Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Desiré,...
Stručný dej: Desiré žije s otcom, macochou a dvoma nevlastnými súrodencami. Jej matka zomrela keď bola malá, jedného dňa jej na dvere zaklope nejaký pán Weasley a oznámi jej, že je čarodejnica. Časom sa dozvedá všetko o svojom pôvode a nezvyčajných schopnostiach...
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
V oddelení záhad bolo stále čo robiť. Desiré sa však teraz venovala výhradne svojim záležitostiam. Chcela uchrániť svoje dieťa pred tým, čo ho čakalo. S takou mocou by sa nevysporiadal ani dospelý čarodejník, nie to ešte dieťa v takom mladom veku.
Pri rodokmeni a knihách o zakladateľoch Rokfortu trávila všetok svoj čas. Teraz o nich vedela tak veľa, že by mohla nahradiť Binnisa na dejinách mágie. Vedela ešte viac ako on (ak to bolo vôbec možné).
Slizolin sa oženil až v sedemdesiatich rokoch so svojou dvadsaťročnou sesternicou a iba vďaka tomu mal potomkov, ktorým stále vštepoval, že čistá krv je prvoradá. Po dvoch rokoch ho však chcela manželka opustiť a tak ju zabil. Už sa znova neoženil, no mal nespočetné množstvo priateliek. Samozrejme čistokrvných (pri tejto informácii prišlo Desiré trošku zle od žalúdka). Keď mal asi sto rokov, dostal dračie kiahne a zomrel. Bol to veľmi trápny koniec veľkého Salazara Slizolina. Samozrejme, v tejto knihe bolo zapísané miesto, kde sa nachádzala Tajomná komnata, no nikto z ministerstva nepovažoval za dôležité sa s tým zdôveriť riaditeľovi Rokfortu. Veď načo zachraňovať životy nevinných detí?
Brigita Bifľomorová bola až príliš milá ku každému a strašne ľahko sa nechala prehovoriť. Mala slabú vôľu a tak ju prinútili si krátko po založení Rokfortu vziať svojho strýka z druhého kolena, ktorý bol o štyridsať rokov starší. Brunhilda, jej najlepšia priateľka ju od toho odhovárala, no ona poslúchla svoju rodinu. Vydržala s ním až do jeho smrti, potom sa skrývala pred spoločnosťou, zanevrela aj na svoje deti, na Rokfort, na priateľov. Najprv si všetci mysleli, že jej chýba manžel, no ona tajne porodila ďalšie dieťa, rok po manželovej smrti. Nikto nikdy nezistil, kto bol otcom tohto malého dievčatka. Zomrela vo veku stopäťdesiat rokov prirodzenou smrťou. Jej najväčšie tajomstvo však nebolo nikdy odhalené... Aké tajomstvo to bolo, sa Desiré nedozvedela, pretože niekto tú stránku vytrhol z knihy predtým ako si ju ona prečítala.
Brunhilda Bystrohlavová sa nikdy nevydala. Mala strach z toho večného viazania sa na niekoho. Bola veľmi bystrá, no v tomto ohľade bola nekompromisná. Muži v nej vzbudzovali nedôveru, nechcela aby skončila ako jej priateľka, Brigita, ktorá sa utiahla. Ale (ako inak) mala milencov. S jedným, Ignotusom Peverellom mala dve deti- Helenu Bystrohlavovú, ktorá však umrela rukou Slizolinovho brata, prezývaného Krvavý Barón; a Jamesa, ktorý žil viac v utajení a líšil sa od svojej sestry vo všetkom, čo len bolo možné. Brunhilda zahynula pri požiari v Rokforte spolu s Ignotusom asi v päťdesiatich rokov- zo všetkých zakladateľov žila najkratšie. James tento požiar prežil vďaka tomu, že odišiel pár dní predtým do Albánska. Iba vďaka tomu sa zachoval rod Brunhildy Bystrohlavovej a Ignotusa Peverella( keďže jeho bratia umreli dávno predtým).
Richard Chrabromil sa do svojej manželky zaľúbil ešte v pätnástich rokoch a dva roky na to si ju vzal. Po odchode Slizolina a svadbe Bifľomorovej viedol školu len on a Brunhilda Bystrohlavová. Ale po požiari, kde zahynula ona aj jej partner ostal sám so svojou manželkou. Pôsobil na Rokforte ako riaditeľ do veľmi pekného veku- dokonca sa dožil stopäťdesiateho výročia založenia Rokfortu. Spolu s manželkou zomreli v spánku, po ich smrti viedol Rokfort ich syn, ktorý dovtedy učil obranu proti čiernej mágií.
A takto končia veľkí a slávni čarodejníci. Veď nikto z nich nemal budúcnosť, akú by si Desiré vybrala. Byť verný práci do smrti? -Nie. Vziať si niekoho, koho nanúti rodina, alebo niekoho o dve generácie mladšieho, len kvôli potomkom?- Ani náhodou. Umrieť pri požiari školy a nikdy sa nevydať? –To už vôbec nie. Každý z nich bol posadnutý svojou mocou a chcel viac...
