Poviedka:
Pridaná: 26.1.2014, 11:34:55
Čítaná: 3730×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V treťom finálovom kole sme spojili svet HP so svetom iných fantasy príbehov do žánru crossover. Porotcovia zadali štyri postavy a situácie, ktoré spájali túto postavu s HP svetom (Renesmee cestuje prvýkrát do Rokfortu; Sweeney Todd si otvára holičstvo v Rokville; Haymitch nastupuje ako profesor OPČM; Frodo putuje Oddelením záhad). V tomto kole špeciálne hodnotí poviedky aj naposledy vyradený súťažiaci - Vi.kt.or. Uvidíme, ako sa karty obrátia.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Renesmee 2 » Jin - Frodo 3 » Aliyz - Sweeney Todd 4 » Peeta Mellark - Frodo 5 » Lucy Bellatrix - Sweeney Todd 6 » Pán Sova - Renesmee 7 » Marrko Riccoli - Frodo 8 » Bash - Sweeney Todd

Malý človiečik sedel na studenej kamennej zemi. Frodo sa iba pred chvíľou zobudil s vedomím, že onedlho zase bude musieť vstať a stráviť celé veky hľadaním východu z tohto bludiska. Hádal, že už to budú dobré tri dni, čo sa v Morii išiel iba pozrieť za roh, do jednej mithrilovej šachty. Len jedna odbočka a odrazu sa akýmsi neznámym spôsobom ocitol v tmavej kruhovej miestnosti s mnohými dverami. A teraz tu sedí, kvôli svojej hlúposti celkom sám.

„Kvôli svojej hlúposti,“ opakoval si potichu Frodo. Popravde si nebol celkom istý, či toto spôsobila jeho vlastná hlúposť. Naopak, napadlo mu, že možno úradovala niečia prefíkanosť. Presnejšie prefíkanosť prsteňa, ktorý mu visel v bezpečí na retiazke.

Nech už to bolo akokoľvek, dlhšie už sedieť nevydržal. A tak sa Frodo aj dnes pobral hľadať cestu k svojim priateľom. Nevedel, že nie je ráno, že práve teraz vonku zapadá slnko. Keď sa to tak vezme, Frodo v skutočnosti vôbec netušil, že už nie je v Morii, v tej ohromujúcej ríši trpaslíkov. A ešte keby vedel, že už dnes večer sa jeho príbeh dosť zásadne zrazí s príbehom celkom iným.

Potichu kráčal cez miestnosti najrôznejšieho druhu. Za tie dni, čo tu strávil, sa už v tomto bludisku dokázal ako tak orientovať. Smeroval ku kruhovej miestnosti, pretože si myslel, že ak odtiaľto vedie cesta, logicky sa musí vydať na miesto, kde to všetko začalo.

Tieto sály naňho pôsobili ohromujúcim dojmom, zároveň ho však desili. Asi to bolo tým tichom, prípadne samotou, pretože Frodo zatiaľ nenarazil na nikoho, či už priateľa, alebo nepriateľa.

Ani sa nenazdal a už prechádzal obrovskou sálou s množstvom vysokých políc, zaplnených malými sklenenými guľami. Pomaly si vykračoval, keď odrazu niečo upútalo jeho pozornosť.

Počul potichu sa rozprávať nejakú skupinku. Nikoho nevidel, ale predpokladal, že by to mohli byť trpaslíci. Koniec koncov, myslel si, že je v Morii. Chcel sa im prihovoriť. Veď predsa sem odniekiaľ prišli, určite budú poznať cestu von. No v hlave mu znela aj výstraha. Rozhodol sa ju však ignorovať a blížil sa s úmyslom poprosiť o radu. Vtedy však začul kratučký úryvok rozhovoru.

„Nezabudnite, žiadna akcia, kým si nebudeme istí, že to majú.“

„Ale ako si môžeme byť istí?“

„Zaručujem ti, budeme to vedieť.“

Frodovi sa od strachu roztriasli kolená, náhle mu prišlo zle. Toto nie sú trpaslíci. Bolo mu jasné, že títo ľudia – ak to vôbec boli ľudia – chcú prsteň. Čakajú naň. Čakajú na neho. Určite tu nie sú len dvaja. A čo zmôže on, v týchto obrovských sieňach bez okien, celkom sám.

