Kapitola:
Pridaná: 26.4.2012, 19:11:24
Čítaná: 5733×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Ginny, Dean, Harry, Lily Luna, etc.
Stručný dej: Vážne je Ginny s Harrym šťastná? Nebolo to všetko inak?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Láska 2 » Rozchod 3 » Vďaka? 4 » Možno je to všetko inak...

:) Nemuselo to byť tak, ako to je...

Milá Ginny,

už veľa vody pretieklo odvtedy, čo sme boli spolu šťastní. Ty si už vydatá a máš tri nádherné deti a ja som stále na voľnej nohe a podnikám v Šikmej uličke. Veľmi veľa sa toho zmenilo, ale ja mám stále pocit, že Ti dlžím vysvetlenie. Minimálne vysvetlenie toho, prečo som sa vtedy bozkával pod priechodom s tým dievčaťom, ktorého meno si už ani nepamätám. Možno mi neuveríš, ale aspoň sa o to pokús. Nepíšem Ti preto, aby si mi neverila, ale preto, že ma ešte stále ťaží svedomie z toho, že som Ti to nevysvetlil.

Stalo sa to vtedy, keď som od Teba odišiel, aby si sa mohla v pokoji učiť na skúšky VČU a ja som Ťa vtedy len zbytočne rozptyľoval. Motal som sa vtedy po chodbách, lebo sa mi nechcelo príliš hrnúť do Slughornovej domácej, keď na mňa zrazu spoza rohu vyskočilo dievča, čo malo Tvoju podobu. Vážne som si myslel, že si to Ty, a bez toho, aby sme niečo povedali ma to dievča začalo bozkávať. Neuvedomoval som si, že je to divné, ale až keď sa na nás pozerám s odstupom času, neprešla schôdzka, kde by sme sa najprv nerozprávali až potom sa začali bozkávať.

Vtedy sa to dievča začalo meniť, ale ja som si to neuvedomoval, lebo som celý čas mal zavreté oči a myslel som si, že sa zameriavam na Teba. No vtedy som začul Tvoj krásny hlas kričať na mňa slová, ktoré už nikdy nechcem počuť. Najmä nie z takých krásnych úst ako boli a určite ešte sú tie tvoje. V tom čase, keď si od nás utiekla s očami naplnenými slzami som zdrapil to dievča za vlasy a nakričal som na ňu tiež také slová, ktoré ju určite boleli, ale myslím, že ja som na ňu kričal oprávnene. A vlastne, keď sa na to tak pozerám, musela si strašne trpieť.

Ešte stále Ťa obdivujem, lebo si bola silná a nedala si sa zosmiešniť, ale práve naopak- zosmiešnila si mňa. Aj keď uznávam, že oprávnene. Popravde ja by som bol rovnaký ako Ty, ak by mi to nejaké dievča, najmä dievča, ktoré som mal tak rád ako Teba urobilo.

Pravdupovediac, už v mojom živote nebolo dievča alebo žena, pre ktorú by som niečo také urobil. I keď s jasným zarmutením, musím Ti povedať, že navždy ostaneš v mojom srdci jediná. Viem, že si vydatá a že si s ním šťastná a ja nechcem žiaden vzťah rozbíjať, takže to ber len tak, akoby som hádzal hrach o stenu. Bola si jediná, pre ktorú som sa bol schopný, a ešte stále som schopný, pobiť sa v krčme o Tvoju česť. Ja viem, že tieto slová sa Ti ťažko čítajú, ale nemôže spávať, pokým nevieš, čo všetko k Tebe cítim.

PS: Milujem Ťa

Dočítala som list, ktorý mi dnes doniesla krásna snežná sova, dnes ráno. Čítala som to už asi miliónty raz, ale stále som tomu nevedela uveriť. Nie, listu som vedela uveriť, ale nevedela som uveriť tomu, čo sa odohrávalo v mojej hlave. Bolo to už 21 rokov odvtedy, čo sme sa rozišli a až teraz to na mňa právoplatne doľahlo. Až teraz som si uvedomila, že stále, keď som s Harrym, že je medzi nami niečo rušivé a až teraz viem, čo to je. To, že ja stále ľúbim Deana. A stále budem.

