Kapitola:
Pridaná: 25.12.2013, 20:38:33
Čítaná: 2826×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Kathleen M. Kleypasová, Jonathan N. Savage
Stručný dej: Čo sa stane, keď svojhlavá a nespútaná dáma z dobrej spoločnosti nájde seberovného v príťažlivom, veľmi nevyspytateľnom vojvodovi? /aneb veľmi neautentický pokus o príbeh odohrávajúci sa vo viktoriánskom Anglicku. ak sa tu nájde niekto čítajúci knihy Lisy Kleypasovej, čakám sovku ;) /

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Prípravy na cestu 2 » Veľkolepý príchod 3 » Nedorozumenie? 4 » Štvorlístok 5 » Raňajky 6 » Zmätený 7 » Vypočuté 8 » V raji 9 » Nie je hra ako hra

Kathleen bola na terase prvá. Bez zbytočných čačiek, vlasy mala len zapletené v strapatom vrkoči a skrútené na zátylku, pár pramienkov jej lemovalo tvár. Keď sa zahúpala, spod sukne jej vykukli pevné členkové topánky, nevyhnutné, ak chcel človek hrať bejzbal.

V jednej ruke držala pálku a v druhej košík s jedlom, ktorý jej pripravila slúžka. Daisy prišla s úplne rovnakým a jej manžel ochotne niesol pod pazuchou dve deky. Samozrejme, Huntovci a Westcliffovci sa dostavili naraz, ostávala už len Evie s manželom, určite sa zdržali pri dcérke.

„Savage súhlasil, že sa k nám dnes pridá,“ oznámil im hneď Hunt, držiac svoju manželku okolo útleho drieku. Tá sa nespokojne mračila.

Kathleen si predstavila, ako môže dnešný malý výlet dopadnúť, a zamračila sa tiež.

„Vážne? Viem si predstaviť tucet činností, kde by som ho zniesla radšej. Ale bejzbal?“ zamrmlala.

Neodvážila sa zdvihnúť zrak, necht na palci zaryla do mäkkého dreva rúčky a keď ho odtiahla, zostala tam plytká ryha.

„Neviem síce, prečo to prekáža tebe,“ zatiahla Annabelle, pripomínajúc tak včerajší večer. Nikto sa netváril zmätený jej tónom, takže očividne už všetci vedeli, čo sa udialo. „ale mne sa to tiež nepáči.“

„Annabelle...“ začala opatrne Kathleen, ktorá od včerajšieho večera nemala možnosť porozprávať sa s ňou, aj keď by to veľmi rada urobila. Mala pocit, akoby medzi nimi bolo niečo nevyjasnené, a to sa jej nepáčilo. Mala by vedieť, že ona o Jonathana Savagea rozhodne nemá záujem.

„Na koho čakáme?“ ozvala sa Evie, ktorá práve prišla.

Napriek tomu, že sa všetci navzájom veľmi dobre poznali, pred ostatnými mužmi bola vždy trochu plachá, ak mala otvárať ústa. Zajakávať sa však v ich spoločnosti prestala, čo bolo dobré znamenie.

„Na vojvodu zo Somersetu, očividne,“ Annabelle pokrčila nosom.

Evie zdvihla pohľad ku svojmu manželovi, ktorý stál po jej bohu, a vyslala k nemu tichú obavu.

„Neboj sa, miláčik, podľa toho, čo som počul, zaujíma sa výhradne o nevinné dámy,“ odpovedal jej nežne, zdvihol ruku a uhladil jej pramienok červených vlasov, čo na jej tvári vyvolalo rumenec.

Toto vyhlásenie všetkých prinútilo, aby samozrejme pozreli na jedinú nevinnú dámu, ktorá sa pri nich nachádzala, hoci po psychickej stránke takou rozhodne nebola.

„Nemusíte mať strach, Savage je hlboko presvedčený, že nemám s nevinnou dámou nič spoločné,“ uistila ich rýchlo.

Westcliff prekvapene nadvihol obočie a hoci vždy mal rád situácie pod kontrolou a aj teraz by sa určite dožadoval vysvetlenia, predbehla ho Lillian. „Ako to?“

Kathleen veľmi nevinne pokrčila plecami a znova sa zahúpala, takže vyzerala ako rozkošné, hanblivé dieťa.

„Možno som mu trošku naznačila, že mám pomer s nejakým gentlemanom.“

Áno, typické. Jedine Kathleen Kleypasová, ako slobodná, slušná dáma vo veku dvadsaťjeden rokov mohla tak vysoko postavenému mužovi, akým je Savage, povedať, že má milenca. To sa na ňu úplne hodilo.

