Kapitola:
Pridaná: 17.6.2012, 20:49:46
Čítaná: 5482×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Venované Dii :)

„Lily? Kedy máš narodeniny?“ Ozval sa jej pri uchu, keď na druhý deň sedela v kresle v klubovni a čítala si najnovšie Novinky z Transfigurácie.

„No čo to chceš vedieť, Potter?“ Zdvihla obočie, ale ani sa k nemu neotočila.

„No na čo asi.“ Povedal a prevrátil očami, i keď ešte stále nemal plnú jej pozornosť. Rozmýšľal aj nad tým, že jej ukradne knihu, ale to by ho isto prinajmenšom prizabila.

„Tak na čo?“ Vyzvedala Rosie, ktorá celý ten čas sledovala decká v klubovni.

„Nepleť sa, Rose. Choď prosím ťa za Lupinom a zožeň mi kalendár od neho.“ Mierne prikázal a ona sa s pokrútením hlavy zdvihla.

„To sa musím namáhať hľadať Rema? Nestačí ti môj?“ Zavyla lenivo.

„Má tam niečo popísané. Pohľadaj mi ho, prosím,“ poprosil ju a v Lily to zahrkalo.

„Rosie? Prečo ho, pre Merlinove gate, poslúchaš?“ Zatiahla a hodila na ňu nahnevaný pohľad.

„Aha. Tak sorry, Potter,“ zamrmlala a sadla si znova do kresla.

„BLACK!“ Zaziapal James bez akejkoľvek predohry a Lily s Rose nadskočili.

„Čo si blbý? Ale veď ty aj si...“ poznamenala bez rozmýšľania a Rosie vybuchla do nekontrolovateľného smiechu.

Potter na ňu len zazrel a ďalej sa venoval hľadaniu Siriusa. „BLACK!“ Zakričal ešte raz, ale teraz sa ozvalo podstatne viac nespokojných hlasov, než len Lilyn.

„Ak si nevieš upokojiť hormóny, tak ťa zavriem do klietky, Paroháč.“ Poznamenal sucho Sirius, ktorý sa zjavil za ním v kresle.

„S tou klietkou nedáš pokoja, že?“ zatiahol James na oko podráždene, ale dlho to nevydržal ukazovať fánty. „Kde je Remus?“ opýtal sa a znova si prehrabol husté vlasy.

„Na čo ti je?“ zavyl Black a prevážil sa na druhú nohu.

„Neviem zistiť, kedy má Evansová narodeniny! Nechce mi to povedať!“ kňučal Potter a Black len pokrútil hlavou.

„To vážne ťa len toto trápi?“ unavene zatiahol Sirius a túžobne sa pozrel na schody k internátom akoby očakával, že odtiaľ zrazu vyskočí Remus Lupin.

„Mrrrr,“ zamrnčal James tak až sa k nemu vytočila Lily, ktorá sa medzitým vrátila späť k svojej knihe.

„To čo bolo za zvuk?“ opýtala sa celá prekvapená a uprene sa naňho dívala.

„Lepší ako to, čo vie vydať za normálnych okolností,“ zasmial sa Black a Evansová sa pre zmenu pozrela naňho, ale teraz to bolo skôr také zvedavé. „Nie, Evansová. To počuť určite nechceš. Ver mi.“

„Vieš byť verný?“ Zasmiala sa aj Lily, keď jej pripomenul pesničku, z ktorej poznala len tieto dva verše.

„Ech no...“ začal, ale prerušil ho smiech Lily a Rose a znova zamrnčanie Pottera. „Ja síce nie, ale tuná Paroháč áno.“

„Jasné, jasné. A aký to zvuk vieš vydať Jamesík?“ opýtala sa ho Evansová, ktorej perfektne zdvihli títo dvaja náladu. Sirius i keď zo začiatku vyzeral, že chce ešte niekam odísť, teraz sa už zvalil na kreslo, kde boli doteraz knihy a vyzeral, že sa chystá povedať niečo úchvatné.

„Ak čo len cekneš, pôjdem za Rosmary a poviem jej, čo si mi hovoril o jej kamoške Amande a...“ nadýchol sa, že ešte niečo dodá, no prerušil ho Sirius.

„Vravel si, že nevieš ako sa volá!“ obvinil ho so zachmúrením a Rosie s Lily na nich udivene pozerali.

„Vravel si, že to nikomu nepovieš!“

„Ale veď jej to chceš povedať, nie?“ zavrčal Sirius a na rukách mu nabehla husia koža.

„Teraz by to bolo priskoro!“ odvrkol s výrazným dôrazom Potter a besne naňho pozrel. Nechápal, prečo naňho Tichošľap tak tlačí. Veď to má čas. Dokedy ju nezbalí.

