Kapitola:
Pridaná: 26.4.2012, 19:08:07
Čítaná: 2807×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Ginny, Dean, Harry, Lily Luna, etc.
Stručný dej: Vážne je Ginny s Harrym šťastná? Nebolo to všetko inak?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Láska 2 » Rozchod 3 » Vďaka? 4 » Možno je to všetko inak...

Dúfam, že sa vám to bude páčiť :)

Tak a už je to mesiac, čo som odolná voči jeho naliehavému ospravedlňovaniu sa! A taktiež voči Harrymu záujmu. Nie žeby ma znova zaujímal tak, ako to bolo po minulé roky, ale lichotilo mi, že sa o mne vôbec niekto zaujíma. Aj keď Hermiona si znova myslela opak. Och túto vlastnosť toho dievčaťa nemám rada. Je príliš domýšľavá a zdá sa, že má imunitu voči mojim neustálym tvrdeniam, že ja Harryho mám fakt rada ako súrodenca. Nič viac, nič menej.

Našťastie sa nám blíži posledný zápas sezóny, takže máme zhustené tréningy a to znamená, že pomedzi VČU a tréningami na Hermionu vážne nemám čas, ale hlavne na ňu nemám náladu. Je otrasne zaoberajúca sa sama sebou a Ronom a myslí si, že teraz, keď jej bije na druhý normálny vzťah mi môže radiť. MNE?! Pche! Viem, že som svojhlavá a tak ďalej, a tak ďalej, ale chalanom sa chcem vyhýbať. Teda vzťahom s nimi.

Okrem súrodeneckých, samozrejme. Minulý týždeň mi prišiel list od Charlieho, vraj príde o mesiac domov, ak sa nič nezmení. S týmto bratom mám najviac spoločného a sme si najbližší, i keď odkedy je v Rumunsku, nie som s ním až tak často. Ale stále, keď príde domov si sadneme na jeho posteľ a do dlhej noci sa rozprávame. Bol kapitánom Chrabromilského metlobalového družstva a ja by som strašne rada hrala v budúcnosti ako platene myslím.

---

A už je to tu! Máme posledný zápas v sezóne a náš milovaný kapitán sa dá vylúčiť a mňa dá na svoje miesto. To by mi nejako extra nevadilo- minulý rok som tiež chvíľu hrala, ale teraz ma hrozne nahneval viac tým, koho dal na moje miesto. Deana. Už aj Seamusa by som prijala. Teda viem, že Harrymu ide o to, aby sme vyhrali a Dean je fakt špica, ale aj tak mi je dosť blbé hrať s ním v tíme. A ešte som momentálna kapitánka. Ale to len teraz. Uf, už musím vyjsť zo šatne a chytiť zlatú strelu. Veď sa nič nedeje.

---

Ja som ju chytila! Zarazene som držala drobnú zlatú guľôčku v ruke a svet okolo mňa sa zastavil. Nevnímala som, že komentátor- MacLeen z Bystrohlavu skoro o radosti vyskočil z komentátorského kresla a že jačí do mikrofónu ako divý. Nevnímala som, že McGonnagalka namiesto toho, aby mu jednu struhla sa usmieva a už vôbec som nevnímala, že červený fanúšikovia revú z plných pľúc moje meno.

Až keď ma metla zniesla na zem (podvedomie mi zrejme pracovalo rýchlejšie ako vedomie), to na mňa doľahlo. Teda doľahol na mňa celý metlobalový tím s Demelzou na začiatku. Keď sa mi podarilo vyslobodiť sa spod nich, celý Chrabromil ku nám už bežal a robili taký hluk, že jednému by aj uši odpadli. Ale nečudujem sa im. Zrejme len ja jediná som v tej eufórii nevydala ani jeden zvuk.

A Chrabromil sa teda riadne rozbesnel. Nejaký siedmaci, ktorých som v tom zmätku nespoznala ma zdvihli nad hlavou a tak pevne ma držali, že bolo nemožné sa vymaniť spod ich zovretia. Demelza a Katie sa razom vyniesli do mojej výšky a obe mi s úsmevom na tvári kývali a odkrikovali na heslá, v ktorých jednoznačne víťazilo: Weasley je náš kráľ. Bolo až neuveriteľné, ako sa to uchytilo, keďže to na nás vymyslel Slizolin a vtedy to znelo viac posmešne ako teraz.

