v korune stromu zdesene popadali na zem. Harry sa zdvihol zo seme. Vnútorné dialógy ho ubíjali. A najmä, keď bol súperom jeho imaginárny otec.

Oprášil si zadok a s ťažkým bremenom pravdy sa pobral do hradu. Vo vstupnej hale potkal Evana.

„ Čao Harr! Jak se vede? Počuj, nemohol by si za mňa v sobotu zaskočiť na koncerte? Iba hodíš pár vokálov a môžeš ísť. Potrebujem si doplniť tabletky. Vitamín E je v ponuke iba v sobotu...“ rozchechtal sa Evan. Za normálnych okolností by sa Harry smial s ním, ale teraz mu do smiechu nebolo. Hermione´s suicide mu pokazila náladu i celý deň.

„Ešte sa dohodneme. Hermiona sa obesila na zúrivej vŕbe. Idem to povedať headmasterovi. Potom ma počkaj ve společence. OK?“

„ Že váhaš. Ciao!“

***

„Brumbál“ povedal Harry heslo chrliču a ten sa s hlasným zavŕzganím začal otvárať, no zasekol sa v polovičke. Harry si pomyslel, že by ho už mali naolejovať a naštvane kopol do podstavca. Nemal celý deň na to, aby Brumbálovi oznámil Herminu smrť. Ešte mal body training a rande s Mandy Brocklehurstovou. Dopekla aj s Grangerovou! Harry sa pomaly kúsok po kúsku prepchal okolo sochy a vyšiel do pracovne.

***

Plnou hospodou sa rozliehali zvuky tvrdej muziky. Harry si zapálil a so zdvihnutým obočím pozeral na svojho niekdajšieho naj-kamoša Ronnieho v zajatí dvoch sexi blondýniek.

…fucked up tore back we need to take a piss…

“ Hej čéče, čuješ ma?” Ronnie naňho pozrel nevraživým pohľadom.

“ Neboj, oni neutečú…” kývol Harry rukou na Ronovú spoločnosť.

“ Len aby. Rýchlo to vyklop. Nemám na teba celý deň…” Ron vnímal len na pol ucha, zatiaľ čo sa zaoberal svojou komparziou.

“ Mám průser. Hermiona sa obesila.“ ”...only when I’m drunk I sing a song like this…” „Pred týždňom si požičala Záškodnícku mapu a nevrátila. Nevieš kde by mohla byť?“ Ron iba prevrátil oči. Poznámku o Herminej smrti prešiel bez povšimnutia, ale správa o mape ho trochu vystrašila. Požičiaval si ho od Harryho na svoje lrižiacke výpravy, ako ich sám nazýval. Keď nieje mapy, nebudú ani výpravy a nebude ani matroš na nudné večery v svojom kruhu anonymných alkoholikov. V duchu sa zachechtal. ”...my grandma and your grandma, sit by the fire…”Ten názov dokonale sadol.

„ A keby si použil accio, zlatko?“ Harry sa zaškaredil.

“ Ale zlatko ten plánik je začarovaný proti takým pliagam ako si ty. Keď nevieš kde je, tak to rovno povedz a ja s tebou nemusím zabíjať čas v takej inteligentnej spoločnosti.“ S pozdvihnutým obočím pozrel na Ronove pijavice.

„ Neviem kde je. Stačí? Keď ho nájdeš daj vedieť a teraz už neotravuj.“Harry sa naňho pohŕdavo pozrel, upravil si vlasy a odišiel z hospody na date s Mandy.

„ Milí študenti, s poľutovaním vám musím oznámiť smrť našej študentky, Hermiony Grangerovej. Napriek jej milej, kamarátskej a zodpovednej povahe sme ju dnes našli obesenú na Zúrivej vŕbe. Zatiaľ nevieme, ako sa to stalo, ale vyzerá to na samovraždu. Ak čokoľvek, čo by nám mohlo pomôcť viete, prosím povedzte to niektorému z profesorov, alebo priamo mne. Neviem, aké dôvody mala slečna Grangerová na tento tragický čin, no ak by ktokoľvek z vás mal potrebu vykonať niečo podobné, prosím navštívte školského psychológa, ktorý k nám nastúpi od zajtra, no už je medzi nami. Privítajte prosím Doktora Moosburgera.“ Veľkou sieňou sa rozľahol rozpačitý potlesk prerušovaný šepkaním zarazených študentov. Doktor Moosburger sa postavil a uklonil. Madam Pomfreyová naňho nenávistne zazrela. Už dlho si brúsila zuby na pozíciu školskej psychologičky.

