Poviedka:
Pridaná: 24.6.2013, 22:34:23
Čítaná: 2866×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Vo finálovom kole mali súťažiaci za úlohu napísať poviedku na tému, ktorú im vybral ich súper. Poviedky nakoniec boli crossovery. Jedna so Spidermanom, druhá s Avengermi.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 1. Dado: Múdrejší než sa zdá 2 » 2. Lussy Noir Meteur: Potulky so Spidermanom

Pondelkové ráno nebolo v Londýne ničím výnimočné. Ostrý vietor rozháňal opadané lístie po okolí, z neďalekých parkov sa ozýval škrekot vtákov. Symfóniu zvukov dopĺňali hlasité klaksóny automobilov, ktoré uviazli v hustej premávke. Po chodníkoch si cestu vpred razili nervózne masy ľudí. Málokto si v strese dokázal všimnúť dvoch mužov sediacich pred malou kaviarňou na konci jednej z ulíc hlavného mesta.

„Stále si nemyslím, že to bol vhodný nápad stretnúť sa s nimi práve tu,“ nespokojne zamrmlal Nick Fury. Zvraštil vysoké čelo a oko, ktoré mu nezakrývala páska, upriamil na ulicu.

„Myslím, že túto tému sme už prebrali,“ odbil ho Tony Stark. Mal na sebe krémový oblek a cez slnečné okuliare upieral zrak rovnakým smerom ako Fury. „Takto aspoň nebudú mať žiadne neopodstatnené obavy a podozrenia. Navyše tu človek aspoň nehladuje. Nedáte si scone?“ Tony natiahol k Furymu ruku, no ten len pokrútil hlavou. Na pečivo ani nemrkol.

„Už idú,“ poznamenal. Zrak upieral na dvojicu mužov v dlhých, čiernych habitoch. Okrem Tonyho a Nicka Furyho na terase nikto nesedel a tak obaja obsadili zvyšné miesta pri malom stolíku.

Muži na seba chvíľu nemo pozerali. Prevŕtavali sa navzájom pohľadmi, snažili sa ešte pred rozhovorom nájsť odpovede na svoje otázky.

„Chcete nám ponúknuť oblečenie na maškarný ples?“ preťal napokon ticho jeden z mužov v habitoch. Ryšavé vlasy mu padali na čelo a oči, medzi ktorými sídlil nos posiaty pehami, sledovali dvojicu pred sebou.

„Skutočne trefné od človeka, ktorý ukradol oblečenie mníške,“ nenútene prehodil Tony.

„Na žartovanie budete mať čas neskôr,“ prehovoril hlbokým hlasom Fury a vystrel sa v prútenej stoličke. „Pokiaľ sa nemýlim, pán Potter a pán Weasley.

Harry Potter a Ronald Weasley ochotne stisli dlaň, ktorú k nim Fury natiahol. Tony celú situáciu s úsmevom pozoroval. V rukách držal škótske pečivo so šálkou čaju a ani sa neunúval nasledovať gesto zoznámenia.

„Moje meno je Nick...“ začal opäť Fury.

„Áno, áno, tento pirát sa volá Nick Fury,“ prerušil ho Tony. Nahol sa dopredu a čaj s nahryznutým bochníčkom položil na stôl. „Moje meno je zase Tony Stark, ale priatelia ma volajú pán Stark,“ na chvíľu sa odmlčal, aby sa uistil, že sa Fury zmieril s nečakaným koncom svojej prednášky. „Zastupujeme tajnú organizáciu, o ktorej sa viac dozviete neskôr. Váš minister... mágie, pán Kingsley Shacklebolt, aspoň myslím, že sa tak volal, vás už asi v informoval o faktoch našej budúcej spolupráce.“

„Nie však dostatočne,“ prvýkrát vstúpil do rozhovoru Harry. Okuliare s okrúhlym rámom si potlačil na nose vyššie.