V tom zmätku som si všimla namrzený pohľad zelených a mierne úsmevy na tvárach žltých a modrých. Páru detí, medzi nimi aj Luna sa naoko nenápadne pokúšali predrať k nám do klubovne, keď sme tam došli a napodiv sa im to aj podarilo. Dvaja jediný piataci, ktorý nešli na zápas, keď uvideli, akej pocty sme sa dočkali mi dievčatá zarevali tak, že by tromfli aj Luninho leva.

Ten sa vzápätí aj rozozvučal, akoby im chcel odpovedať. Seamusa a Deana som videla odbehnúť hore do izby, ale nejako som to neriešila. Chlapi zo sedmičky ma zložili na zem a začali ma vychvaľovať.

„Krásne si to chytila, Weasleyová. Fakt obdivuhodne,“ chválil ma ten, čo ma držal za boky.

„Diky, ale to fakt nič nebolo. Ani Vrontského finta, alebo dačo také,“ bránila som sa s úsmevom a vytiahla strelu z vrecka. Keď ju siedmaci videli, uprosili ma, aby som ju vypustila. „Okey, ale nech mi ju nikto nezničí,“ zatiahla som a vyhodila ju do vzduchu, kde roztiahla krídelká. „Hej a idem sa prezliecť,“ zakričala som ešte a vyletela d izby, kde už bola Romilda Vanová, ktorá sa fintila pri veľkom zrkadle v strede.

„Och, ahoj Ginny. Bola si naozaj dobrá,“ pochválila ma aj ona, načo som len zdvihla obočie. „Počuj, vezmi si to zlaté tričko a modré kraťasy,“ poradila mi a ja som sa k nej s vyočenými očami otočila.

„Romilda?“

„Áno?“ Opýtala sa ma stále tým jasným vysokým hlasom.

„Si v poriadku?“ Spýtala som sa pre zmenu ja a vážne som si ju premerala.

„Jasné, len my sme vyhrali!“ Zajačala a vybehla vonku len v priliehavom bielom tričku a červených nohaviciach.

„Och, raz ma z toho porazí.“ Rozrehotala som sa, ale počúvla som ju a obliekla som sa podľa jej vkusu. Hneď ako som sa prezliekla a troška primaľovala, zletela som dole, kde už hučali Sudičky z rádia, ktoré na izbe mali Dean, Seamus, Harry, Ron a Neville. Videla som ho tam ešte v časoch, keď som chodila s Deanom. Znie to, akoby to boli už roky, ale sú to len dni, hodiny, ktoré tvoria jeden, jediný mesiac. Práve sa ku mne priplichtil McLaggen a začal do mňa hučať, že som omnoho lepšia ako ten eh Potter, keď sa otvorili dvere a ten Potter vošiel. S radosťou som sa mu vrhla okolo krku. Veď som splnila úlohu, ktorú mi zadal na jednotku. Vôbec som nečakala, že ma pobozká.

Moje vedomie sa bránilo, ale podvedomie spolupracovalo. Zrejme sa vo mne zobudil ten zabudnutý cit, ktorý som voči nemu prechovávala tak dlho. Len čo sa odo mňa odtiahol- pripadalo mi to ako celú večnosť, zareval z plných pľúc a ja som na sebe ucítila Hermionin pohľad. Tá baba si nedá povedať. Len som nad ňou pohodila hlavou a vrhla sa do divokých osláv, tak príznačných, pre túto klubovňu. Ako by povedal Sirius, keby žil- Tučná pani už je dávno u svojej starej priateľky a tak sa môže sláviť!

Romilda Vanová spolu s Levander a pár inými babami z môjho a Harryho ročníka ma obkolesilo a gratulovalo mi. Nechápem, prečo to Romilda urobila, lebo pokiaľ viem ešte do Vianoc jej išlo práve o Harryho. Tá zrejme pochopila moje váhanie a začala vysvetľovať.

„Vieš Ginny, ja som sa asi po prvýkrát vo svojom živote vážne zaľúbila, a nie je to Harry, neboj sa. Je to veľmi milý chlapec a teraz nechápem, ako sa mi mohol páčiť Potter. Zrejme ma len lákala popularita. Prepáč mi to, mojka,“ usmiala sa od ucha k uchu a objala ma. Ja som jej objatie jemne opätovala.

„Zrejme nám neprezradíš, kto to je, že Romil?“ Opýtala sa je Parvati Patillová.

„No, to nie. Nechceme sa prezrádzať, viete, je to tajné ešte,“ usmievala širokým úsmevom a ja som jej v duchu závidela. Netušila som prečo, ale...

[ » na začiatok « ]