Poviedka:
Pridaná: 26.1.2014, 11:35:58
Čítaná: 7362×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V treťom finálovom kole sme spojili svet HP so svetom iných fantasy príbehov do žánru crossover. Porotcovia zadali štyri postavy a situácie, ktoré spájali túto postavu s HP svetom (Renesmee cestuje prvýkrát do Rokfortu; Sweeney Todd si otvára holičstvo v Rokville; Haymitch nastupuje ako profesor OPČM; Frodo putuje Oddelením záhad). V tomto kole špeciálne hodnotí poviedky aj naposledy vyradený súťažiaci - Vi.kt.or. Uvidíme, ako sa karty obrátia.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Renesmee 2 » Jin - Frodo 3 » Aliyz - Sweeney Todd 4 » Peeta Mellark - Frodo 5 » Lucy Bellatrix - Sweeney Todd 6 » Pán Sova - Renesmee 7 » Marrko Riccoli - Frodo 8 » Bash - Sweeney Todd

Písal sa rok 1848, keď sa ulicami malej škótskej dedinky Rokville začala šíriť správa o novom holičstve, ktoré by mal otvoriť neznámy cudzinec. Nikto ho nepoznal, nikto nevedel, kto to je, no všetci už radostne vyčkávali na slávnostné otvorenie.

Keď nadišiel ten vzácny deň, skoro celá dedina sa nastúpila pred výklad malého obchodíku, kde mali prvýkrát zbadať toho odvážlivca. S odbitím desiatej hodiny sa dvere na obchodíku otvorili a von vyšiel vysoký bledý muž s prešedivenými strapatými vlasmi a šialeným výrazom v tvári. „Vitajte, drahí rokvillčania! Vítam vás v mojom skromnom holičstve. Či už sa chcete nechať ostrihať, oholiť, alebo túžite len po masáži tváre, tu ste určite na správnom mieste!“ začal cudzinec podlízavo a svojim vystupovaním vystrašil nejedného dedinčana. „Moje meno je Todd, Sweeney Todd, a ponúkam len tú najlepšiu kvalitu.“

Zopár ľudí začalo tlieskať, no ostatní len udivene stáli a nedôverčivo pozerali. Nejaké dieťa začalo dokonca plakať. Niečo zo Sweeneyho Todda žiarilo, no dobrota to nebola.

„Prvému dobrovoľníkovi ponúkam oholenie zdarma!“ V tom momente vyletelo do vzduchu niekoľko rúk a Todd si vybral muža s poriadnou dvojtýždňovou bradou. Spoločne vstúpili do holičstva a za nimi aj niekoľko obyvateľov Rokvillu. Tí, čo sa nezmestili, postávali pred výkladom, akoby išiel Sweeney Todd robiť predstavenie, ktoré v živote nevideli.

Šťastného dobrovoľníka najprv usadil do holičského kresla, oblečenie mu zakryl bielou plachtou, a potom si nabrúsil britvu. Pozornejšiemu divákovi neuniklo, že Todd s britvou zaobchádzal trochu neobratne, ako keby mu nesedela v ruke. Celkové oholenie však ubehlo tak rýchlo, že niektorí ho nestihli ani spozorovať.

„Výborná práca, výborná práca!“ chválil prvý zákazník, keď sa postavil z kresla a hmatom kontroloval svoju tvár. Ihneď sa začali dvíhať ďalšie ruky záujemcov.

-Tak sa mi to páči,- preletelo mysľou Sweeneyho Todda, keď si do kresla sadal ďalší nedočkavý zákazník.

Netrvalo dlho a Sweeney Todd sa ihneď v Rokville preslávil - zákazníci sa mu množili ako huby po daždi. Bol však prekvapený, pretože nedostával klasické libry, ale zvláštne zlaté a strieborné mince, ktoré v živote nevidel. „V Škótsku je zrejme iná mena,“ pomyslel si pri prvej platbe. „A pokiaľ to je pravé zlato a striebro, tak nemám dôvod sa sťažovať...“

V jedno utorňajšie ráno, tesne pred otvorením, mu na dvere zaklopal nejaký mladík. Bol dosť vysoký na svoj vek, no celkom určite sa neprišiel dať oholiť – tvár mal ešte jemnú a nepoznačenú každodenným holením.