„Potom môže byť neskoro,“ odpovedal mu s rovnakou dôraznosťou. „Och Paroháč. Tak ako mi vieš náladu vylepšiť, vieš mi ju aj poriadne zhoršiť,“ zamračil sa

„O čom sa vy dvaja dohadujete?“ zaznie spoza nich chlapčenský hlas.

„No, to by sme aj my rady vedeli,“ zahmkala Rose a znova si zachmúrene premerala chlapcov, ktorí na seba stále zazerali ani si neuvedomili, že pri nich stojí ten, ktorého hľadali.

„Remus? Nevieš, čo predo mnou tají James?“ povedala Lily, keď obišla kreslo a postavila sa na pár centimetrov od neho, aby ich nikto nepočul. Spomínané chlapcovi sa to, ale ani pri najmenšom nepáčilo a vydal nesmierne divý zvuk. Niečo medzi ručaním a vrčaním. Z Blacka vypadlo niečo podobné, ale to vzhľadom na Jamesov zvuk nebolo počuté. „Nežiarli, Potter,“ povedala a obrátila sa späť k Removi.

„Prečo si mu povedala James?“ opýtal sa akoby to bolo to najpodstatnejšie, čo povedala.

„Čo to trepeš? Máš horúčku alebo čo?“ začalo ju to rozčuľovať. „To ťa zaujíma len toto?“ Naštvala sa riadne, keď jej Lupin neodpovedal a namiesto toho si študoval topánky. Prudko sa od neho otočila a zapleteným copom mu jednu poriadne vrazila po ústach až zasyčal od bolesti. Keď to začula, pohŕdavo sa k nemu otočila a na perách jej poihrával taký divný výraz. Surový úsmev ako nožom vysekaný do jej tváre, keď sa pozerala ako sa mu z pery vydral ston a vzápätí za ním kvapky krvi. Ten výraz z jej tváre zmizol tak rýchlo ako sa tam usadil a nikto si ho poriadne nevšimol okrem Siriusa. On totiž ako jediný nepozeral na Rema, ale na ňu.

„Ideme hore,“ prikázal jej tvrdým hlasom a schmatol ju za lakeť.

„Hej! BLACK! ČO TO, DOPEKLA, STVÁRAŠ?! NECHAJ JU NA POKOJI!“ zvrieskol James, keď uvidel, čo jeho priateľ robí Lily.

„Nechajte to tak!“ zvreskla Evansová a odtrhla dvoch bijúcich sa kamošov, ktorí sa medzitým na seba vrhli akoby boli z divých vajec. Výkrik ich od seba odtiahol a Lily schmatla Siriusa za lakeť, rovnako ako on ju a ťahalo ho dole, von z hradu. Boli už ďaleko od hradu a tiež od Hagridovej chalupy, blízko lesa, keď sa Lily obrátila k Blackovi, ktorému na perách pohrával sebavedomý úsmev, ktorým sa snažil zakryť obavy z toho, čo príde.

„No čo, Evansová? Potrebovala si byť so mnou sama?“ sebavedomý úsmev mu razom zmizne z tváre, keď vidí, že Lils sa naňho díva ako ranená srnka. Mala dojem, že on sa na ňu nepozerá.

„Áno! Vieš, že budem jeho, tak prečo sa ma snažíš za každú cenu dostať?“ povedala slabým hlasom, šeptom.

„Di, stále znova ma prekvapuješ,“ pošepkal jej do ucha, keď sa naklonil nad jej telo sediace v tráve, ktorá by jej za normálnych okolností siahala do polovice lýtka.

„Nehovor mi tak na verejnosti,“ zahriakne ho.

„Ale veď sme tu sami. No ako chceš. Prečo si taká aká si?“ spýtal sa a Lily naňho skúmavo pozrela zo sedu. Šedé oči ma vážne a ona videla svoj celý odraz v jeho očiach. Zrazu sa „zrkadlo“ zaleskne a Sirius sa zvalí do trávy ku nej.

„To je básnická otázka, alebo čo? Neviem, prečo som taká,“ odpovedala mu, keď od neho neprišla odpoveď. „Nemysli si, že mi robí radosť utrpenie iných, ale Remus si to zaslúžil v tej chvíli. Prečo ho zaujíma taká sprostosť, keď mne behá po rozume niečo dôležitejšie?“ opýtala sa ho a smrteľne vážne sa mu zahľadela do očí, ktoré Sirius vzápätí sklopil a pozoroval ich ruku ležiace vedľa seba.

„Neviem.“ Povedal s výdychom. „Neviem, ale začínam nadávať na ten sprostý osud. Prečo nemôžeme byť spolu?“ pýtal sa jej, ale nebola si istá, či ju vníma.

„Lebo raz už je to tak dané. Bodaj by nám bolo dané prežiť svoj život tak, ako to chceme my a nie tak, ako je to dané.“

[ » na začiatok « ]