Kapitola:
Pridaná: 9.9.2013, 21:12:30
Čítaná: 1999×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Bastry, mama, Apolline, Simon
Stručný dej: Bastry trávi prázdniny doma. Nemá čo robiť - nudí sa. Keď jej príde list s pozvaním aby sa išla kúpať veľmi rada prijíma. Počas výletu sa zdôverí Roxanne so svojim tajomstvom. Je totiž už štyri roky zamilovaná do jej brata. Roxanne jej sľúbi, že jej pomôže. Napriek tomu, že Roxy s bratom ešte nehovorila, Fred pozve Bastry na rande, čo ona s nadšením prijíma a začnú spolu chodiť. Samozrejme musia odísť na Rokfort, ale môže tam ich vzťah pokračovať? Na rokforte ale nerieši len svoj vzťah s Fredom, ale aj problémi vo vzťahoch svojich priateľov.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » Ako sa to začalo 2 » Výlet 3 » Pozvanie 4 » Náš deň a cesta do Rokfortu 5 » Opäť v Rokforte

MEŠKÁÁM!!!!!! Strašne ma to mrzí, ale nebol na to čas - buď som bola na dovolenke bez prístupu na internet, alebo som sa k počítaču nedostala alebo som bola príliš zamestnaná niečím do školy (deviaty ročník je fuška šak ste to asi zažili). Každopádne - chcem túto kapitolu venovať mojej čitateľke, ktorá mi pravidelne prispeje nejakým komentíkom (ty vieš o kom hovorím). Ďakujem a dúfam, že sa nebude páčiť len tebe, ale každému, kto ju bude čítať.

Viac, ako tri týždne sme sa s Fredom pomocou listou dohadovali, kedy pôjdeme na tú sľúbenú zmrzlinu. Raz som nemohla ja, potom zase on (teda väčšinou nemohol on) a tak sme sa do cukrárne dostali až dva dni pred začiatkom školského roka. Aj napriek tomu som sa s Fredom veľmi bavila. Kúpil mi zmrzlinu a prechádzali sme spolu po ulici.

Perfektne som sa strápnila tým, že som zakopla a namočila som si nos do zmrzliny, na čo sa Fred začal smiať a tak som zobrala jeho zmrzlinu a vcapila som mu ju do ksichtu. Urobila som to tak rýchlo, že to zarazilo jeho aj mňa. Obaja sme sa rozosmiali. zobrala som mu z nosa kornútoka zotrela som mu z ksichtu zmrzlinu. Na okamih sme akoby stuhli hľadiac si do očí.

Pobozkali sme sa. Potom sme na seba pozreli a obaja sme sa usmiali.

„O tomto sestre hovoriť nemusíš,“ povedala som napoly podpichujúc a napoly prosebne.

„Neboj sa. Sestre nič nehovorím ani keď musím,“ presviedčal ma s úsmevom.

Zasmiala som sa. To isté mi minule hovorila Roxanne. Aj by som mu povedala, že sú si povahovo veľmi podobný, ale mohol by sa naštvať, alebo možno aj nie. Uňho človek nikdy nevie ako zareaguje (čo hovorím).

Chytil ma za ruku, čím ma vytrhol z myšlienok. Strhla som sa.

„Vadí ti to?“ spýtal sa trochu sklamane.

„Nie, len si ma vytrhol z myšlienok,“ odpovedala som s úsmevom.

Prešli sme popri hodinách. Oznamovali šesť.

„Mali by sme ísť. Neviem, ako si na tom ty, ale moja mama sa o mňa bude zrejme zase zbytočne báť.“

Prešli sme až na koniec ulice, k Deravému kotlíku a vošli sme dnu. Podišli sme ku krbu na druhej strane miestnosti.

Neznášam lúčenie.

„Maj sa, Fred“ pozdravila som a objala som ho okolo krku. Objal ma okolo pása a povedal: „Aj ty sa maj pekne, veď, koniec-koncov, o dva dni sa vidíme.“

Zobrala som do hrste hop-šup prášok, vstúpila do krbu, hodila ho do ohňa, vyslovila adresu, posledný raz som sa usmiala na Freda a nebolo ma.