„To čoskoro napravíme,“ ubezpečil ho Tony. „Ako už viete, máme istý problém. Navyše sme sa nedávno vďaka britskému premiérovi dozvedeli, že tento problém súvisí najmä s vami. Už dlhšie nám idú po krku ľudia, ktorí majú zjavne záujem o istú vec.“

„O akú vec ide?“ skočil mu do rečí Ron.

Tony siahol do vrecka svojho obleku a po chvíli z neho vytiahol malý predmet. Harryho srdce vynechalo jeden úder a Ronove obočie vyletelo tak vysoko, až sa stratilo v hustých vlasoch.

„To je... to je kameň oživenia,“ prekvapene zo seba vyjachtal Harry. „Ten som predsa pred pätnástimi rokmi nechal stratený v lese.

„O to väčšou záhadou je, ako sa objavil v malej čajovni newyorskej čínskej štvrte. Každopádne, od vás budeme potrebovať pomoc pri chytení ľudí, ktorí po ňom tak bažia,“ vysvetlil Tony a pozrel na Furyho. Ten vnoril ruku do útrob svojho plášťa a vytiahol poskladaný kúsok papiera.

„Na tomto mieste sa zajtra na obed stretneme a preberieme podrobnosti plánu,“ vysvetlil Fury a podal papier na druhú stranu stolu.

Po týchto slovách dvaja členovia organizácie S.H.I.E.L.D. vstali a odobrali sa na odchod.

„Počkajte,“ zastavil ich Ron. „Viete, nečarodejníci sú obyčajne... no, prekvapení, keď sa stretnú s mágiou.

„Pán Weasley...“ Tony sa už na chodníku otočil a pozrel na Rona. „Videl som boha, ktorého obľúbenou hračkou je kladivo. Viem o chlapíkovi, ktorý strávil sedemdesiat rokov ako kocka ľadu. Dokonca poznám osobu, ktorá si dodnes myslí, že páska cez oko je ešte v móde. Myslíte si, že ma existencia mágie vôbec prekvapuje?“

Vo veľkej miestnosti sedela skupina ľudí. Priestory boli nezariadené, len v strede stál masívny, drevený stôl. Jeho ľavú stranu obsadili Harry, Ron, ich manželky a niekoľko ďalších mužov. Oproti nich sedela skupina ľudí, združujúca sa pod menom Avengers – Pomstitelia. Obidve skupiny sa po dvoch týždňoch príprav konečne rozhodli uskutočniť spoločný plán.

Na oboch stranách prebiehali hlasité rozhovory. Za vrch stola, kde bolo väčšinou miesto Nicka Furyho, si tentoraz sadol Tony Stark. Vrava pomaly utíchala.

„Vážení prítomní,“ začal Tony a na chvíľu sa odmlčal. Počkal, kým nenastalo úplné ticho. „Pán Nick Fury bol láskyplný a dovolil mi rečniť namiesto neho, aby som údajne nezabudol, že som stále platným členom Avengers. Dnes uskutočníme náš plán. Predpokladám, že všetci ste s ním približne oboznámení. Fakty sú však na to, aby sa zabúdali, takže si ho v krátkosti prejdeme ešte raz. Naším primárnym cieľom je skupina smrťožráčov...“

„Smrťožrútov,“ opravil ho s úškrnom Ron. Niektorí čarodejníci sa zasmiali.

„Správne pán Weasley, máte u mňa bod... alebo Lamborghini, podľa vlastného výberu,“ pohotovo zareagoval Tony. Len málokedy sa nechal vyviesť z miery. „Takže, táto skupina je pozostatkom prívržencov už zosnulého temného mága. To sa však môže zmeniť, pokiaľ sa im podarí získať tento predmet.“

Tony položil pred seba malú, červenú škatuľku a otvoril ju.

„Prsteň s diamantom,“ opýtala sa Hermiona Weasleyová. Ona aj jej muž si vymenili pobavené pohľady.

