Kapitola:
Pridaná: 30.4.2012, 17:11:06
Čítaná: 1458×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Adrian Pall, Severus Snape, Albus Dumbledore, Remus Lupin, Voldemort....
Stručný dej: Adrian Pall prežíva šiesty rok na Rokforte. Myslí si, že bude taký, ako tie predtým, lenže celé to vyzerá trochu inak. Celé to začne podivuhodnými smrťami jeho sovy Sarie, a jeho najlepšieho priateľa Hendera.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia, horor

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Čudné... 3 » Stretnutie 4 » Nastáva zlom 5 » Do Zakázaného lesa 6 » Spomínanie

„Kto je to?“ ustráchane sa spýtal Hender, keď sa zniesol na zem. Adrian nevedel odpovedať. Postava v čiernom plášti iba naďalej stála na mieste a ukazovala naňho. Vyzerala ako socha. Či skôr ako skamenená obeť baziliskovho pohľadu.

Po chvíli dala ruku dole, a pohla sa k Adrianovi. Ten nevedel, ako zareagovať. Jedna časť mysle mu našepkávala, aby začal utekať preč, druhá zas, aby zostal a zistil, čo od neho neznámy chce.

Potom si to však ten niekto rozmyslel, na polceste sa zastavil a premiestnil sa.

„Divné,“ zahundral si popod nos Adrian. Vysadol na metlu a opäť si užíval ten svieži let na metle. Tá čudná postava ho ale stále mátala. Čosi mu našepkávalo, že ju nestretol posledný raz v živote.

„Poďme!“ kričal Adrian. Dnes boli všetci na tréningu akísi spomalení. Stíhačovi sa strelu nedarilo chytiť už dobrú hodinu a pol, lenivosť triafačov spôsobila, že jedného člena tímu dorážačka trafila do nosa a zlomila mu ho. Hender zavolal madam Pomfreyovú, ktorá si postihnutého už vzala na starosť. Tréning bol jedným slovom hrozný.

Adrianovi spoluhráči vycítili jeho nespokojnosť, a tak sa mu jeden za druhým prichádzali ospravedlňovať, hoci on im nič nevyčítal.

„Prepáč!“

„Zle som sa vyspal, nabudúce to bude lepšie!“

„Sľubujem, že ťa nabudúce nesklamem!“

Adrian ich ale chápal. On sám v druhej polovici tréningu poľavil, takže iba ľutoval, že tréning nezrušil hneď, ako to bolo badateľné.

Dohodol sa s Henderom a Jessicou, ďalšou jeho kamarátkou, že si večer zahrajú Rachotiacu sedmu, lebo obaja nemali spravené úlohy na zajtra. Tak si teda k hradu vykračoval sám, zatiaľ čo oni dvaja boli už dávno v knižnici.

Cestou ho zastavil Hagrid.

„A kde je Hender?“ prekvapene sa spýtal a obzeral sa, či ho niekde neuvidí.

„Šiel napred do knižnice.“

Hagrid si dal ruky vbok.

„Keď si tu tak sám, nedošiel by si ku mne na čaj?“ Ani nečakal na odpoveď, už Adriana držal pod pazuchou a vliekol ho ku svojej chalupe.

„Dám ti tri lyžičky cukru, dobre?“ opýtal sa Hagrid, keď nalieval čaj.

Ako tak sedeli, Adriana napadla tá čudná postava.

„Hagrid,“ začal. „Nevidel si tu v blízkosti hradu ponevierať sa nejakú čudnú postavu oblečenú v plášti, aj s kapucňou?“

Polobor sa zamyslel.

„Nie,“ povedal napokon. Potom sa mu nadvihlo obočie. „Hoci keď som pred týždňom prechádzal cez Zakázaný les, reku že sa pozhováram sa s kentaurmi, zazdalo sa mi, že niekoho takého vidím v diaľke. Ale bola noc a ja som mal pri sebe len lampáš, takže sa mi to pokojne mohlo iba zdať.“

Adrian uvažoval nad Hagridovými slovami. Ak ten niekto žije v Zakázanom lese, a niečo od neho chce, bol ochotný vstúpiť do lesa, vyhľadať ho a zistiť, čo od neho chce. A bol ochotný tak spraviť už dnes v noci...

„Ozaj ako je na tom tá tvoja popálenina?“ vytrhol ho zo zamyslenia Hagrid.

„Skutočne musíme ísť k Hagridovi?“ soptil sa Hender na Jessicu.

„Áno som si stopercentne istá, že tú učebnicu som si zabudla uňho,“ argumentovala.

Tak teda opäť vyšli z hradu. Začalo sa stmievať, a tak sa Adrian nečudoval, že Jessica chce, aby šiel s ňou. Hrozne sa bála tmy, a navyše vnútri v klubovniach mali byť až o polhodinu, tak napokon súhlasil.

„Ách, už ste tu aj vy!“ zvolal hájnik Hagrid, keď im otvoril. Všetci si posadali a zhovárali sa medzi sebou. Hagrid dal Jessice učebnicu Starostlivosti o zázračné tvory. Po asi dvadsiatich minútac sa Adrian, Hender i Jessica vracali do hradu.

„Hneď som pri vás,“ zavolal Hender, lebo si spomenul, že mu mama sľúbila, že mu čoskoro pošle list, tak rýchlo utekal do soviarne.

Už bol skoro tam, keď zbadal tú tajomnú postavu zahalenú v čiernom. Prekonala ho zvedavosť, nuž sa najprv vydal k nej aspoň zistiť, kto to vlastne je. A vtedy spravil osudovú chybu.

„VY?!“ vydesene vykríkol, keď zbadal Voldemortovu tvár. Okamžite trielil do hradu.

Lord Voldemort ale nemienil nič riskovať. Zdvihol prútik nad hlavu.

„Avada Kedavra!“

-------------------------------------------------------------------------------

Poprosím hodnotenia a skutočne by som bol vďačný aj za komentáre.

[ » na začiatok « ]