Kapitola:
Pridaná: 1.4.2012, 19:39:13
Čítaná: 3442×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Desiré,...
Stručný dej: Desiré žije s otcom, macochou a dvoma nevlastnými súrodencami. Jej matka zomrela keď bola malá, jedného dňa jej na dvere zaklope nejaký pán Weasley a oznámi jej, že je čarodejnica. Časom sa dozvedá všetko o svojom pôvode a nezvyčajných schopnostiach...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Narodeniny 2 » Veľmi dlhý deň 3 » Triedenie 4 » Zoznámte sa- Desiré 5 » Veľmi ťažké rozhodnutia 6 » Tí, čo ostali 7 » Sen za snom 8 » Prútik 9 » Príjemná vianočná atmosféra u Potterovcov 10 » Delphine 11 » Ponuka 12 » Nová Desiré 13 » Vernosť 14 » Ako letí čas 15 » Svitá... 16 » Prísaha 17 » Albus? 18 » Reakcie 19 » Samé prekvapenia 20 » Pôvod 21 » Čo mi povieš? 22 » Navždy

„ A už máte vybrané mená?“ spýtala sa po miliónty raz ošetrovateľka. „Bude to dievčatko a bude sa volať Grace,“ odpovedala jej ledva sa ovládajúca Desiré. Ošetrovateľka sa usmiala. „A čo tá druhá?“ spýtala sa s úsmevom. Desiré vyvalila oči. „Prosím?“ malá blondínka na ňu nechápavo pozrela. „Pani Potterová, čakáte dvojčatá,“ Desiré na ňu pozrela. Dvojčatá? To vy vysvetľovalo, prečo má oveľa väčšie rozmery ako by čakala.

*************

Desiré zase sedela vo svojej obľúbenej miestnosti na oddelení záhad. V rukách mala hrubú knihu, ktorú za tých osem mesiacov prečítala hádam stokrát, no stále dúfala, že tam nájde... niečo čo by pomohlo jej dieťaťu. Teda deťom. Pokrútila hlavou. Ona... ONA bude mať dvojčatá, ktoré budú silnejšie ako ona a Albus dokopy. Zase pozrela do knihy a našla tam niečo, čo si predtým nevšimla, alebo nechcela všimnúť.

Salazar Slizolin sa však poistil, keď zaklial spoluzakladateľov Rokfortu, pretože ak by sa aj náhodou stalo, že sa tieto rody spoja ,dieťa, ktoré by sa malo narodiť, by matku zabilo počas pôrodu predtým, akoby sa nadýchlo. Takú moc nemožno ovládať v tak mladom veku, zabilo by možno aj seba. Salazar to veľmi dobre vedel, preto si bol istý, že jediný, koho moc sa bude dediť, je jeho.

Ruka sa jej automaticky dotkla bruška. Pocítila kopnutie. Majú ju zabiť vlastné deti? Zavrela oči. Stála v kuchyni ich domu a okolo nej preleteli dve dievčatká. „Grace! Barbara! Koľkokrát vám mám hovoriť, aby ste nebehali po dome?“ spýtal sa ich Albus s úsmevom na tvári. Dievčatká k nemu prišli a kajúcne sa naňho pozreli. Boli takmer rovnaké, na jeden jediný detail. Barbara mala oči po Desiré, Grace po Albusovi. „Prepáč oci.“ Nie, seba tam nevidela.

Nevedela, či to raz bude skutočnosť. Podľa tej knihy ju mali obe zabiť. No ony jej ukázali inú budúcnosť. Šťastnú, hoci aj bez nej. Zase ju jedna z nich kopla. „Verím vám,“ zašepkala. Toľkokrát sa odhodlala, že Albusovi o všetkom povie. Ale mala toľko tajností, že sa bála, že ju opustí. A každý deň sa nabaľovali ďalšie a ďalšie. No teraz... teraz možno zomrie. Musí mu to všetko nejak vysvetliť. Ony možno prežijú... po líci jej začala stekať osamelá slza. „Musíme to zvládnuť.“

Hľadala niečo, čo by jej mohlo pomôcť, no nikde nič nenašla. Ak zomrie, tak aspoň zomrie pre nich. Ony musia prežiť. Musí to všetko povedať Albusovi... aj keď to bude bolieť.

