Poviedka:
Pridaná: 24.6.2013, 22:35:39
Čítaná: 5643×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Vo finálovom kole mali súťažiaci za úlohu napísať poviedku na tému, ktorú im vybral ich súper. Poviedky nakoniec boli crossovery. Jedna so Spidermanom, druhá s Avengermi.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 1. Dado: Múdrejší než sa zdá 2 » 2. Lussy Noir Meteur: Potulky so Spidermanom

Postava v plášti sa nervózne obzrela a zmizla medzi budovami. Na rohu jednej z nich bol na ošúchanej tabuľke nápis – Zašitá ulička. Muž si chytil okraje vysokého goliera a roztrasenými rukami ich cez seba preložil. Rýchlym krokom míňal tmavé výklady a pri každom pohybe v tieni sa strhol. Keď konečne zastal pred malým hostincom Relacio, neváhal ani sekundu a vošiel dnu. Za dreveným pultom stál nízky čarodejník, ktorému jedno oko zakrývala páska.

Gilderoy Lockhart si pomaly zložil plášť a rozhliadol sa po slabo osvetlenej miestnosti. V pochmúrnom hostinci jeho žiarivý modrý habit vytŕčal ako jednorožec medzi testralmi. Barman zvedavo zodvihol obočie nad nezakrytým okom a Gilderoy k nemu rýchlo vykročil.

„Dobrý večer,“ prihovoril sa mu tichým hlasom a trasúcimi rukami sa chytil okraja pultu. „Mal by ma tu čakať istý pán Trafable.“

„Dáte si niečo na pitie, pane?“ uškrnul sa naňho barman a čarodejník vedľa Lockharta potichu zavrčal.

„Ehm, áno, jednu fialkovú vodu, prosím,“ vykoktal a nenápadne sa odsunul od vrčiaceho čarodejníka. „A pán Trafable?“ zopakoval otázku s nádejou v hlase. Barman mu podal nízky pohár plný fialovej tekutiny a krivým prstom ukázal na stôl blízko dvier. Gilderoy prikývol a odkráčal tým smerom.

Keď zbadal Marka Trafabla, po rukách mu prebehla husia koža. Zhrbený čarodejník mal pozliepané vlasy stiahnuté do konského chvosta a obočie mu zarastalo v jednej súvislej čiare. Rukávy vyblednutého habitu mal vyhrnuté po lakte a na rukách mu svietilo množstvo jaziev.

„Vy musíte byť pán Lockhart,“ prihovoril sa mu, keď ho zbadal stáť pri svojom stole a rukou ukázal na prázdnu stoličku. Lockhart si prehodil plášť cez operadlo a s prikývnutím si sadol.

„Máte zvláštny prízvuk,“ poznamenal po chvíli ticha a Trafable sa mierne pousmial.

„Áno, pochádzam totiž z New Yorku. Rovnako ako tvor, ktorého som vám spomínal.“

Gilderoyovi sa v očiach mihla zvedavosť a z vrecka habitu si vybral kúsok pergamenu a fľaštičku atramentu.

„Nebude vám, dúfam, prekážať ak si budem robiť poznámky?“ pousmial sa nevinne a namočené brko sa mu triaslo nad prázdnym listom. „Aby som váš príbeh mohol lepšie zviditeľniť a napísať o ňom knihu bude potom jednoduchšie.“ Mark slabo prikývol.

„Pán Lockhart, viete, príde mi to také neuveriteľné. Skutočne mi pomôžete vydať knihu o Spidermanovi?“ spýtal sa ho, no v očiach sa mu zračila neistota.

„Ale samozrejme,“ zdôraznil Gilderoy posledné slovo a žiarivo sa naňho usmial.

„Začalo to pred pár mesiacmi, keď sa v New Yorku objavil tvor, ktorý terorizoval celé mesto,“ začal vysvetľovať Trafable a spomienky na tie dni ho úplne pohltili.

„Mark!“ zavolal naňho niekto a on sa prekvapene otočil. Cez ulicu k nemu bežal jeden z jeho spoločníkov a rukou sa chránil pred silným dažďom.