List som preložila na polovicu a zasunula do svojej poličky, ktorú som zabezpečila kúzlom. Keď som ho tam vsúvala, zbadala som tam fotku dvoch mladých ľudí sediacich pod čerešňou ako sa bozkávajú. Dievča malo dlhé ryšavé vlasy, rokfortskú rovnošatu a v chlapcovi som hneď spoznala Deana. Chvíľu som nevedela uveriť, že to dievča som vážne ja. Ignorujúc nadskakovanie hrnca som vyšla von a sadla si na sieť upevnenú medzi dvoma kvitnúcimi čerešňami, čo som si tu tak dávno nechala vysadiť. Podvedomie nado mnou znova vyhralo.

Tie stromy milujem najmä preto, že mi ho pripomínajú. Netuším ako dlho som tam sedela zahľadená do minulosti, do krásnych spomienok s Deanom, keď ma vyrušil jemný dievčenský hlások.

„Mami, čo sa ti stalo?“ Opýtalo sa ma moje dievčatko, ktoré práve prišlo domov zo školy a uvidelo mamu plakať.

„Ja...Lily, to nič nie je,“ zahovárala som a zotrela si slzy do rukáva bielej bundy.

„Nič? Mami, nič vyzerá inak! Stalo sa niečo s James? Alebo Albusom Severusom? Alebo s ocom?“ Pýtala sa ma moja malá vystrašene. Asi som musela vyzerať naozaj hrozne, keď si to moje dieťa pomyslelo.

„Nie, nie.“ Zasmiala som sa naoko, ale Lily Luna mi zrejme neuverila ani pol slova.

„Tak čo sa stalo?“ Opýtala sa ma dôrazne a vážne som začala pochybovať o tom, že toto je moje dieťa. Síce viem, že som bola podobná, ale k mame som sa vždy správala s úctou.

„Ale nič, len som si na niečo spomenula,“ povedala som ani som tak neklamala.

„Mami? Neprihorelo ti niečo?“ Spýtala sa ma malá a ja som vyskočila. Vážne mi niečo v kuchyni prihorelo, ale čarami som rýchlo urobila poriadok. Lily Luna sa začala smiať a ja som sa k nej s nadvihnutým obočím otočila.

„Čo sa deje Lils?“ Zámerne som ju takto zavolala, lebo som vedela, že to smie len jej najstarší brat. Panovala tu rovnaká hierarchia ako u nás, keď sme boli malí.

„Ale nič,“ usmiala. „Viem, že raz mi to povieš. Keď budeme veľkí.“ Zasmiala sa a stiahla mi z vlasov kvety čerešní.

Jéééj ja som niečo dopísala! :) Aj vy ste na mňa hrdí? :) Verím, že nikto tu tieto žvásty nečíta, ale ja si to tu musím jednoducho napísať. :) Nikdy v živote by mi nenapadlo, že raz sa mi bude páčiť písať niečo ako Ginny. A že napíšem niečo, kde bude moja nenávidená osoba z celého HP. Popravde, ja som nikdy nemala rada z HP práve Harryho a ešte niekoho, kto bude zrejme väčšie prekvapenie, než tragický hrdina. Albusa Dumbledora proste nemám rada, aj keby sa ten starý blázon na hlavu postavil. Som proste človek, ktorý nemá rád vševediacich ľudí a ich stelesnením je práve on. Viem, že som týmto prišla o nejakých ľudí, ale je mi to jedno, lebo som to tu musela napísať. Hej a tiež nemám rada Potterovho syna Albusa Severusa Pottera..

[ » na začiatok « ]