Najtichšie ako len mohol, začal sa presúvať dozadu k dverám, ktorými chcel prejsť až do kruhovej miestnosti. Odrazu sa však priamo z vedľajšieho radu ozvali neznáme hlasy. Rýchlo skočil na zem, aby ho dotyční nezbadali. Jeden z tých hlasov patril žene. Spôsob, akým rozprávala mu napovedal, že aj ona patrí k ním. Nemal čas zisťovať o čom rozprávajú, rýchlo sa začal plaziť, čo najďalej od ich hlasov.

Onedlho vyšiel z uličky a potichu sa pustil k dverám, ktorých obrys už mal pred očami. Napadla mu však desivá myšlienka – čo ak niekto z druhej strany stráži vchody do tejto miestnosti. Mal dve možnosti, buď to risknúť, alebo sa vrátiť späť a kľučkovať pomedzi skupiny ľudí s tým, že tentoraz by už nemusel mať šťastie.

Postavil sa teda na špičky (keďže bol malý a inak by nedosiahol na kľučku), riadne sa nadýchol a potlačil dvere. Mal šťastie, na druhej strane nebol nikto. Rýchlo prešiel dovnútra a potichu za sebou zatvoril.

Nachádzal sa v prekrásnej miestnosti s množstvom hrajúcich svetielok. Táto miestnosť sa Frodovi páčila najviac, zrejme preto, že naňho pôsobila veľmi upokojujúcim dojmom. Ani ona však nedokázala oslabiť zdesenie, ktoré teraz behalo Frodovi hlavou. Rýchlo prebehol popri nádhernom svetelnom zvone a trochu pootvoril dvere, vedúce do tmavej kruhovej miestnosti. Prekĺzol cez ne.

Ocitol sa v tme, záhadou preňho boli akési podivné X, ktoré svietili na dverách. Sieň sa ihneď začala otáčať.

„Dočerta!“ ozval sa neznámy hlas a nášmu Frodovi skoro srdce z hrude vyskočilo.

„Čo sa to deje?“ pýtal sa druhý, jemnejší hlas. „Kto otvoril dvere?“

V miestnosti boli ľudia, presnejšie šiesti ľudia. Neboli takí vysokí, ako napríklad Aragorn, no aj tak prevyšovali Froda o hlavu. Frodo, sotva dýchajúc, pomaly začal prechádzať popri stene. Nanešťastie však narazil do niečoho.

„Aááááááá.“

„Ron neblázni!“

„Čoo? Čo to bolo?! Tu, tu to bolo! Čosi do mňa narazilo.“ kričal preľakane ten prvý hlas.

Frodo v zúfalstve a strachu z odhalenia vytiahol prsteň a nasadil si ho. Urobil to práve včas, pretože jeden z tých ľudí otvoril dvere a miestnosť zaplavilo žiarivé svetlo.

„Vidíš, nič tu nie je ty padavka.“

„To je ono!“ ozval sa ten, ktorý otvoril dvere. „Tadiaľto!“ povedal a vkročil do miestnosti.

Všetci neznámi sa pobrali za ním - očividne bol ich vodcom. Ako náhle boli z dohľadu, Frodo si rýchlo strhol prsteň z ruky. Nevedel, ako dlho tam sedel. No niečo sa v ňom zlomilo a donútil sa utekať. Prvé dvere, ktoré otvoril viedli do veľkej siene s množstvom lavíc, uprostred ktorej nebolo nič, len veľký oblúk.

Rozbehol sa dole, avšak schody preňho boli privysoké. Spadol z výšky a stratil vedomie. Keď opäť precitol, s hrôzou zistil, že sa ocitol uprostred akéhosi desivého boja. Toho, čo nevedel o tomto svete bolo ešte stále veľa. No niečo už vedel. Vedel napríklad, že letiacim svetlám, ktoré k nemu vyslali ľudia sa musí uhnúť.