„Pardon, to je snubák pre priateľku,“ rýchlo zareagoval Tony a na stôl položil takmer identickú škatuľku, ktorú otvoril.

„Áno, to je ten správny predmet,“ poznamenal Ron.

„Takže, ako už vieme, za pomoci tohto šutru by smrťo... proste tí ľudia dokázali priviesť lorda Voldemorta späť do sveta živých,“ pokračoval Tony v príhovore. Prešiel si rukou po upravených fúzoch a brade, akoby premýšľal nad ďalšími slovami. Ignoroval pritom rozpačité reakcie niektorých prítomných. Meno Temného pána totiž aj po jeho smrti vyvolávalo v čarodejníckej komunite strach. „Plán je nasledovný. Do niekoľkých, pomerne nedôveryhodných osôb, sme vložili údaj o tom, že dnes sa bude kameň oživenia nachádzať na tomto mieste. Pokiaľ sa títo ľudia objavia, zostanú nemilo prekvapení... a pravdepodobne mŕtvi. Nejaké otázky?“

V miestnosti zavládlo ticho. Tony čakal, no keď nikto nevydal zo seba ani hláska, spokojne sa usmial.

„Keďže naši milí hostia nedôverujú akýmkoľvek technológiám, ktorých sa nedotkla ruka samotného Davida Copperfielda, budú sa v pravidelných intervaloch meniť pred mrakodrapom zmiešané hliadky. Tie budú tvoriť bojovú líniu, ktorá padne ako prvá...“ na chvíľu sa odmlčal a prezrel si kamenné tváre prítomných,“... alebo jednoducho budú oznamovať blížiace sa nebezpečenstvo. Ako mi bolo oznámené, prvú hliadku si berú Harry Potter a Steve Rogers alias Kapitán Amerika. Ostatní sa roztrieďte do dvojíc a postarajte sa o to, aby sa mi na hliadku ušla nejaká ženská spoločnosť,“ ukončil Tony svoj príhovor. Venoval krátky pohľad Hermione a Ginny Potterovej, následne vstal a vyšiel z miestnosti.

„Mohol som si myslieť, že moje želanie každý ignoruje,“ sucho poznamenal Tony.

Sedel pred vstupnými dverami vysokého mrakodrapu, ktorý kedysi využívala informačno-technologická spoločnosť. Vedľa neho sedel na rovnakej drevenej stoličke Ron Weasley. Pri Tonyho slovách sa zamračil.

„Hovoríte o mojej žene a sestre, ktorá je takisto už zadaná,“ precedil pomedzi zuby.

„Nemaj strach, ja priateľku mám.“

Ron sa uškrnul.

„Hej, všimol som si, keď ste vyložili na stôl ten snubný prsteň, pán Stark,“ poznamenal. Zrak mu spočinul na dvojprúdovej ceste. Bola vzdialená asi desať metrov a občas po nej prefrčalo auto. Premávka však ani zďaleka nebola hustá, blížila sa totiž polnoc.

„Tony,“ opravil Stark koniec poslednej vety.

„To znamená, že nie sme kamaráti?“ spýtal sa pobavene Ron. Spomenul si na ich prvé stretnutie, kedy Tony povedal, ako ho oslovujú priatelia. Už vtedy si urobil na osobu sediacu vedľa seba nelichotivý názor.

„Ste skôr môj známy, ktorý sa oháňa drevenou búchačkou.“

„To je trúfalé vyhlásenie na človeka, o ktorom ani neviem, čím sa chce brániť v prípade útoku,“ poznamenal Ron. Počas plánovania sa dozvedel o každom Pomstiteľovi aspoň niečo. Tony sa však rozhovorom o zvláštnych schopnostiach vyhýbal.

„Pomocou tohto.“

Člen skupiny Avengers si vyhrnul rukáv a odhalil zápästie. Ron zdvihol obočie a prezrel si široký, kovový náramok, ktorý obopínal Tonyho ruku. Nevidel na ňom nič zvláštne.