„Čo sa stalo, Rick?“ opýtal sa ho zhrozene. Tušil, že správy, ktoré mu nesie ho nepotešia.

„Našli ďalšiu obeť,“ oznámil mu Rick, keď k nemu dobehol a obaja zastali pod strieškou jedného z obchodov. „Minister sa k tomu konečne vyjadril,“ dodal veselším hlasom a podal mu navlhnutý výtlačok novín. Mark ho rýchlo rozprestrel a začítal sa do článku na prvej strane.

„Vyčíňanie nebezpečného tvora si vyslúžilo už piatu obeť za posledný týždeň,“ prečítal nahlas a Rick náhlivo prikývol.

„Čítaj ďalej,“ pobádal ho.

„Čakali sme pridlho, vyhlásil minister mágie počas krízovej schôdze, ktorá sa konala v dnešných neskorých hodinách. Situáciu je potrebné riešiť – a to hneď. Osobe, ktorá tvora nazývajúceho sa Spiderman privedie na oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov bude vyplatená odmena...“ Mark sa zasekol a neveriaco hľadel na výšku odmeny.

„Tristopäťdesiat galeónov!“ zvolal namiesto neho Rick a natešene ho udrel do pleca. „Nie je to úžasné? Už som volal chlapcom. Máme sa stretnúť vedľa Hostinca u veľkého Bena.“

„Ale prečo až teraz?“ zahundral Mark a pohľadom opäť prešiel po prednej strane novín.

„Oni to tam nespomenuli, no piatou obeťou je ministrov synovec,“ oznámil mu Rick už menej natešene. „Keď prechádzal po Dolnom Manhattane, zaútočila naňho skupinka muklov. Ubránil by sa im, no v tej chvíli prišiel na pomoc muklovským chlapcom Spiderman a...“ Rick sa zasekol a ďalej už nič nepovedal. Mark len prikývol a obaja vykročili k dohodnutému miestu.

Keď sa blížili k veľkému Benovi, v bočnej uličke už stáli traja vysoký muži a o niečom sa v tichosti zhovárali.

„Mark, už si o tom počul?“ zvolal naňho jeden z nich, keď si všimol, že k ním kráčajú. „Minister vypísal...“ začal, no Mark ho prerušil zodvihnutím ruky. Všetci sa k nemu otočili.

„Som rád, že po dvoch týždňoch ignorovania našich listov nám dal minister konečne zelenú. Neteší ma, čo ho k tomu viedlo, no keby nám dal za pravdu už skôr, nemuselo k tomu vôbec dôjsť.“ Mark sa na chvíľu zamyslel, no potom len pokrútil hlavou a pohľadom prešiel po svojich spoločníkoch. „Všetky Spidermanove útoky sa udiali v noci a tak tomu musí byť aj dnes. Jeho obeťami boli až na jednu výnimku čarodejníci. Budeme preto potrebovať jedného mukla, aby sme ho k sebe prilákali, no neželám si, aby sa mu niečo stalo,“ vysvetlil im Mark v tichosti a prísne sa na nich zahľadel. Počkal kým všetci prikývnu a ďalej pokračoval:

„Musíme ho prilákať na Washingtonovu a trinástu. Tam sa mu dokážeme skryť medzi budovami, aby sme naňho mohli zaútočiť spoločne. Páľte naňho výlučne omračujúce zaklínadla. Ak ho na ministerstvo nedovlečieme živého, odmenu nedostaneme,“ dodal a rozprestrel pred nimi mapu, aby si mohli podrobnejšie prezrieť okolie Washingtonovej ulice.

O pár minút sa už nachádzali na dohodnutom mieste. Rick stál sám v tmavej opustenej ulici a pri nohách sa mu metal zviazaný mukel. Ústa mal zapchaté kúskom handy, no aj tak mu z nich občas unikol pridusený výkrik.

Nemuseli čakať dlho.

„Hej, ty tam!“ zvolala na Ricka postava stojaca na streche nižšej z budov. „Okamžite pusti toho nevinného človeka!“

„Lebo čo?“ vykríkol k nemu Rick provokatívne a vo vrecku zovrel prútik.