Neďaleko neho sa nachádzali dvaja chlapci. Snažili sa dostať čo najrýchlejšie preč z tejto siene.

„DUBBLEDORE!“ kričal jeden z nich s ohromeným výrazom na tvári.

Nikto z nich nevedel, že v skutočnosti toto nebol Dumbledore. Bol to Gandalf, ktorý sem prišiel zachrániť malého hobita a iba náhodou odrazil svojou palicou jedného zo smrťožrútov cez celú sálu a získal tak čas potrebný pre príchod skutočného Dumbledora. Týmto činom však prekazil plány rovnako temné, ako boli plány Čiernej veže, ktoré ešte len museli prekaziť.

Body užívateľov: 18,31 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 3,5 – 5 – 4,5 – 5 – 5 – 5; spolu 28

Najlepšia Frodo poviedka kola, i keď ako poviedka mala viacero múch. Každým kolom prekvapuješ originalitou a aj v tomto som sa nadchol, hlavne pre zakomponovanie dialógov postáv z HP5... tým si jednoducho vysvetlil situáciu, nemusel si siahodlho opisovať, kde presne sa nachádzaš a tak si krásne prepojil situáciu Froda so situáciou v HP svete. Páčilo sa mi, že si poviedky situoval do akcie a dynamického prostredia, čo sa v tomto kole nestalo nikomu. Bolo to živé, hltal som každú vetu. Čo sa už samotných viet týka, gramatiku si mal už v poriadku, teší ma, že si ju vylepšil ako ty, tak aj tvoji súperi. Občas ti uniklo zopár čiarok, takže daj si pozor na slovné druhy, ktoré používaš a pred ktorými sa píše čiarka. Dejové výhrady mám jedine kvôli záveru s Gandalfom... objaviť sa tam podľa zadania nemal, takže za to niečo dolu. Inak – podstatou, originalitou a štýlom je toto najlepšia poviedka kola. Konečne sa vytešujem!

Cuca: 5 – 4 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 27

Konečne! Ja som už aj prestávala veriť a dúfať... ja som si myslela, že toto kolo už nenájdem nič, čo by sa mi páčilo! A potom prišlo toto!!! Super! Bolo to veľmi dobré! Konečne bol onen hrdina naozaj zapracovaný do HP sveta. Konečne to tam sedelo, konečne! Zase príbeh ktorý poznáme videný v inom svetle. Zachované charaktery... dobrá nápad s Gandalfom na koniec... proste super. Ja som len jednoducho nadšená, že aj v tomto kole aspoň niečo stálo za prečítanie. :)

Kira: 1 – 4 – 5 – 3 – 5 – 3; spolu 21

Dúfal som, že niekto v tomto kole príde so scénou, ktorá sa reálne udiala aj v knihách. Takže toto ma len milo potešilo. Viac-menej nemám čo vytknúť tej poviedke, bola neškodná, taká obyčajná s občasnými svetlými zábleskami. Neohúrila ma, no ani neznechutila, čiže taká zlatá stredná cesta.

Čiarky boli aj na miestach, kde neboli potrebné, a tam, kde boli, zase chýbali. Opakovali sa ti tam slová, a to dosť často, na to pozor. Postrehol som jednu, možno dve chyby vo vetách nasledujúcich po priamej reči. Slovo "akonáhle" sa píše spolu, a keď už, tak je táto spojka aj nesprávna.

Micho: 5 – 4 – 5 – 4 – 5 – 5; spolu 28

Vi.kt.or: 4 – 4 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 26

Konečne dobrá poviedka, pekne zakomponované do deja HP kníh a nebolo tam takmer nič, čo by som neuveril, možno až na toho Gandalfa. Gramatika bola takmer bezchybná, teda aspoň ja som postrehol len dve-tri čiarky. Tiež tam bola akcia, ktorá v ostatných poviedkach chýbala. Štylizácia viet taktiež dobrá, teda okrem poslednej vety, tam mi to akosi nesedelo.

Celkový počet bodov: 148,31

Umiestnenie: 1.

[ » na začiatok « ]