„Hneď sa cítim bezpečnejšie,“ zahlásil ironicky.

„Jarvis, ukážme pánovi s ryšavou prilbou na hlave náš bojový arzenál,“ vysypal zo seba Tony.

„Áno, pane,“ ozval sa kovový hlas z útrob náramku. Na Ronove prekvapenie sa zo stien okolo vysokých vstupných dvier začali v okamihu vysúvať ťažké kanóny a guľomety.

„To je Jarvis, mechanický priateľ na telefóne. A navyše múdrejší, než sa zdá,“ neodpustil si Tony uštipačnú poznámku.

„Váš výrok budem brať ako kompliment, pane,“ prehovoril opäť zvláštny hlas z náramku.

„Takže už chápem, prečo ťa zobrali tí frajeri medzi seba,“ s otvorenými ústami zo seba dostal Ron. Nevedel, čo všetko môžu zbrane dokázať, no už ich vzhľad pôsobil hrozivo.

„Nie, nevieš,“ opravil ho Tony. „Kedysi som lietal v... no, v takých multifunkčných kovových plechovkách a ochraňoval svet. Neskôr som ich však na prosby mojej priateľky vyhodil do luftu. Vtedy som dúfal, že ma pán Fury nechá na zaslúženom dôchodku.“

„Vy muklovia ste neskutoční. Tiež som mal jednu takú kovovú plechovku, na ktorej som sa dostal raz do školy. Potom ju však rozmlátil strom a napokon zmizla v Zakázanom lese,“ poznamenal Ron. V spomienkach sa mu zjavil obraz starého auta, model Ford Anglia, na ktorom s Harrym ako druháci prišli do Rokfortu.

„Muklo... čo?“ prekvapene sa opýtal Tony. To slovo počul prvýkrát.

„Muklovia,“ zopakoval Ron. „Tak nazývame v našom svete ľudí, čo nevedia čarovať. Vy nemáte nejaké pomenovanie pre ľudí, ktorí nemajú vaše schopnosti?“

Tony sa zamyslel. Nastalo ticho. Po ceste prešlo nákladné auto a ťažkými kolesami rozvírilo prach. Nespokojný vodič športového auta za ním dal klaksónom jasne najavo svoju nespokojnosť s pomalou jazdou.

„Hm... ja ich nazývam fanúšikovia,“ pokrčil plecami Tony. Obaja sa rozosmiali.

Ron začínal Tonymu rozumieť čoraz viac. Pri prvom stretnutí v londýnskej kaviarni v ňom videl namysleného frajera, ktorý potrebuje poukazovať na seba svojim výstredným a arogantným správaním. Na tom sa možno nič nezmenilo. Ron však teraz videl v osobe vedľa seba aj niečo iné. Pochopil, že sa v mnohom odlišuje od podobných ľudí. Boháčov, ktorí životom preplávajú, ani sami nevedia ako. Tony však život zasvätil niečomu väčšiemu, dôležitejšiemu, ako vlastným záujmom.

„Dáš si Sprite?“

Otázka okamžite preťala niť Ronových myšlienok.

„Čo? Ach jasné, dám si, vďaka,“ odpovedal po chvíli. Natiahol ruku za fľašou s nápojom, ktorý pil Stark neraz pri snovaní plánu.

Vzduchom zasvišťalo plesknutie. Fľaša z plastu sa roztrhla a jej lepkavý obsah skončil na prekvapenej dvojici. Obaja naraz otočili hlavy rovnakým smerom. Na opačnej strane cesty stálo niekoľko postáv. Všetky boli zahalené dlhým, čiernym habitom a tvár im zakrývali masky, ktoré dotvárali výzor naháňajúci strach.

Tony nemusel v živote vidieť smrťožrútov. Ich popisy, ktoré si v posledných dňoch vypočul nespočetné množstvo krát, ho utvrdili v tom, kto narušil pokojný priebeh hliadky.