„ Zároveň vás chcem poprosiť o minútu ticha, za dušu Hermiony Grangerovej, našej spolužiačky, žiačky a hlavne dobrej kamarátky.“ Brumbál sa postavil, zopäl ruky a sklonil hlavu. Študenti a profesori nasledovali jeho príklad a sklonili tváre. Iba niektorým dievčatám stekali po tvárach slzy. Chlapci zmätene premýšľali, od koho si budú teraz požičiavať poznámky. No všetci svorne žasli nad tým, ako sa jej podarilo priblížiť sa k Vŕbe. O znehybňujúcej hrči nevedel nik.

„ Napriek tomuto tragickému úmrtiu život ďalej. Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo a musím vám oznámiť, že vďaka tejto ide udalosti sa ministerstvo rozhodlo, že každý zo žiakov pôjde povinne na posedenie s našim novým školským psychológom. Dúfam, že tak predídeme ďalším nešťastiam. Jednotlivé termíny sú vyvesené vo fakultných spoločenských miestnostiach. A teraz vám želám dobrú chuť!“ Dumbledore sa posadil a na tanieroch sa objavilo pečené kura. Študenti sa zmätene obzerali. Okrem kurčaťa na stole totiž bolo iba zázvorové pivečko. Po chvíli, keď sa už rozčarovanie nedalo uniesť, sa zdvihla Minerva.

„ Ešte niečo, na čo pán riaditeľ zabudol. Určite ste si všimli, že výber jedál sa zmenšil.“ Harry si odfrkol. „Na počesť protestného manifestu slečny Grangerovej, ktorý sa v spolupráci s našim šéfom odborov pánom Nevisom Blackom, mal konať budúci týždeň, sme sa rozhodli, že úžasnú myšlienku slečny Grangerovej dotiahneme do konca. Jej celoživotný cieľ bol oslobodiť domácich škriatkov spod tyranie čarodejníkov a darovať im slobodu. Keďže však väčšina škriatkov slobodu nechce, rozhodlo sa vedenie školy na čele s pánom Blackom, aspoň odľahčiť ich robotu. Od dnešného dňa na počesť slečny Grangerovej už nebude bývať toľko jedálnych chodov. Na raňajky, i večeru iba jeden, na obed si môžete vybrať z ponuky dvoch jedál. Dúfam, že to pochopíte a želám vám dobrú chuť.“ Akonáhle sa posadila, Veľkou sieňou sa rozľahli stovky pohoršených hlasov.

„ ...ako si to predstavujú? Som alergická na kura...“

„ ...ja som vegetarián...“

„ ...napíšem ministrovi...“

„ ...ja toho Blacka neznášam, a Grangerovú ešte viac....“

„ ...prečo sa obesila? Hlupaňa! Teraz kvôli nej budeme hladovať....“

V priebehu dvoch minút sa dve tretiny Veľkej siene vyprázdnili. Kura očividne nebolo v obľube.

Zvyšná tretina sa džgala a džgala, a nenásytne do seba ládovala mäkušké mäsko. Keď skončili, všetci si svorne povolili opasky, a na jeden dúšok do seba kopli zázvorové pivečko. Veľkou sieňou sa rozľahli príjemné zvuky samby. Dumbledore odsunul stoly ku stene vyzval všetkých prítomných, aby išli tancovať.

Lahodná melódia sa rozliehala ľudoprázdnymi chodbami hradu, akoby s predzvesťou niečoho zlého....

***

Harry sedel vo Veľkej sieni. Bolo krátko po ôsmej večer. Masíroval si brucho a slastne privieral oči. Kuriatko bolo úchvatné. Dobre prepečené a pivečko k nemu neuveriteľne seklo. Spopod privretých očí sa pozeral na ľudí na parkete. Brumbál predvádzal svoje tanečné umenie a veselo krepčil v strede siene spolu s profesorkou Prýtovou. Harry sa pousmial a namáhavo vstal. Už chcel odísť, keď ho odchytila Minerva.

