Kapitola:
Pridaná: 13.9.2013, 09:58:49
Čítaná: 4154×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Bastry, mama, Apolline, Simon
Stručný dej: Bastry trávi prázdniny doma. Nemá čo robiť - nudí sa. Keď jej príde list s pozvaním aby sa išla kúpať veľmi rada prijíma. Počas výletu sa zdôverí Roxanne so svojim tajomstvom. Je totiž už štyri roky zamilovaná do jej brata. Roxanne jej sľúbi, že jej pomôže. Napriek tomu, že Roxy s bratom ešte nehovorila, Fred pozve Bastry na rande, čo ona s nadšením prijíma a začnú spolu chodiť. Samozrejme musia odísť na Rokfort, ale môže tam ich vzťah pokračovať? Na rokforte ale nerieši len svoj vzťah s Fredom, ale aj problémi vo vzťahoch svojich priateľov.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » Ako sa to začalo 2 » Výlet 3 » Pozvanie 4 » Náš deň a cesta do Rokfortu 5 » Opäť v Rokforte

Venujem mojej úžasnej sestričke Terke, ktorá túto poviedku počula ako prvá. To je pre teba Terka :)

Cesta ubehla rýchlejšie, než sme čakali. Keď sme prišli do Rokfortu, posadali sme si ku stolom. Sedela som medzi Fredom a Roxanne. Nie len preto, že som chcela byť pri mojich najmilovanejších ľuďoch na svete,ale aj preto, lebo títo dvaja boli na seba priam alergickí - ak boli blízko seba dlhšie, pohádali sa tak, že to vyzeralo, že sa buď už nikdy nezačnú rozprávať, alebo sa navzájom pozabíjajú. Pri nich, ale, človek nikdy nevie, ako zareagujú.

Sedeli sme a chvíľu počúvali riaditeľku. Keď dohovorila, objavilo sa jedlo. Zjedla som predjedlo, hlavné jedlo aj dezert (celý deň som nejedla nič, okrem toho muffinu).

Keď sme po večeri prišli do klubovne, bola plná. Roxy, Lucy, James, Fred a ja sme si sadli ku krbu. Kecalu sme o všetkom možnom: o prázdninách, o tom, ktorá dovolenková destinácia je najlepšia, o našej najobľúbenejšej príchuti zmrzliny... Jednoducho, o všetkom, čo nám napadlo.

Zrazu si ma Fred odviedol nabok.

,,Čo je? Čo chceš?" opýtala som sa trochu podráždene.

,,Nepanikár..." začal.

,,Ja nepanikárim," skočila som mu do reči ešte podráždenejšie.

,,Chcel som ti len dať darček k narodkám," povedal trochu sklamaný mojim očividným nezáujmom.

,,Prepáč! Nehnevaj sa! Nechcela som ťa uraziť," ospravedlňovala som sa. ,,Som len proste už veľmi unavená."

,,Tak si ešte zober môj darček a môžeš ísť spať," povedal presvedčivo.

,,Tak fajn," usmiala som sa.

Fred vybral z vrecka balíček a podal mi ho. Rozbalila som ho (bol totiž zabalený v baliacom papieri) a otvorila som krabičku. Bola v nej nádherná zlatá retiazka. Pravá, nie pozlátená. Taký krásny darček mi ešte nikto nedal. Od radosti som Freda objala a pobozkala.

,,Som rád, že sa ti páči," povedal úprimne.

,,Že sa mi páči?" hovorila som neskrývajúc nadšenie. ,,Fred, je perfektná, je... Úplne skvelá. Ďakujem!"

Keď som sa trochu upokojila, povedala som mu:

,,Vieš, takýto darček mi ešte nikto nikdy nedal."

,,Ešte si nedostala zlatú retiazku?" čudoval sa.

,,Nie, vlastne nie, ale to som nemyslela. Ešte mi nikto nedal darček z lásky," povedala som a objala ho. Usmial sa na mňa, čo som opätovala a keďže som už bola fakt unavená, rozlúčila som sa s nimi a išla som spať.