„S čím ti pomôžem, mladý muž?“ opýtal sa Sweeney Todd so šialeným výrazom v očiach a zubatým úsmevom.

„Prepáčte, že vyrušujem, pán Todd, ale nepotrebujete pomocníka?“ pokorne sa opýtal mladík a radšej do tých nepredvídateľných očí ani nepozrel.

Todd si ho premeral od hlavy až po päty, a keďže bol na celé holičstvo sám, každá pomoc sa mu zišla. „Prečo nie? A tvoje meno je?“

„Anthony Hope, pane,“ odvetil mladík a zaradoval sa, že ho holič neposlal preč.

„Takže, Anthony, ty nechodíš do školy?“ opýtal sa Todd, keď vpustil mladíka dnu a sám si sadol do holičského kresla.

„Nie, pane, som šmukel,“ smutne povedal Anthony a zabodol pohľad do zeme.

„Šmu-, čo?“ zarazil sa Todd a čelo sa mu zachmúrilo.

„Šmukel, predsa. Ale tie vaše pohyby, pane! Zopárkrát som vás sledoval spoza výkladu, keď ste holili, a bolo to úžasné! Používate pri tom nejaké kúzlo zrýchlenej ruky?“ Anthony trochu ožil a s očakávaním pozeral na Todda.

„Kúzlo? Nie, holenie predsa nie je kúzlo,“ odvetil Todd pyšne a slovo ´šmukel´ si vysvetlil ako nejaký škótsky slang pre chudobné deti „A ty by si tiež chcel byť holičom?“

„Neviem, pane. Vždy som chcel byť námorníkom a plaviť sa po riekach a moriach, konečne navštíviť veľké mestá ako je Londýn...“

Londýn.

„...ale možno aj kariéra holiča by mohla byť zaujímavá! Pane, ste v poriadku?“ opýtal sa Anthony, keď Todd prestal dávať pozor a akoby v tranze naňho pozeral.

„Áno, isteže. Chceš byť námorník. Toho by si sa mal držať. Každý by sa mal držať toho, čo vie,“ neprítomne hovoril Todd.

„S tým súhlasím, ale námorníctvo je celkom náročné, či už fyzicky alebo finančne. Moja rodina mi prispeje...“

Rodina.

„...ale nebude to dosť, tak si potrebujem aj ja sám niečo zarobiť, aby som prežil vo svete. Aspoň teda finančne,“ hovoril Anthony skôr pre seba, lebo Todd bol mysľou niekde úplne inde. „Šmuklovia ako ja nemajú veľmi na výber, musíme robiť muklovské práce a zarábať si klasickou robotou. Aj keď tú je dnes ťažko nájsť a tí, čo si ju nenájdu, akurát tak končia vo väzení...“

Väzenie.

„...lebo chlieb do úst si musia jedine ukradnúť. A to ja určite nechcem, dnešné súdy...“

Súd.

„...sú veľmi prísne a obesili by ma aj za potiahnutie zrnka soli,“ Anthony bľabotal ďalej a Toddovi skutočne nevenoval štipku pozornosti.

Londýn. Rodina. Väzenie. Súd.

Lucy. Johanna. Fleet Street.

-Nie, nie, nie! Ako som mohol zabudnúť? Ako som mohol byť taký hlúpy? A naivný! Lucy, Johanna! Musím sa vrátiť, musím ich nájsť. Pätnásť rokov a ja sa správam, akoby ma niekto očaroval!- Myšlienky v Toddovej hlave sa vírili a stále sa objavovali nové a nové otázky. A na to, aby si spomenul, mu stačili len hlúpe reči jedného hlúpeho mladíka!

„Anthony, Anthony, Anthony, rozprávaš skutočne rozumne,“ prehovoril potichu Sweeney Todd a jeho oči teraz naozaj blčali a na tvári už nebol ani len náznak úsmevu, „no skús mi odpovedať na jednu otázku – ak sa človek dopustí krutého zločinu, a nie je za to súdený, je to spravodlivé?“

Mladík chvíľu udivene pozeral na Todda, no po chvíli odvetil: „Nie, pane.“

„A mal by byť súdený?“

„Celkom určite, pane,“ váhavo odpovedal Anthony.