„ Potter, o pár minút by mali prísť rodičia slečny Grangerovej po jej veci. Ty si ich poznal lepšie, tak keď ich ja privítam, ty ich zoberieš do klubovne nasmeruješ ich do dievčenských ložníc. Budeš taký dobrý?“ Harry si vzdychol a napokon prikývol.

Minerva sa pousmiala a kapesníkom si osušila kútiky očí. Mala Hermionu rada. Koniec koncov, ktorí z profesorov by ju nemal rád? Bola najlepšia študentka ročníku.

Harry sa pobral do vstupnej siene spolu s Minervou. Vtom sa otvorili dvere a vstúpili pán Granger, pani Grangerová a za nimi ešte niekto. Harry nemohol uveriť vlastným očiam.

***

Chodbami hradu sa zlovestne rozliehalo niečo, čo nesmie byť pomenované. Zatiaľ nikto nič nespozoroval, no čo spí sa môže rýchlo prebudiť...

***

Spolu s Grangerovými prišiel totiž ešte niekto. Niekto, koho Harry nečakal. A očividne ani Minerva nie, pretože podávajúc ruku pani Grangerovej zmätene hľadela na Harryho a hľadala odpovede.

„ Pani Grangerová, úprimnú sústrasť, pán Granger, úprimnú sústrasť. V mene vedenia školy by som chcela vyjadriť, ako veľmi je nám ľúto čo sa stalo a zároveň sa dištancovať od celého incidentu, ktorý by mohol vrhať tieň na dobré meno školy.

Pani Grangerová pokorne zafňukala „ďakujem“ a opätovne zaborila svoju tvár do vreckovky. Minerva čakala, že jej predstavia prišelca a tak pokojne postávala. Po pár minútach jej však došla trpezlivosť.

„ A vy ste kto?“ vyštekla. „Tu nemáte čo hľadať. Na čo ste prišli? Ste pozvaní, ha, ha, HA?!“

„ Prišiel som na žiadosť profesora Dumbledora.“

„ Dumbledora? HA! To by som o tom musela vedieť, čítam jeho poštu!“ odfrkla Minerva.

„ Pán profesor ma o to požiadal osobne, slečna McGonagallová.“

„ Aha.“ povedala Minerva krotko. „ Tak teda, Harry, venuj sa týmto muklom a ja idem zistiť ako to teda je s týmto prišelcom.“ Zvrtla sa na opätku a odkráčala. Harry neisto preletel pohľadom z pani G., ktorá mala stále hlavu zaborenú do vreckovky, na pána G., ktorý mal hlavu zaborenú do vreckovky. Nakoniec sa jeho pohľad zastavil na Robertovi, ktorý si sadol na podstavec od brnenia a čakal kým Harry zaujme nejaký postoj. Naveľa-naveľa si Harry prisadol k nemu na podstavec a čakal čo mu povie.

„ Dejú sa veci, čo?“ Robert ležérne načrel rozhovor.

„ Hej. Ale nejak ma to neprekvapuje.“ odvetil Heri.

„ Takže si nakoniec dal na moje slová?“

„ Inak by som tu predsa nebol.“

„ Tiež pravda. Ale bude horšie.“

„ Čože? V lete si mi tvrdil, že Hermioninou smrťou sa všetko skončí!“ zvolal Harry nevšímajúc si, že vyslovením Hermioninho mena fňukot pani G. zasilnel.

„ Zdá sa, že jej smrťou sa to len začalo.“

„ Ako to dopekla myslíš? Začalo tým, že bolo narušené obranné kúzlo hradu, ako si povedal!“

„ Hermiona niečo vedela. To určite nebola samovražda. A týmto sa to len začalo. Je to tu.“ zhlboka sa nadýchol. „ Zlo je cítiť až do špiku kostí. Voldemort len tak nezmizol. „

„ Ale čo mám robiť?“Spýtal sa Harry rýchlo, lebo začul zvuk krokov a jasne spoznal, že sa to blížia McGonagallovej črievice.

„ Hľadaj stopy. Nezabudni, Hermiona niečo vedela.“ odpovedal Robert, kým sa stihla Minerva priblížiť natoľko, aby niečo začula.

