Kapitola:
Pridaná: 27.3.2012, 19:51:09
Čítaná: 2821×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Majušku našu predrahú prijali na školu! Mala narodeniny v piatok, no človeče nedaruj jej kapitolu :) (15.kapča k 15.-tym narodkám :))

Len optické je to, že je dlhšia" :D

„Čo sa tu, pre Merlina, stalo?“ Opýtala sa Alice, keď vošla do klubovne, nejakej malej chrabromilčanky.

„Neviem! Nejaký chlapci začali dačo spievať a potom sa tu začala disko!“ Zvýskla a aj keby chcela viac už povedať nemohla. Alice totiž začula podozrivý hluk zo stredu miestnosti a tak sa tam vydala. Potter a Lupin sa pokúšali tancovať kazačok, kravaty mali obviazané okolo hláv a spievali:

„Kalin- Ka-Ka-Lin-Ka-Ka-Lin-Ka-Maja,“ stále dookola, lebo na viac sa zrejme nemohli rozpamätať.

„Do čerta! Čo sa s vami stalo? Koľko ste toho vypili?“ Povedala, zdvihla Remusa, ktorý sa po nevydarenom kazačku rozvalil na zemi a odprevadila ho do kresla.

„Pri poslednom litri vína, každý rád si zaspomína na ten čas pomalý, čas malín. Teraz sme už združení v rodičovskom združení, rodičov a priateľov našich škôl...,“ spieval a Alice len krútila hlavou. Na viac sa fakticky nezmohla.

„Keby vás takto videla Lily, asi sa pociká smiechom.“ Skonštatovala sucho a presunula aj Pottera do kresla. „Čo keby ste už končili?“ Navrhla im, ale oni ešte končiť nemierili. Najmä nie, keď tak rozbujarili klubovňu.

„Nie, nie, ja nemusím ja už ju vidím!“ Zasmial sa Potter.

„V origináli je ho vidím. Veď vieš, diviaka.“ Opravila ho Alice a poobzerala sa po miestnosti, rozmýšľajúc nad tým, ako asi vyzerá Black.

„Evansová je ho?“ Pozrel sa na ňu a jej až po chvíli došli jeho slová.

„Kde je Evansová?“ Spýtala sa automaticky použijúc jeho prezývku pre Lils.

„V nemocničnom krídle. Len tuto Potterovi prepína. Šialene prepína.“ Odpovedal namiesto James Remus.

„Nenávidím, keď im dvom začne prepínať,“ zašomrala Reesová a začala sa presúvať po klubovni, pri čom hľadala niekoho, kto by ich upokojil.

„Ahoj, dobrú noc a krásne sny o mne,“ zaševelil Sirius a pobozkal Rosmary na ústa.

„Aj tebe,“ usmiala sa a rozbehla sa do Bifľomorskej klubovni.

„Ach aká je len naivná,“ potichu si vzdychol a presúval sa hradom. Nechápal, ako dokážu dievčatá uveriť tomu hranému úsmevu, tým naučeným slovám. Prečo ho nechcú spoznať? Ona taká nie je. Ale keby to niekomu, okrem Remusa, povedal asi by ho jeho najlepší namyslený kamarát zabil. A to nežartoval.

„Sirius!“ Ozvalo sa za ním.

„Čo chceš Ufňukanec?“ Zavrčal naňho Black.

„Marko! Poď do Núdzovky,“ zašepkal a potiahol ho do určitého poschodia.

„Tak čo chceš Jančo?“ Zavrčal znova a posadil sa do kresla.

„Diana- čo s ňou je? Vieš, nemôžem len tak za ňou prísť a opýtať sa. Bolo by to podozrivé. Vieš, že je to moja malá sestrička v novej realite, ale tu to nikto nevie. Teda skoro nikto. Však vieš,“ rozhovoril sa tichým hlasom.

„Zmlátil ju jeden z tvojich. Siedmak. A zmlátil skoro aj mňa. Teda Dianu zmlátil rukami a po nás pálil Avadu a Cruciatus.“ Nezabudol sa pochváliť a Severus Snape naňho vyvalil oči.

„Do čerta, to ako ste zmákli?“

„Začaroval som ho na niečo neidentifikovateľné.“ Zamrnčalo Blackovské ego.

„Klobúk dolu. A čo je nové v chrabromile?“ Spýtal sa so záujmom a vyvalil sa na sieť.

„Ani neviem. Dnes je tam nejaká žúrka, to podľa hluku, čo odtiaľ ide. A netuším, kto to organizoval, lebo ja som tam nebol,“ uškrnul sa Black.

„Potter sa odviazal?“ Zasmial sa Snape.

„Možno hej. Počuj, Sev, musím už letieť, lebo ma zabijú, že kde som bol. Chápeš, že?“ Uškrnul sa ešte väčšmi.

„Hej, hej chápem,“ uškrnul sa aj on a rozišli sa.

„Načo pôjdem domov,

keď nemám nikoho!

Otec sa mi žení,

mama tá je v čiernej zemi.

Načo pôjdem domov?“ Ťahal tam niekto strašne brutálne od veci. Úplne falošne.

„Nechala ma žena!

S tromi malými deťmi doma.

Nechala ma žena

s tromi malými deťmi doma.

Načo pôjdem domov?“ Ťahal nejaký iný hlas, ale tentokrát už aj s nejakým ženským. Zrejme ho niekto chcel naučiť spievať, alebo nechcel aby niekto ohluchol.

