Kapitola:
Pridaná: 6.1.2014, 19:25:53
Čítaná: 6306×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Kathleen M. Kleypasová, Jonathan N. Savage
Stručný dej: Čo sa stane, keď svojhlavá a nespútaná dáma z dobrej spoločnosti nájde seberovného v príťažlivom, veľmi nevyspytateľnom vojvodovi? /aneb veľmi neautentický pokus o príbeh odohrávajúci sa vo viktoriánskom Anglicku. ak sa tu nájde niekto čítajúci knihy Lisy Kleypasovej, čakám sovku ;) /

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Prípravy na cestu 2 » Veľkolepý príchod 3 » Nedorozumenie? 4 » Štvorlístok 5 » Raňajky 6 » Zmätený 7 » Vypočuté 8 » V raji 9 » Nie je hra ako hra

Skvelé bolo, že všetci ovládali pravidlá, takže mohli hneď začať hru. Muži boli športovo založení a dievčatá sa už ako tak vytrénovali, čiže to šlo ľahko a rýchlo, nemuseli sa na ničom dohadovať.

Samozrejme, že sa rozdelili podľa pohlavia. A dalo by sa povedať, že to bol skoro férový súboj.

Prebehla hodina a nikto neprišiel ku zraneniu, dalo sa však čakať, že minimálne so škrabancom niekto z nich odísť musí.

Lillian nadhadzovala. Vždy v tom bola lepšia ako Daisy, jej hod bol skutočne dokonalý. A Annabelle odpaľovala. Veľmi silno, veľmi vysoko a veľmi ďaleko. Boli zohratá dvojica.

Nasledovali ich manželia, ktorí vďaka telesnej stavbe a fyzickej sile boli predsa len o niečo lepší, hoci sa aj tak zdalo, že nejdú na pokraj svojich síl.

Kathleen sledovala loptičku vo vzduchu, pomaly začala cupitať dozadu, keďže loptička letela naozaj ďaleko. Musela to chytiť, nemohla si dovoliť urobiť chybu.

Tak moc sa však sústredila na loptičku, že si prestala všímať okolie a z ničoho nič sa objavila v kríkoch. Vlasy sa jej zaplietli do konárikov, sponky, už uvoľnené hodinovým behaním sem a tam jej povypadávali, niečo ju poškriabalo na ramene, počula, ako sa látka niekde trhá.

Dôležitejšie však bolo, že loptičku držala pevne v ruke. Nadšene sa začala vyhrabávať z kríkov, ale samej sa jej to nedarilo. Nanešťastie, najbližšie k nej bol Savage, takže bol aj prvý, ktorý sa pri nej objavil.

Nestačilo, aby počkal, kým si poradí sama, vliezol do kríkov ku nej a objal ju ramenami. Privinul si ju na hruď, čím ju ochránil pred ďalšími ostrými konárikmi, a pohol sa von.

Trvalo to podstatne kratšie, ako keby sa trápila sama. Keď sa odtiaľ vyhrabali, už na nič čakali ostatní.

„Marcus! Ty máš bežať! Alebo si to už obehol?“ Kathleen naňho pochybovačne pozrela a pohľadom zablúdila k provizornému ihrisku. Nezdalo sa jej, že v kríkoch bola tak dlho.

„Si v poriadku?“ spýtala sa starostlivo Evie, v očiach mala strach o priateľku.

„Samozrejme, že áno, Daisy, chytaj,“ hodila jej loptu a v tom pocítila pichnutie v ruke. „Au!“

Všetci pristúpili o krok bližšie, samozrejme, najtesnejšie pri nej stál stále Savage. Sklonila hlavu ku svojej ruke a našla si tam tŕň. Vystrela prst druhej ruky a plánovala si ho nechtom dostať von, ale Savage jej omotal štíhle prsty okolo zápästia a zdvihol dlaň ku svojej tvári.

S rozšírenými očami ho sledovala. Bruškami prstov prešiel okolo tŕňa po rozcitlivenej pokožke a pokúsil sa ho vytiahnuť, ale nešlo to tak ľahko.

A potom urobil niečo skutočne nepredstaviteľné pre niekoho ako Kathleen, ktorá mala s kontaktom s osobami cudzieho pohlavia minimálne skúsenosti.

Pritisol pery na jej dlaň, cítila vlhkosť jeho jazyka. Chytil tŕň medzi zuby a pomaly, opatrne ho potiahol. Kathleen cítila, že tŕň je von, ale on mal stále pery na jej ruke, pohľad zdvihol k jej tvári a až kruto priamo sa jej zahľadel do očí.

Kathleen pootvorila pery, oblizla si ich, cítila horúčavu v lícach a na krku.

„Simon, urob niečo!“ zavrčala Annabelle a štuchala manžela medzi rebrá.

Hunt nevyzeral, že by sa mu do toho chcelo, s povzdychom však ku nim pristúpil. Vyzeral, že ho doslova mrzí, že ich musí vyrušiť v takej chvíli, ospravedlňujúco pozrel na Jonathana a položil mu ruku na plece, aby ho mohol odtisnúť.

„Postarám sa o to.“

Savage sa stiahol do úzadia a sledoval, ako Hunt prezerá Kathleen ranu. Niekoľkokrát jej zľahka prešiel opatrne palcom po rane, a hoci sa snažil byť jemný, aj tak sa strhla.

„Nič to nie je,“ uistila ho rýchlo a vymanila si ruku z jeho zovretia, schovala si ju za chrbát a ľutovala, že teraz nemá šaty, do ktorých záhybov by si ju mohla schovať.

Prebehla po tvárach ostatných, čakajúc, aké bude rozhodnutie, aj keď ustaraný Lillianin výraz hovoril za všetko.

„Mali by sme to zbaliť,“ vyhlásila a aj s Westcliffom sa pobrala ku dekám.

„Vyčistím ti dlaň aj tie škrabance na ramene, keď sa vrátime, dobre?“ usmiala sa na ňu Daisy, hodila loptičku manželovi a pohla sa za sestrou.

Kathleen sa nechcelo čakať. Tiež sa energeticky pohla ku košíkom, navliekla na seba šaty a požiadala Lillian, nech ju zapne . Zastrčila si pramene vlasov za ucho, schytila košík do neporanenej ruky a bez toho, aby vrhla čo i len jeden zbytočný pohľad na Savagea, rázne zamierila sama po chodníku späť.

A nikto sa ju ani nepokúšal zastaviť.

[ » na začiatok « ]