Kapitola:
Pridaná: 4.6.2013, 20:16:03
Čítaná: 2296×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Kevin, Ron,...
Stručný dej: O chlapcovi ktorého čaká operácia ktorá mu môže zmeniť život...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Nemocnica- môj domov 2 » Ron

Väčšina ľudí si nevie pobyt v nemocnici ani predstaviť. Nevie si ho predstaviť ani vtedy, keby v nemocnici mali stráviť iba tri dni, pretože z nej majú divný pocit.

No ja v nej trávim väčšinu svojho života. Keď si predstavím, že tento rok som bol doma len sedem dní (a to je už november), je nemocnica môj druhý domov. Alebo lepšie povedané môj domov.

Mimochodom, volám sa Kevin a žijeme s mamou, otcom a sestrou v Bostone. Mama sa volá Jessica a otec Bob. Moja sestra sa volá Amy a má 12 rokov. Ja mám 11 rokov, takže nejaký veľký rozdiel v rokoch medzi nami nie je.

Okrem toho, že ona chodí do normálnej školy. Už som spomínal, že väčšinu času trávim v nemocnici a tak ma učí súkromný učiteľ. Lenže každá vec má svoje výhody, no nanešťastie, aj svoje nevýhody. A táto vec nie je výnimkou. Keďže som podstúpil vyše trinásť operácii (či už malých, ľahkých a bez ohrozenia života , alebo veľkých, závažných a niektorých aj na veľké riziko) nebol som vždy schopný sa učiť.

Asi sa teraz čuduješ. ,,Čo? Vyše trinásť operácii?“ No, ja som už na to zvyknutý. Prvú pomoc som vedel ako trojročný, pretože ma ju naučili sestričky a doktori v rôznych nemocniciach štátu.

Na operácie som si už zvykol. Po niekoľkých operáciách bol môj strach minimálny. No na jednu ktorá sa má konať o päť mesiacov sa bojím. Táto operácia mi buď zachráni život, alebo mi ho zhorší.

,,Večerná prehliadka!“ vyrušila moje písanie doktorka tak, že som sa až strhol., ,Čo je? Niečo sa stalo?

,,Nie. Nepočul som vás prichádzať“ povedal som kým som stával z nemocničnej postele.

Doktorka sa iba pousmiala, skontrolovala obrazovku prístroja, ktorý mi meral tep, tlak a všetko dôležité a spýtala sa ma či je všetko v poriadku.

,,Áno. Som O.K.“

Keď odišla, zobral som stoličku, postavil sa na ňu a skontroloval malý prístroj nad dverami, ktorý vysielal signály môjmu, trochu väčšiemu prístroju vo vankúši na posteli. Zase sa pokazil.

,,Budem musieť vymyslieť iný systém.“ Zahundral som si, keď som ho dával do zásuvky.

[ » na začiatok « ]