„ Pán Mikla, mali ste pravdu, Dumbledore vás očakáva.“

***

Harry sa pomaly vracal do klubovne a ponorený do myšlienok si ani nevšímal kade ide. Znenazdania si uvedomil, že stojí pred bránami doupěte. Zaváhal. Ísť dnu a zabudnúť na vše, alebo neísť a pátrať po záhadach Hermioninho nemožného rozvrhu. Ale ako vždy, Harry sa rozhodoval inštinktívne a tak s ľahkým srdcom vstúpil do brlohu.

***

A po chodbách sa ďalej šíril závan strachu, ako predzvesť strašných udalostí...

***

Harry vstúpil do doupěte. Anthony s Epicom tam sedeli na pohovke a v nezvyčajne pochmúrnej nálade jedli čerstvo natrhané redkvičky.

„ ...nemôžem. Výčitky mi nedajú spať, Epi-“ zmĺkol Anthony, keď videl Harryho stáť vo dverách s rukami vo vreckách.

„ Aké výčitky Tony? Zase si kopol do Filčovej mačky?“ zachechtal sa Heri. Anthony sa kŕčovito zasmial a po očku pokukoval po fajčiacom Epicovi. Harry došiel ku gauču a pleskol sebou vedľa Tonyho.

„ Vyklopte to chaloši. Epic ťa na niečo naviedol?“ Harry vzal Anthonyho kamarátsky okolo pliec „Mne sa môžeš zdôveriť...“ Epic vyfúkol obláčik dymu a labužnícky privrel oči. Chvíľu bolo ticho.

„ Nič také sa nestalo, len vieš, tuto Tony stratil nervy a zaklial tú Weas-“ Anthony vyľakane pozrel na svojho spovedníka.

„ Epic! Buď ticho, ponížene ťa prosím!“ zapišťal a rukou si zakryl hrôzou naplnené oči. Epic naňho pozrel so zdvihnutým obočím, no už bol ticho.

Harry zmraštil obočie a spájal si v hlave súvislosti.

„ Weas... Weas...Weasleyovú! Ginny Weasleyovú. No teda. Tak to ty si ju zabil.“ Anthonymu po tvári stekali slzy nešťastia.

„ Nezabil! Bola to nehoda. Ja som vážne nechcel... Ona provokovala...Odpusť mi to Harry. Viem, že si s ňou mal techle-mechle....“ Harry si odfrkol a prevrátil oči, no v duchu kričal. Kričal nad krivdou, čo sa stala Ginny, krivdou, ktorej mohol zabrániť. Ale mohol naozaj?

„ Ako sa to vlastne stalo?“ Keď Anthony videl, že Epic sa nemá veľmi k slovu, s trasúcim sa hlasom začal vysvetľovať.

„ Boli sme tu a robili to, čo zvyčajne. Zrazu sa otvoril portrét a ona vošla...“ Heri si domyslel, kto je „ona“, veď nebol až taký hlúpy.

Bolo vidieť, že Tonymu sa s každým slovom uľavuje.

„ Keď videla tunajšie praktiky, začala sa vyhrážať, že všetko povie..Chceli sme ju presvedčiť, aby bola ticho a pridala sa k nám. Ona sa nedala a mne došli nervy. Tak som ju....tak....“ Tony prepukol v plač. Epic naňho pohrdlivo pozrel.

„ Chlape vzchop sa. Chováš sa jak nejaký tuctový kakáč. Ber si príklad zo svojho brata... Shifty by pre takú prkotinu neplakal.“ Epic sa zdvihol a odišiel cez portrét.

Tony sa pozrel, s uplakanými očami na Heriho a v očiach mal prosbu o odpustenie. Heri sa zdvihol.

„ Sorry Tony, ale už budem musieť ísť... Mám rande... Maj sa.“ Heri vyšiel na chodbu a nechal tam Tonyho samotného s bremenom viny. Klamal. Žiadne rande nemal. Chcel byť len chvíľu sám. Chcel si to nechať uležať v hlave. Takže Anthony, taký slušný chlapec, a priviedol Ginny do kómy. Ale prečo nakoniec Ginny zomrela a kto dokonal Tonyho prácu, to už Harry nevedel. Okolo neho sa hromaždili nezodpovedané otázky a Harry už nevedekl čo s tým. Až sa pristihol že túžobne myslí na to, aby sa tu akázal opäť Robert, jeho mentor, jeho opora, jeho odpoveď na otázky života a smrti. Harry si uvedomil ako prirodzene a bez nejakých pocitov zrady a ujmy zastal Robert Dumbledorovo miesto v Harry živote..