„Hoc aj človekom, ktorý nepredstavuje súd?“ stále potichu sa spytoval Todd.

„To závisí od situácie, pane.“

„Presne tak, Anthony, to závisí od situácie. A vieš ako sa nazýva taký akt spravodlivého trestu od bežného človeka?“ Todd upieral svoje oči na Anthonyho a kútiky úst sa mu začali dvíhať do šialeného úškľabku.

„Nie, pane,“ už naozaj vydesene odpovedal Anthony.

„Pomsta, milý Anthony, pomsta!“ precedil pomedzi zuby Sweeney Todd a v hlave sa mu začal snovať krutý plán. „Ďakujem ti, Anthony, pomohol si mi otvoriť oči. Na oplátku ti zas ja pomôžem dostať sa do Londýna!“

Body užívateľov: 17,64 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 5 – 4 – 1 – 5 – 5 – 2,5; spolu 22,5

Naozaj unikátna poviedka, čo sa týka myšlienok, dialógy chlapca so Sweeneym vo mne zanechali dojem. Boli navzájom popretkávané, dynamické, logicky súviseli a nechávali ma v napätí. Navyše si veľmi pekne zvýraznila dôležité slová... Originálne si načrtla obdobie, v ktorom si chcela, aby sa dej odohrával, vynechala si opisy, čo oceňujem, na tak krátky rozsah by to bolo zbytočné a nudné. Len ma veľmi hnevá, že si viac nevykreslila HP svet, od úplného nesplnenia zadania ťa zachránil viackrát spomenutý Rokville, že mladík bol šmukel a spomenuté peniaze, ktoré Sweeney nepoznal. Na to prepojenie svetov ste doplatili viacerí. Ale keby mám poviedku ohodnotiť mimo crossoveru, tak patrí k tým najlepším, aké som od teba čítal.

Cuca: 5 – 2,5 – 2,5 – 4 – 5 – 3; spolu 22

Hneď na začiatku musím povedať, ako veľmi ma mrzí, že tu nebolo dodržané zadanie. Nebolo... mal tam byť len jeden človek z daného príbehu a tu tvorili hlavné postavy dvaja zo spomínaného príbehu a to už je nedodržanie zadania, je mi to ľúto. Mrzí ma, že to nebolo viac zapracované do HP sveta, pretože... poviedka by to bola inak výborná. Aj napísaná bola skvelo, aj Sweeneyho charakter bol úplne skvelo zachovaný... Ale, jednoducho... nebolo to vhodné do tohto majstra poviedkara... A v tomto prípade ma to naozaj veľmi mrzí, lebo sa to čítalo skvelo, bavilo ma to. :)

Kira: 3 – 4 – 1 – 2 – 5 – 4; spolu 19

Nie som veľmi stotožnený s tým, či bolo v tejto poviedke skutočne dodržané zadanie. Rokville je čisto čarodejnícka dedina a pochybujem, že by sa tam dostal niekto, kto nemá o čarodejníckom svete ani páru. A to, že tam mal Anthony celkom veľký priestor, tak to tiež nebolo dvakrát dobré. No snažil/a si sa zachovať to v HP rovine, takže aspoň niečo. Napísané to bolo ale dobre, takže za to sú body za celkový dojem a obsah, malo to aspoň nejakú formu, pružnosť. Iba škoda, že na poriadnu pointu by to potrebovalo byť dlhšie. A opäť - Sweeney nie je ani kaderník, ani masér, bohatstvo! :D

Rokvillčania sú s veľkým R. Svojím v jednotnom čísle, svojim v množnom čísle.

Micho: 5 – 4 – 4,5 – 4 – 5 – 4; spolu 26,5

Vi.kt.or: 4 – 3 – 2 – 4 – 5 – 3; spolu 21

Táto poviedka každopádne patrila do tej lepšej polovice tohto kola. Opäť strhávam body za zadanie, keďže tam bolo minimum z HP sveta. Gramatika bola zvládnutá dobre, len mi prekážalo neustále opakovanie mien. Znova sa opakujem, ale trocha akcie by nezaškodila.

Celkový počet bodov: 128,64

Umiestnenie: 2.

[ » na začiatok « ]