Spiderman sa s ním neplánoval zhovárať a pomocou pavučinového lana sa spustil rovno k Rickovi. Spoza budovy vybehol Mark s prútikom zodvihnutým nad hlavou, no keď ho Spiderman zbadal, rýchlo zmenil smer a zaklínadlo ho len o pár centimetrov minulo. Rick potichu zanadával a rozbehol sa smerom, kde tvor zmizol.

Mark sa premiestnil do vedľajšej uličky. Rozhliadal sa okolo seba a na poslednú chvíľu odklonil kus omietky, ktorý odlomilo niektoré zo zaklínadiel lovcov čarovných tvorov.

Bojovať proti Spidermanovi bolo nesmierne náročné. Buď sa ich zaklínadlám vyhýbal, alebo ich zneškodnil pomocou vystrelenej pavučiny. Čo viac, zakaždým menil smer letu, preto bolo problematické predpokladať, do ktorej uličky zabočí nabudúce.

Mark stál nehybne v tieni vysokej budovy a potichu dýchal. Na predlaktí mu svietili čerstvo ošetrené rany od padajúceho skla a zo všetkého toho premiestňovania sa sa mu točila hlava.

Pomaly začínal pochybovať o tom, či sa im ho vôbec podarí chytiť, keď do uličky vletel Spiderman. Visel sa tenkom prúžku pavučiny a tesným oblúkom sa vyhol oknám horných poschodí.

Mark neváhal ani sekundu a vystrelil naňho dve rýchle zaklínadla. Spiderman sa jednému z nich vyhol, no to druhé zasiahlo pavučinu, na ktorej visel...

„Moji spoločníci videli, ako spadol na zem priamo predo mňa,“ dodal Mark a pohľad sa mu opäť zaostril.

„Keď ste s ním potom, ako k vám dopadol bojoval, podľa ministerskej stupnici nebezpečnosti by ste ho označili ako nebezpečného alebo ako zabijaka?“ opýtal sa ho Lockhart dychtivo.

„Bojoval?“ zopakoval Trafable prekvapene a poškrabal si zarastajúcu bradu. „To nie, ja som s ním nebojoval. Spiderman mi zachránil život,“ vysvetlil mu s úsmevom a Lockhart naňho nechápavo pozrel. „Jedno zo zaklínadiel mojich spoločníkov mierilo priamo na mňa, no on ho aj napriek tomu odklonil. Po tomto som ho nemohol omráčiť. Nebolo to správne.“

„On vám čo?!“ vyhŕkol Gilderoy nahnevane a pohár fialkovej vody sa zatriasol. „To je strašné,“ pokrútil hlavou a sklamane poškrtal poznámky na pergamene. „Tak to nemalo skončiť.“

Postavil sa od stola, keď ho za lakeť chytila niečia ruka a on sa vystrašene otočil.

„Nemohol som nepočuť, ako sa zaujímate o dobrodružné výpravy,“ prihovoril sa mu nízky plešatý čarodejník a odvádzal ho od Trafabla.

„Čo bude s mojou knihou?“ opýtal sa Mark prekvapene, keď videl, ako si Lockhart sadá k vedľajšiemu stolu.

„Na tú si nájdite niekoho iného,“ odvetil mu namrzene a nedôverčivo sa zahľadel na svojho nového prísediaceho.

„Môj príbeh vás bude isto zaujímať,“ vyhŕkol plešatý čarodejník s istotou v hlase a prisunul sa bližšie k stolu. „Už ste niekedy počuli o horských troloch žijúcich v severných svahoch Škótska?“ Naklonil sa k nemu ponad stôl a zahľadel sa mu priamo do očí. Gilderoy prekvapene pokrútil hlavou.

„Ja som s nimi prežil nejedny potulky a myslím, že vy ma pri svojich dobrodružstvách najlepšie pochopíte,“ vysvetlil mu čarodejník a Lockhartovi sa na tvári opäť zjavil žiarivý úsmev.

[ » na začiatok « ]