Pred spaním som si retiazku ešte prezerala. Bola nádherná. Tenká zlatá retiazka s malým príveskom v tvare blesku (merlinvie prečo), prekrásne sa lesknúca v mesačnom svetle. Položila som si ju na nočný stolík a o chvíľu som zaspala.

***

Keď som sa ráno zobudila, bolo už dosť hodín. Všetky baby z našej izby už boli hore a ja som v izbe bola sama.

Rýchlo som sa obliekla a odišla som na raňajky. Už tam sedeli obe moje parťáčky (s Roxanne a Apolline sme nerozlučná trojica), tak som si k nim prisadla.

,,Čo máme prvé?" pýtala sa Roxanne.

,,Transfiguráciu. Potom čarovanie, obranu a obed. Po obede máme herbológiu a elixíri," odrecitovala som. S Roxanne sme totiž mali všetky hodiny spolu. Apolline nechodí na herbológiu a transfiguráciu, pretože je už veľmi pokročilá. Riaditeľka McGonagallová a náš vedúci, profesor Longbottom, uvažujú, že by ju presunuli do vyššieho ročníka, preto v ten deň nešla na vyučovanie.

Z raňajok som odchádzala ako prvá. Narozdiel od Roxy, ja totiž veľmi rýchlo jem.

Išla som teda hore, aby som si zobrala veci na vyučovanie. V klubovni ma zastavil Fred.

,,Počkaj!"

,,Fred, nechaj ma! Ponáhľam sa."

,,Počkaj! Kedy končíš? Môžeme sa stretnúť."

,,Môžeme, ale teraz sa ponáhľam. Preberieme to pri obede," odbyla som ho trochu podráždene, schmatla som svoj batoh, ktorý ležal na zemi, lebo mi vypadol, keď na mňa zavolal Fred a bežala som dole, k učebni transfigurácie.

Pribehla som ku dverám práve, keď začínala hodina. McGonagallová už zatvárala dvere triedy.

,,Ach, tu ste, slečna. Už som sa bála, že neprídete, povedala s úsmevom, zatvárajúc dvere. Hneď ako sme vošli do triedy, jej úsmev zmizol. Boa úplne vážna a nenechala sa ničím rozhodiť - jednoducho typická mcgonagallovská povaha.

Zvyšok doobedňajšieho vyučovania prebehol celkom hladko. Transfigurácia a čarovanie mi idú. Vlastne mi ide aj obrana, ale vôbec som sa nesústredila. Myslela som len na to, ako pôjdem po poobedňajšom vyučovaní s Fredom niekam von - na školský dvor: k jazeru, alebo sa len tak prechádzať, alebo... Ja neviem. Veď on už niečo vymyslí. Ale možno sa naňho až príliš spolieham.

Každopádne, to, čo pripravil ma viac, ako prekvapilo. Piknik. Nikdy som netušila, že Fred vie byť taký romantik. Samozrejme, že sme na jedenie nemali nič extra - teda ak nepovažujete dve jablká a balíček cukríkov za extra jedlo - ale bolo to super.

Po tom, čo sme zjedli jablká, sme si ľahli na deku držiac sa za ruky a počas jedenia gumových medvedíkov (poslala mi ich mama - jej obľúbené muklovské sladkosti a moje vlastne tiež) sme sa rozprávali o tom, čo nám pripomínajú tvary mrakov. Bolo to úplne skvelé.

,,Ďakujem, Freda," poďakovala som. ,,Bol to najlepší piknik, aký som zažila," a na líce som mu vtisla veľký bozk.

Dovolila som si menšiu úpravu. Sorry, že tak neskoro pridávam, ale je toho moc. Deviaty ročník nie je taký jednoduchý, ako som si myslela. Teším sa na vaše komentíky a sovičky. Vaša Baška :D

[ » na začiatok « ]