*************************

Ležala na gauči, Albus sa vedľa nej hral s jej vlasmi. „Al?“ pozrel na ňu. „Hm?“ zhlboka sa nadýchla. „Budeme mať dvojčatá,“ zašepkala. Albus sa usmial a pobozkal ju. „Milujem ťa,“ Desiré sa pozrela do jeho úprimných očí. Dúfala, že ju po tom všetkom neopustí... aj keď by sa mu vôbec nečudovala.

„Al. Musím ti niečo povedať. A nezastavuj ma kým neskončím,“ prikývol a ona začala. „V prvom rade... nesedím celé dni doma. Mám prácu. Pracujem na ministerstve. Na oddelení záhad. Nie počkaj. Neprerušuj ma. Mrzí ma, že som ti to nepovedala, ale... ja ani neviem prečo a...,“ nahol sa k nej a pobozkal ju. Cítila, že sa nehnevá. Miloval ju a toto bola preňho nepodstatná informácia. Teraz sa rozhodla mu povedať pravdu a to bolo dôležité.

„Na ministerstve záhad som už osem mesiacov pracovala na... zisťovala som, či žijú potomkovia zakladateľov Rokfortu. A zisťovala som o nich čo sa dalo. Videla som aj ich rodokmene. A... naše dieťa... deti... budú mať v sebe krv každého jedného zakladateľa. Budú veľmi mocné a... je možné že neprežijem pôrod. Možno ani ony. Preto ti to hovorím. Nesmieš ich nechať umrieť. Prosím,“ pozrela sa naňho pohľadom plným dôvery.

Chytil ju za ruku a jemne ju stisol. „Spolu to zvládneme,“ pošepkal jej do ucha. Zase pocítila ako ju jedna z jej dcér kopla. Teraz bola šťastná, teraz mala rodinu. A mala ešte mesiac s Albusom. Minimálne mesiac. Desiré ležala v Albusovom náručí. Obaja boli ticho, len si užívali prítomnosť toho druhého. No potom sa niečo stalo... „Al... budem rodiť,“ pozrel na ňu zúfalým pohľadom. Možno aj menej ako mesiac... „Navždy ťa budem milovať Desiré, vieš to?“ prikývla. Nech sa stane čo sa má stať.

*******************************

Diana si spokojne sadla do kresla. Jej plán vychádzal. Desiré čoskoro porodí a umrie. Albus ostane sám, nebude mať takú silnú vôľu. Vezme mu to dieťa a už ho nikdy v živote neuvidí. Teraz musela ešte počkať. Pre ňu to však nebol problém. Mala nekonečné množstvo času.

Bola nesmrteľná, mohla meniť podobu, videla do budúcnosti a mala neobmedzenú moc. Čo viac, si mohla priať? Samozrejme, bol tu jeden spôsob, akoby ju mohli poraziť, no ani jeden z nich by na to neprišiel. Na to sú príliš zaujatý sami sebou.

Otvorila knihu, a začala hľadať to zaklínadlo, ktoré si musela precvičiť. Keby ho poznal Voldemort, vedel by dosiahnuť to, aby neexistovali šmuklovia a humusáci. Ale toto bola mágia, ku ktorej sa ON dostať nemohol. Toto bola mágia elfov, on bol obyčajný smrteľník.

„Siel dhe güc af see ja saya,“ zašepkala, keď našla zaklínadlo. Vďaka nemu sa dostane oveľa ďalej ako ktorýkoľvek čarodejník či elf. Elfom bolo totiž zakázané študovať čarodejnícku mágiu, no Diane to bolo jedno. Ona chcela moc. JEJ moc.

**************************

Albus sa nervózne prechádzal po čakárni. Po tom, čo mu Desiré povedala, sa o ňu bál. Liečitelia mu povedali, že nemôže byť pri nej. Bol tam už hodinu... možno viac. Nedokázal sa na nič sústrediť. Do čakárne prišiel liečiteľ a na tvári mu vedel prečítať, čo sa stalo. „Je mi to ľúto,“ povedal potichu. Albus si sadol na pohovku a nevydržal to- musel sa rozplakať. Bol koniec. „Ale deti to prežili.“

---------------------------------------------

Ďakujem, za prečítanie. Toto je koniec Desiré... bude pokračko kde sa budem venovať len dvojčatám :) Vďaka Vám za každý jeden komentár a hodnotenie :) Dúfam, že budete čítať ďalej

Padmé

[ » na začiatok « ]