****

Keď som sa 1. septembra zobudila, s hrôzou som zistila, že ešte nie som ani len z polovice pobalená. Rýchlo som otvorila skriňu a celý jej obsah som nahádzala do obrovského kufra, ležiaceho v strede mojej izby. Veľmi ma potešilo zistenie, že napriek tomu, že mám v kufri celý obsah skrine + topánky, aj tak tam je tam ešte priestor, čo mi umožnilo kufor bez problémov zapnúť.

Aj s kufrom som zbehla dole schodmi a pristála som v kuchyni.

Na kuchynskom stole na mňa čakal veľký muffin so zapálenou sviečkou a vedľa neho balíček.

Úplne som zabudla, že mám narodky.

Pozrela som na hodiny – 10.30 – najvyšší čas. Vzápätí sa otvorili dvere. Stál tam Simon a až prekvapivo pokojne ma začal dirigovať: „Poď už! Makaj, zješ si to v aute! Máme málo času!“

Viem, nepríde vám to príliš pokojné, ale Si vie byť aj hysterickejší.

Zobrala som balíček, sfúkla sviečku, vzala muffin, balíček hodila do kufra a s kufrom v jednej a muffinom v druhej ruke som sa ponáhľala do auta.

Na nástupište som sa dostala päť minút pred jedenástou (fakt “milujem“ londýnsku rannú dopravnú špičku).

Rýchlo som nastúpila do vlaku a našla som kupé, kde sedela Roxanne, James, Lucy a ďalší. Prisadla som si k nim a zakývala som cez okno bratovi.

Vlak sa pohol.

„Všetko najlepšie!“ ozvalo sa celé kupé hneď, ako všetci dokývali svojim rodičom, starkým, bratom, sestrám....skrátka svojim drahým pozostalým.

,,Ďakujem, ľudia, je to od vás fakt milé.“ Poďakovala som, berúc si od nich balíček. Bola v ňom krabička Ulievacích maškŕt, čomu som sa nečudovala, keďže som sedela v kupé obklopená Weasleyovcami. Potom som rozbalila balíček, čo som mala ráno na stole. Boli v ňom nové modré vodovzdorné hodinky, presne také, aké som vždy chcela.

„Bastry? Prezraď mi jedno,“ začala Roxanne.

„Hmm?“ prejavila som záujem, pretože som bola fakt zvedavá, čo asi ona po mne môže chcieť.

„Vážne si pobozkala môjho brata?“ baby sa ku mne naklonili. Táto otázka ma tak prekvapila, až som vyprskla džús, ktorý som práve mala v ústach, čo automaticky znamenalo ich opätovné odtiahnutie sa odo mňa.

„Čo?! On ti to povedal?“ neverila som vlastným ušiam.

„No, hej. Takže je to pravda?“ očividne ju to zaujalo.

„Áno, je a nabudúce, keď sa ti bude takto zdôverovať povedz mu, že ho asi pretrhnem!“

Samozrejme som to nemyslela vážne, s Roxy sme sa na tom zasmiali.

„Roxy? A kde je vlastne tvoj brat?“ opýtala som sa predstierajúc, že ma to vôbec nezaujíma. Predstieranie mi ale nikdy nešlo.

Hneď, ako som sa spýtala, sa Fred objavil vo dverách.

„Spomeň čerta...“ skonštavala Roxy otrávene.

„Ale no tak, Rox, veď nie je až taký zlý,“ podpichla som ju. Posunula som sa, aby si Fred mohol sadnúť.

Zatvorili sme dvere kupé, ktoré sa ďalej celú cestu otriasalo smiechom

Ešte vás chcem všetkých poprosiť - viete, ja som zo záhoria, takže sa môže stať, že tam budem mať chyby, či už gramatické alebo iné tak potom čakám, že sa ozvete prostredníctvom sovičky :)

Vaša Barry

[ » na začiatok « ]