Desiré si oprela hlavu o studenú kamennú stenu. A nechcela aby tak skončilo jej dieťa. Jej a Albusovo. Hľadala zaklínadlo na obmedzenie schopností, ktoré použil Slizolin, len aby to mu dieťaťu uľahčila, no nenašla nič. Pohladila si brucho. Už jej začalo pomaly vyčnievať, no Albusovi ešte nič nepovedala. Posledných pár dní chodil domov neskoro, ani sa nerozprávali.
Postavila sa a odložila knihu do police. Mala ešte čo študovať, no už nevládala. Samozrejme mocná bola dosť, no po psychickej stránke bola vyčerpaná tým všetkým. Nemohla nijak rozhodnúť o osude svojho dieťaťa. Mohla len jedno- dúfať, že bude taká ako Albus. Ak by bola ako Desiré, tak veľmi ľahko podľahne tej druhej strane.
„Desiré, Albus za pol hodiny odchádza,“ pošepkal jej patronus- líška a zmizol. Desiré sa postavila a opustila miestnosť. Doma ju už čakala Votum- domáci škriatok z Ministerstva mágie, ktorá robila všetko, čo by mala robiť Desiré. „Ďakujem Votum, bež na Ministerstvo- a nikomu nič nevrav,“ malý škriatok prikývol a odmiestnil sa.
Prišla do izby a začala si obliekať jedno zo svojich vyťahaných tričiek a rifle. Keď bola len v rifliach pozrela sa do veľkého zrkadla. Jej bruško bolo už vidieť, nebolo pochýb o tom, že je tehotná a každý by si to všimol, keby nenosila také veľké veci. Chvíľu zamyslene pozerala na svoj odraz a pohladila bruško. Pred očami sa jej objavilo mladé dievča behajúce bezstarostne po lúke. Mohla mať pätnásť rokov. Mala dlhé krvavočervené vlasy, ktoré jej v lokniach zakrývali celý chrbát. Na chvíľku, na malý okamih si Desiré myslela, že vidí seba, no potom sa na ňu dievča pozrelo a vedela kto to je- jej a Albusova dcérka. Mala jeho oči. Spoza seba počula buchot.
Obraz zmizol a zase stála pred zrkadlom s tričkom v ruke. To buchli dvere, prišiel Albus. Rýchlo si natiahla tričko cez hlavu a zišla dole schodmi do kuchyne. Albus zo seba zhodil cestovný plášť a pozrel na ňu. Rozbehol sa k nej a začal ju bozkávať. Desiré sa zasmiala. „Akoby sme sa nevideli tri roky,“ zašepkala. Držal ju v náručí a vdychoval jej jemnú kvetinovú vôňu. „Deje sa niečo, Al?“ pokrútil hlavou, no nepustil ju. „Som len rád, že ťa konečne vidím inde ako spiacu v posteli,“ povedal jej.
„Al?“ oslovila ho keď ležali spolu v obývačke pri krbe. „Hm?“ pomaly zatváral oči, no držal ju pevne v náručí. Vyhrnula si tričko nad brucho. Albus mal ďalej hlavu zaklonenú a oči otvorené. Chytila jeho ruku a dotkla sa ňou svojho vyčnievajúceho bruška. Keď sa studená ruka dotkla jej pokožky trochu sa prebral a pozrel na ňu. Chvíľku mu behal zrak z jej očí na jeho ruku a potom sa zasmial. „Milujem ťa,“ zašepkal.
****************************
Desiré už prehľadala asi každý kú ministerstva záhad, no nikde nevedela nájsť, aké bolo Brigitino tajomstvo. Spomínalo sa iba v tej konkrétnej knihe. „Tak čo, Grace, kde nájdeme to tajomstvo?“ spýtala sa zamyslene a sadla si. Pohladila svoje už celkom pekne nafukujúce sa bruško.
A vtom to prišlo. Grace jej dala odpoveď. Pred očami mala dvere. Samé sa otvorili a ona vošla dnu. Bolo tam množstvo sklenených gúľ. Desiré toto miesto poznala, bola to Sieň proroctiev. Niečo ju viedlo ďalej a ďalej. Bola tam sama, jediné, čo počula, bol jej vlastný dych a svoje tiché kroky. Miestnosť sa zmenila. Bola takmer prázdna, bol tam len jeden jediný prázdny oblúk. Oblúk smrti. Aj ten poznala, no stále si nevedela dať to všetko do spojitosti.
Teraz stála na lúke. Pred ňou stál len malý domček. Obklopený stromami, sám ako prst v lese. Pohla sa, no niečo sa zmenilo. Zase stála na ministerstve záhad. Všetko zmizlo. „Albus,“ oznámil jej patronus. „Albus,“ zašepkala Desiré do ticha a išla domov.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Všetko, čo muklovia používajú namiesto čarov (elektrina, počítače, radary...) na Rokforte nefunguje, pretože vzduch je tam príliš nabitý mágiou.
Nič, iba to, že vložil tvoje meno do Ohnivej čaše. A musel to urobiť z nejakého dôvodu, Harry. Smrkáč má pravdu. Možno len čaká na vhodnú príležitosť. Možno ťa dostane pri tejto úlohe.
Hermiona Grangerová HP4: Ohnivá čaša (kap. 29, str. 560)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018