„Ah, bože...“ vzdychla Daisy.

„No a čo? Aspoň sa o mňa nemusíte báť. Hádam je dosť čestný na to, aby sa nekafral do kapusty niekomu inému. A ozaj, kde je? Prečo mešká? Myslela som, že ako vojvoda...“

V tom sa k nim pripojila postava v čiernom. Kathleen mlčky zaúpela, dúfajúc, že prišiel dosť neskoro na to, aby nepočul celý jej prehovor, ale nevyzeral, že sa dozvedel niečo zaujímavé.

„Prepáčte, že meškám, musel som... To je pálka? Vyzerá vo vašich rukách veľmi nebezpečne, slečna Kleypasová,“ oči mu nebadane zaiskrili.

Dovolil si ju osloviť tak veľmi formálne a ešte dodal také niečo! Vôbec nemá gentlemanské spôsoby.

„Naozaj? To sa potom tešte na odraz pani Huntovej,“ sladko sa usmiala.

Annabelle možno nechcela hrať, ale ak sa hra začala, bola veľmi zúrivým hráčom. A keďže už teraz voči nemu prechováva nesympatie, je dosť možné, že večer budú musieť vojvodovi zašívať tržnú ranu.

On si ale z jej vyhrážky nič nerobil. Spokojne sa zazubil, odhaliac pri tom rovné zuby. „Neviem sa dočkať.“

Ako prvá tvrdohlavo zbehla po schodoch Annabelle, ktorá Lillian schytila pod pazuchu a urobili si hneď dosť veľký náskok. Asi potrebovali vyriešiť momentálnu situáciu. Lillian vždy bola tak trochu vedúcou a Annabelle bola najstaršia, čo znamenalo, že museli mať všetko pod palcom.

Ich manželia, nenútene sa rozhovoriac o nejakej obchodnej záležitosti, kráčali za nimi vo vzdialenosti, aby im dopriali požadované súkromie.

Zvyšné dva páry si veselo trkotali, hoci Daisy niekoľkokrát vrhla ku Kathleen opatrný pohľad, asi aby skontrolovala, či nezačala tĺcť vojvodu pálkou už teraz.

Tá sa však rozhodla, že si ho jednoducho nebude všímať. Trpezlivo kráčal popri nej, s rukami prekríženými za chrbtom. Ich kroky tlmil starostlivo pokosený trávnik, ako prechádzali záhradou, a vo vzduchu sa vznášala príjemná vôňa, keď obchádzali hruškový sad, ktorý bol krásne rozkvitnutý.

Miesta bolo všade dosť, takže keď sa dostali na lesný chodníček, Savage zvraštil obočie.

„Celkom nerozumiem, prečo sa musíme až tak vzdialiť od sídla,“ zamrmlal, sledujúc, ako sa šikovne uhýba konárom aj bez jeho pomoci.

Ešte sa nerozhodol, ako sa k nej bude vlastne správať. Nevedel, čo od toho čaká a nevedel, čo presne chce. Ale samozrejme mu ani trochu neprekážalo, že sú teraz tak ďaleko, prakticky sami, keďže ostatní mali rýchlejšie tempo.

„Vyzeráte ako športový typ, čakala som, že viete, ako sa bejzbal hrá,“ odpovedala rovnako potichu a veľkým krokom prekonala padnutý kmeň stromu.

„Samozrejme, že viem,“ ohradil sa. Na človeka, ktorého spoločnosť tak neznáša teraz znel, akoby mu veľmi záležalo na názore ostatných. „Možno by sa však niektorí hostia chceli pozrieť na hru alebo sa pridať.“

Kathleen zastala, čiže musel zastať aj on, a skôr, ako odpovedala, otočila sa k nemu so šibalským úsmevom. „Verte mi, nechceli.“

Dlhšie na ňom zotrvala pohľadom. Cez koruny stromov mu akurát na časť tváre dopadal slnečný lúč. Vlasy mal rovnako strapaté ako ráno, a spomenula si, že ich mal také aj včera. Čiže to nebolo spánkom, je to ich normálny tvar. Nečakane ju to potešilo, s vlasmi, aké boli teraz v móde, by vyzeral určite smiešne. Modré oči mal orámované hustými, tmavými mihalnicami, tvár mal dohladka oholenú. Zase bol oblečený primerane vhodne, aj keď pohodlne a celkom prijateľne pre hru.

Možno čakal, že ešte niečo povie, a práve preto sa mu zas drzo otočila chrbtom a pokračovala v ceste, les bol redší, určite sa blížili ku nejakej lúke.