„A ja ťa nechcem a ja ťa nemilujem a ja ťa nemám rád!“ Zatiahol tentokrát už Sirius, ktorý vletel pred pár minútami do klubovne.

„Vieš, jedna láska je vždy prvá.

Vieš, dotyk v dlani po nej trvá.

Po nej zvýši tón, po nej zvýši chuť

Nejde z hlavy von, nejde zabudnúť..“ Spieval si niekto naprieč celým Nemocničným krídlom a to vylákalo madam Pomfreyovú z kabinetu, kde práve sedela a študovala starý spis.

„Lily! Čo to robíte? Máte ešte ležať!“ Mierne na dievča, čo spievalo zvýšila hlas.

„Ale madam, prosím vás! Nič mi už nie je!“ presviedčala ju.

„Veď len dnes ste sa prebrali!“ Oponovala staršia z nich.

„A už mi je oveľa lepšie. Prosím madam. Ráno sa vám prídem ukázať.“ Sľubovala hory-doly a Pomfreyová nakoniec privolila.

„Ale buď opatrná.“ Prizvukovala jej, no Lily ju už nepočúvala a vybehla z krídla rovno do klubovne. Už keď bola dole pred vežou počula nejaký hluk, no keď prišla hore k obrazu, kde mala byť Tučná pani skoro ohluchla. Tučná pani ani nebola vo svojom obraze, namiesto toho mala na papieriku napísané, že obraz je otvorený a ona je u jej priateľky Violet.

„Verím, že tu nevydržala,“ zamrmlala pre seba Evansová a vtrhla so klubovne.

„LILY!“ Začula obrovský rev, len čo vošla do klubovne.

„Konečne tu niekto bude spievať a nie zavíjať.“ Poznamenal akýsi veselý, mierne opitý hlas.

„A akú pesničku?“ Zasmiala sa a popritom sa predierala ku spálňam.

„To je jednooo,“ zatiahol ktosi.

„O-kej, ale najprv sa idem prezliecť,“ znova sa zasmiala a začula štyri súhlasné hlasy.

„Trebalo by, láska,“ zasmial sa nahlas Potter, ale Lily, keďže mala už skvelú náladu na to kašľala. Vošla do izby, vytiahla jasnooranžové tričko, modré rifľové kraťasy, sčesala si vlasy do chvosta s modrou gumičkou. Vytiahla si svoje srdiečkové náušnice a namiesto nich si dala kruhá, ktoré jej nadmieru sekli. Bolo kočka a ona sa to po dlhom čase aj sama uvedomovala. Skontrolovala si ešte krk, či na ňom nemá nejaké stopy a keď zistila, že tam nič nemá, ďakovala v duchu madam Pomfreyovej a Slugymu.

„Tak čo budeš spievať?“ Obšmietal sa okolo nej Sirius, ale Lily sa len tajomne usmievala. Keď tu decká našla v takejto nadnesenej nálade, chcela im v nej ešte dopomôcť. Netušila síce akú pesničku zaspievať, okrem ľudoviek, ktorým by polovica Slovákov nerozumela. Práve, keď sa okolo nej začal obšmietať Potter jej niečo napadlo. Prvá láska? Nepasuje. Alebo áno?

„Vieš, jedna láska je vždy prvá.

Vieš, dotyk v dlani po nej trvá.

Po nej zvýši tón, po nej zvýši chuť

Nejde z hlavy von, nejde zabudnúť...“ Ostatné decká vycítili význam slov a páry sa pochytali za ruky, alebo sa privinuli na svoje hrude. Rovnako sa chytili Alice a Remus a Dia sa musela podusmiať.

„Vieš, jedna láska je vždy prvá

Vieš, smietka v očiach po nej trvá

Po nej zvýši tieň, po nej zvýši dym

Ešte o nej viem, už ju nevidím...“ Túto slohu už ledva dospievala, keďže sa ako zaľúbenci tvárili aj Sirius a Potter. Doslova. Nalepení na sebe sa idiotsky usmievali a prechádzali si po chrbtoch rukami.

„ Prvá je tá z dvorov a kín,

keď smieš byť s ňou,

keď smieš byť s ním...“ posledné dva verše spievali všetci prítomní Slováci a Lily sa usmievala od ucha k uchu. Aspoň, že nevideli mierne slzy v jej očiach. Od radosti.

„Prvá je tá z troch súrnych slov

keď smieš byť s ním,

keď smieš byť s ňou...“ Tu sa už pridalo aj pár hlasov z domácich, ktorí si to mierne upravili.

„Viem, prvá láska je len jedna

Viem, v lete zimná, v zime letná

Po nej zvýši vlas, po nej zvýši list.

Ten vlas nemal čas, ten list nemal prísť...“ Plakala. Od radosti, z melanchólie, pre Jamesa, pre Siriusa, pre chlapcov, čo nechala „doma“.

„Viem, jedna láska je vždy prvá

Viem, niečo po nej stále trvá

Možno tón či tieň, možno chuť či dym

Ešte o nej viem, už ju nevidím...“ s úsmevom na perách, aj keď jej slzy sa kotúľali po líci spievala.

„Prvá je tá z dvorov a kín,

keď smieš byť s ňou,

keď smieš byť s ním

Prvá je tá z troch súrnych slov

keď smieš byť s ním,

keď smieš byť s ňou...“ Keď smieš byť s ním, keď smieš byť s ňou. Ten sladký pocit...

[ » na začiatok « ]