***

Ron už mal z Harryho nervy. Ten sa totiž už dve hodinz prehrabával v svojich veciach, či predsa len Záškodnícku mapu nenájde. Nakoniec si Harry zúfalo sadol na posteľ s hlavou v dlaniach.

„ Keď ťa to tak štve, prečo nejdeš za Brumbálom a nevypýtaš si povelenie prehrabať Hermioninu izbu? Tebe dá predsa Dumbly povolenie na všetko.“

„ Závidíš?“ naviezol sa do neho Harry ale hneď zmĺkol. Ron mal mimoriadne exkluzívne dobrý nápad. Harry zbehol do spoločenky, pozdravil Wooda, a vybehol na chodbu. Tam sa zaradil do davu študentov idúcich na večeru. Pri soche strážiacej vchod do Dumbledorovej pracovne zastal. Nevedel heslo.

„ Došľaka.“ Uľavil si. Na jeho prekvapenie sa chrlič odsunul a za ním sa objavilo točité schodisko.

V pracovni ho privítal Dumbly.

„ Harry, vitaj! Už si sem dlho nezavítal. Chýbal si mi.“

„ Potrebujem sa dostať do dievčenských spální.“

„ Á.“ Dumbledore diskrétne zmĺkol. „ A kto je tá šťastná slečna?“

Dumbledore sa šťastne usmieval, ale pri Harryho odpovedi: „Hermiona Grangerová“ mu úsmev zmrzol na perách.

„ Ale Harry, teda, no. To mení situáciu.“ Povedal a začal sa rozohňovať. „Načo to opäť rozpitvávať? Načo jatriť staré rany? Načo objasňovať, načo hľadať príčiny, keď jej to život nevráti? Ale ten náš pokračuje, ideme ďalej. Mali by sme sa snažiť, aby mal náš život cenu, aby sme neskončili iba pasívne živoriaci Harry. Prosím, nepátraj po príčinách Hermioninej smrti, nevyplatí sa ti to. Mohol by si zle dopadnúť. Radím ti dobre, ako vždy“

Harry neveriacky pozrel na Dumbledora. V tomto okamihu mu už bolo absolútne jasné, že Dumbledore niečo tají. Vždy veril jeho vysvetleniam, ale teraz začal pochybovať, a ani na um mu nezišlo, žeby mohol mať na tom zásluhu Robert.

„ Chcel som si len vrátiť požičané veci.“

To Dumbledore zrejme nečakal.

„ Och. Teda. No dobre. Tak ťa teda zaopatrím kúzlom, ktoré ti umožní vstúpiť do dievčenského internátu. Liky-liky! A teraz by si už mal ísť. Zbohom!“ Albus surovo chytil Heryho za pleco a vyhodil ho za dvere. Harry sa skotúľal dolu schodmi, nadávajúc sa zdvihol a len neveriacky zakrútil hlavou nad Dumblyho šialenosťou.

Už sa zberal, že odíde čo spoločenskej, no vtom sa schodiskom rozľahol výstrel z pušky. Harry sa mykol, vybehol späť hore schodmi a rozrazil dvere, za ktoré ho pred chvíľou vyhodil Brumbál.

V pracovni ležal s prestrelenou hlavou umierajúci Albus Dumbledore. Harry sa k nemu sklonil a snažil sa ho oživiť. Potichu zamumlal.

„Živajo!“„Dýchajo!“„Nekrvácajo“a Albus otvoril oči podliate krvou.

„ Harry ne...“ Harry ho povzbudivo potľapkal dlaňou po pleci a odišiel k pracovnému stolu napísať Sv.Mungovi. List priviazal na nohu Félixovu a ustato sa zvalil do kresla. O pol minúty cez okno prileteli na metlách čaromedici, vzali Albusa na nosítka a odleteli do tmy.