„JARVIS!“ zvreskol a seba i prekvapeného Rona stiahol zo stoličiek k zemi práve včas. Ticho pokojnej noci v stotine sekundy roztrhali na franforce výstrely z guľometov v stenách.

Traja zo šokovaných smrťožrútov padli v momente na zem. Ron v ďalšej chvíli vyslal z tvrdého chodníka posiateho štrkom zaklínadlo a zneškodnil ním ďalšieho nepriateľa.

„Prečo práve počas našej hliadky!?“ nahnevane zakričal Tony tak, aby ho Ron cez rany z guľometov a kanónov začul.

Jeden zo zamaskovaných čarodejníkov švihnutím prútika vytvoril pred sebou vysokú, priezračnú stenu.

„Vedel som, že sa na muklovské vynálezy nemám spoliehať,“ zamrmlal si sám pre seba Ron, keď projektily začali po styku s vyčarovaným štítom padať na zem. Stihol odvrátiť kliatbu, ktorá smerovalo naňho. Ďalší prúd modrého svetla však zasiahol bezbranného Starka a odhodil ho do steny mrakodrapu.

Tony zostal otrasený ležať pri stene. V hlave mu dunelo ako po strete s Thorovým kladivom. Zdroj bolesti, ktorá mu prudko vystreľovala do každého nervu v tele, nedokázal určiť. S námahou otvoril oči. Rozmazane videl súboj jedného čarodejníka proti piatim súperom. Bol svedkom toho, ako biele svetlo zodvihlo Rona zo zeme a odhodilo ho mimo jeho zorného poľa. Skupinka sa začala približovať k nemu. Pomaly opäť zavrel oči.

Okolím zahrmela obrovská rana. Zvuk donútil Tonyho rozlepiť viečka. Výjavu pred sebou v prvom momente nedokázal uveriť. Stál pred ním jeden z jeho oblekov. Presne tých, ktoré prednedávnom sám zničil.

„Čo to...“ prekvapene šepol. Oblek sa obrátil k nemu, rozdelil na niekoľko rovnomerných častí a obopol jeho telo. V ďalšej sekunde sa už odlepil od zeme a vyletel do prudko do vzduchu. Zahalené postavy pod ním sa mu odrazu zdali smiešne bezbranné.

„Zábava sa môže začať,“ zakričal a vystrel pravú ruku.

Nízky smrťožrút sa dokázal už len bezmocne prizerať tomu, ako ho lúč energie zasiahol do brucha a odhodil za živý plot. Tony namieril dlaňou na ďalšieho protivníka. Zneškodniť ho však už nestihol. Z ľavej strany sa nečakane prihnalo ťažké kladivo, z druhej takmer okamžite niekoľko svetiel. Traja z mužov padli ako podťatí. Posledný z nich sa začal prekvapene obzerať.

„Už bolo na čase,“ zakričal Tony. Videl úškrny na tvárach mnohých členov Avengers a čarodejníkov, ktorí práve prišli na pomoc. Ich tváre sa však s pochopením vážnosti celej situácie razom menili na masky bez emócií.

Okolím zaprašťal prenikavý zvuk. Červený lúč osvetlil nočnú ulicu a trafil posledného smrťožrúta priamo do hrude.

„Vravel si, že už nemáš žiadnu z tých plechoviek,“ s námahou zo seba dostal Ron, keď Tony pristál vedľa neho. Zovrel podávanú ruku a s námahou sa postavil zo zeme. Druhú ruku, v ktorej zvieral prútik, mal ešte stále vystretú pred sebou.

„To aj ja,“ zasmial sa Tony. „Jarvis však asi predsa len nezobral ten môj odchod do dôchodku úplne vážne. Zdá sa, že je skutočne múdrejší, než sa zdá.“

[ » na začiatok « ]