„Je niečo, čo by som ešte mal vedieť...?“

Odpoveďou mu neboli žiadne slová, stačil mu pohľad. Nie na Kathleen, ale na jačiacu Daisy, ktorá už na sebe nemala šaty, utekala cez čistinku ako rozšantené dieťa a Matthew Swift, jej manžel, ju so smiechom naháňal.

Presunul pohľad na zvyšné páry. Deky boli rozložené, na nich poukladané koše, aj keď to nevyzeralo, že teraz by sa niekto chystal jesť. Aspoň nie jedlo, usúdil Jonathan po tom, ako sa ďalšie šaty, tentokrát Lillianine, zošuchli na zem.

„Do čerta, kde to som?“

„V raji, pán Savage,“ odvetil mu Simon Hunt príliš formálne vzhľadom na to, v akej situácii sa nachádzali.

Hunt práve rozopínal svojej manželke šaty, starostlivo, ale rýchlo a šikovne, a keď s tým bol hotový, sklonil sa, aby Annabelle pobozkal na šiju. Takéto gesto, hoci boli manželia, určite nebolo vhodné do spoločnosti, ale keď mu popred oči zase prebehla povyzliekaná Daisy, sotva sa nad tým mohol pozastaviť.

„Miláčik, on na teba určite nie je zvedavý, a keby aj bol, prisahám, že by som mu prstami vydlabal oči,“ upokojoval St. Vincent rozrušenú Evie, ktorá si asi až teraz uvedomila, na čo sa dala, keď sa rozhodla ísť hrať bejzbal a súhlasila, aby sa Savage pridal.

St. Vincent ju držal v náručí, Jonathan zahliadol len jej pehaté, tentokrát sčervenané ucho, ktoré mu tisla ku ramenu.

„Evie, nekaz hru!“ zvískla Daisy, ktorá okolo nich začala poskakovať, dúfajúc, že to na priateľku zaberie. „Pán Savage má predsa oči len pre Kathleen!“

Kathleen rýchlo sklonila hlavu, drobnou rúčkou pevne zvierala pálku. „Ja predsa môžem byť ako väčšinou rozhodca a pán Savage sa môže vrátiť do sídla.“

Spýtavo naňho pozrela, či súhlasí s jej návrhom, ale on len mlčky pokrútil hlavou. Daisy tu už 5 minút skákala bez šiat. Lillian a Annabelle už boli tiež vyzlečené a St. Vincent sa práve podieľal na tom, aby o šaty prišla aj jeho manželka. Ak to malo znamenať, že Kathleen tiež príde o šaty, nič ho nedonúti odtiaľto odísť.

Nenápadne, aby si to náhodou niekto zle nevysvetlil, si obzrel oblečenie, ktoré ženy skrývali pod šatami. Na prvý pohľad to vyzeralo skutočne ako spodná bielizeň, ale nebola to celkom tak pravda. Spojili korzet s košieľkou, prsia mali dokonale schované v košíčkoch, ramienka zabezpečili, aby nemohli v žiadnej situácii skĺznuť. Na pančuškách mali oblečené niečo podobné nohaviciam, nie úplne tesné, ale zďaleka nie voľné, siahajúce po kolená.

Šokovane si uvedomil, že si skutočne ušili oblečenie na to, aby mohli hrať bejzbal.

Prehltol slinu a otočil sa s očakávaním späť na Kathleen.

„Chyťte to,“ strčila mu do rúk košík aj pálku a pohla sa k deke.

Muži sa už tiež chystali na hru, saká mali vyzlečené a manželky im práve uvoľnovali viazanky. Matthew Swif si musel doslova kľaknúť na kolená, keďže jeho Daisy z nich bola najdrobnejšia.

Savage očakával, že si tiež vzájomne pomôžu, a celkom sa na to tešil, hoci dúfal, že druhýkrát bude Kathleen rozopínať šaty kvôli niečomu inému ako je bejzbal. Nevadí. Nechá si to na tretíkrát.

Sklamal sa však, keď sledoval, ako si sama šikovne začala rozopínať šaty, skrútiac ruky za chrbtom. Len posledná gombička jej robila problém, hoci si to nepriznala hneď a ďalej sa s ňou trápila.

Priskočil k nej, ale vtedy ho Annabelle skoro až surovo odstrkla a pomohla Kathleen vyzliecť si šaty.

So zadržaným dychom sledoval, ako sa odhaľovala biela pokožka, sporo odetá do úboru krémovej farby. Rýchlo sa odvrátil a prudko trhol viazankou, aby si ju uvoľnil.

[ » na začiatok « ]