***

Harry vstúpil do doupě a so spokojným výrazom na tvári sa usalašil vedľa Epica. „ Odkedy Hagrid zomrel,je to tu fakt divné...“ začal Harry a celé doupě stíchlo... Harry nechápavo pozeral na Anthonyho, z ktorého sa lial pot. Lizzard sa začal z celého hrdla rehotať pod vplyvom LSD. Harry začal viac ako inokedy uvažovať o smrti Hagrida... po pol hodine intenzívnej snahy nakopnúť ľavú hemisféru predného mozgu si Harry spomenul na Hagridovho brata Grawpa. Dlho o ňom nič nepočul, vedel len že Grawp sa zdržiaval v Zakázanom lese. Harry pozrel na Anthonyho a ten len nehybne sedel a lial sa z neho studený pot. Harry si najprv myslel, že Anthony má malý problém z potnými žľazami ale keď sa ho spýtal, čo mu je, Anthony sa bezducho rozbehol von z doupě. Lizzard z toho mal dosť dobrú šou. Harry sa spýtal Epica na Hagrida avšak ten si len šúľaľ ďalšiu cigaretu. Po chvíli tá ignorace Harryho omrzela a vyšiel von z doupěte. Ako sa tak ležérnou chôdzou blížil k Veľkej sieni zbadal na chodbe Anthonyho s hlavou v dlaniach. Harry k nemu podišiel a sťa rodený empatik sa ho oslovil

„ Čo máš kurnik za problém, Tony?“

Anthony zdvihol zaslzenú tvár.

“To ja... ja..“

Harry si vzdychol a pomyslel si: booože už to vidím jak to z neho pôjde jak z chlpatej deky ale keďže Harry chcel za každú cenu vedieť, o čom to Anthony hovorí, sadol si k nemu a ticho čakal či Anthony niečo povie. Po piatich minútach zarytého mlčania ho Harry nakopol a Anthony sa rozhovoril.

„ Vieš Harry...mal by si niečo vedieť o Hagridovej smrti.“

Harrymu prešiel mráz po chrbte a napadali mu hrôzostrašné myšlienky. Anthony pokračoval.

„ Neviem či by som ti to mal povedať...“

Anthony na chvíľu stíchol a potom sa postavil a povedal Harrymu:

„ Poď so mnou, niečo ti ukážem.“

Harry sa zdvihol a spolu s Anthonym vyšli von z hradu. Anthony ho viedol smerom k lesu. Harry nevedel kam ho to vedie, vedel len, že nechápe. Harrymu stagnovali myšlienky, no napokon si uvedomil kde to sú, v najhlbšej časti Zakázaného lesa, tam kde Harry ešte nikdy nebol. Bol šokovaný, všade naokolo čudesné rastliny nadmerných výšok a zvláštnych vôní. Zrazu začul v úzadí šuchot, chcel sa tam ísť pozrieť, lenže Anthony ho schmatol za ruku.

„Mal by vediet že nie je všetko zlato čo sa blyští.“

Harry nepochopil podstatu konštruktívnej rady, ale budiš. Nastražil uši, potom zrak a zrazu zbadal osobu Harrymu pomerne známu... Grawpa. Vymotal sa z objatia divných rastlín a podišiel k Anthonymu:

„ Tak koľko to bude dnes?“

„ 5+1-2+6. “ povedal Anthony.

„ Jasné, ok.“ odvetil Grawp a stratil sa v pralese. Harry len s otvorenými ústami hľadel na Anthonyho, potom na húštinu, v ktorej zmizol Grawp a potom zase na Anthonyho. Po pár minútach sa Grawp vynoril a v náručí mal plno rastlín. Položil ich na drevenú dosku, a poodkrajoval stonky a listy. Potom ich dal do pláteného vrecúška, omlátil to o najbližší strom a podal Anthonymu, ten mu dal za to pár fazuliek každej chuti. Schytil Harryho pod pazuchu a chcel odísť, lenže Harry sa rozbehol za Grawpom.

“ Čo sa stalo s Hagridom??“

Grawp len nechápavo ukázal prstom na Anthonyho.

„ Čo s tým má Anthony spoloč...?“ Začal Harry, lenže Grawp sa už stratil v tme Zakázaného lesa. Harry pribehol k Anthonymu a začal ním triasť, ako keby z neho mal vytriasť odpoveď.

“ Povedz mi všetko čo vieš!!“ zúril Harry. Anthony sa zhlboka nadýchol a spustil.

„ Grawp nás sponzoruje už dlhé roky “

Dlhé roky? Čo mu švitorí? Veď Grawp prišiel len pred pár mesiacmi. Harry sa chytil za hlavu a zvolal.

„ Koho nás?“

„ No predsa naše doupě. Mňa, Epica, Lizzarda a spol... nikdy ti nebolo čudné odkiaľ máme tieto veci?“

Harry len tupo zízal na Antonyho.

„ Ale stále nechápem, čo to má spoločné s Hagridovou smrťou.“

Zrazu sa spustil strašný lejak a Anthony sa rozbehol von z lesa. Určite bol veľmi šťastný, že sa vyhol zúrivému Harrymu. Harry utekal za ním a smeroval rovno do Doupěte s myšlienkou, že tam bude aj Anthony a niečo sa dozvie, lenže keď tam vstúpil sedel tam len Epic a napchával si fajku. Akonáhle zbadal Harryho spustil monológ.

„ Vieš, s Anthonym... keď sme chodievali pre zásoby do doupěte... a tam bol raz aj Hagrid... a...“ mlel stále viac a viac odveci. Harry sa k nemu sklonil a začal ho masírovať, nech sa upokojí. Epic mal z Harryho gesta zmiešané pocity, preto sa vytrhol spod jeho rúk a pokračoval v monológu.

„ Grawp nás vždy veľmi dobre zásoboval, po celé tie roky čo sme tu.“

Harry sa opäť zarazil. Aké roky? Ale Epic sa nedal zastaviť.

„ Lenže raz keď sme išli pre zásoby začuli sme ako sa Hagrid háda s Grawpom. V ten deň totiž zistil, že Grawp porušuje školský poriadok pestovaním tých rastlín a tým, že nám ich predáva za nekresťansky malé ceny, chacha čo bolo pre nás dosť výhodné... No a keďže sa to samozrejme Hagridovi veľmi nepáčilo tak si to chcel s Grawpom vydiskutovať. Ja som sa do toho nechcel veľmi miešať, v podstate mi to bolo jedno, lenže Anthonymu ani veľmi nie, pretože všetok matroš vždy cáloval on. Vzdy za mňa platil. Z počiatku to nebol až taký problém, Tony má veľké vreckové. Začínal soms prostoduchými pilulami so pseudonymom lentilky a neskôr som prešiel na ibuprofen 200, to sa už pridali aj ostatní a keď sme zistili čo Grawp pestuje v Zakázanom lese, zajasali sme. A Anthony s tým nemal problém, veď všetko získaval len za pár šupiek. Ten Grawp má fakt prázdnu makovicu. Ale Hagridovi sa nepáčilo, že jeho brášku takto okrádame, a zrejme aj on si chcel trošku uliať z Grawpovho zisku. Anthony obvykle do Zakázaného lesa chodieval po zásoby sám a Hagrid to vedel. Raz si na neho počkal a ... Hagrid tušil, že Tony nemá nejakú špeci čarovnú moc, ale Anthony ho prekvapil. Ku podivu sa mu podarilo zvaliť ho na chrbát a on schmatol prvú rastlinu,ktorú videl (nanešťastie to bol Samoškrt lianový) a omotal ním Hagridovy krk a zrazu sa Hagridova tvár začala sfarbovať na fialovo-modro. Keď mi to Anthony rozprával, bol som zhrozený, v prvom momente ma nič nenapadlo, ale v druhom momente som pomyslel na všetky tie opletačky, čo sa bude robiť ak sa Hagridovo telo nájde, potom by sa našli aj Grawpova vegetácia a naše doupě by bolo odhalené. Grawp si totiž pečlivě vedie účtovníctvo. Grawp to však vyriešil za nás. Hagridovo telo odpratal ďaleko k Aragogovej skrýši ...“

Epic pozrel na Harryho a tomu padli sánky. Epic potom sánky zdvihol a vrátil ich spať na policu, stále nechápal načo ich tam mali, keď sneh sa roztopil už pred mesiacom. Harry chvíľu nevedel čo povedať,ale nakoniec sa zmohol len na „ Ahaaa“..

[ » na začiatok « ]