Poviedka:
Pridaná: 18.3.2012, 19:50:20
Čítaná: 3754×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Upraviť jednu z doteraz poslaných poviedok do tejto súťaže. Vylepšiť ju a nezmeniť pritom zadanie z toho kola.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor, crossover

Súťažná poviedka: 1 » Dobby byť domový škriatok (Aurora Brook) 2 » Dohoda na hrade Poenari (Dominika Black-Oldman)

Pôvodná poviedka: http://www.priori-incantatem.sk/show.php?page=fanfiction&action=read&id=6533&autor=Majster%20poviedkar&hladane=

***

„Tom, už je dávno po večierke. Odlož tú knihu, zhasni svetlo a choď spať! Nech sem nemusím znova chodiť,“ ozýval sa chodbou londýnskeho chlapčenského sirotinca nahnevaný hlas pani Colovej. Tom Riddle len prevrátil oči a v duchu zaklial. Vedel, že hádať sa s ňou by nemalo zmysel a že ak by vytiahol prútik, mohol by mať problémy. A po štyroch skvelých rokoch strávených na Rokforte nechcel dať nikomu ani len najmenší dôvod, aby ho z neho vyhodili.

Veľmi neochotne zavrel knihu a hodil ju pod posteľ. Na malý moment sa zamyslel sám nad sebou. Nečítal totiž knihu z Rokfortskej knižnice a vlastne ani nebola o mágii. Bola to kniha, ktorú si „požičal“ od jedného muklovského chlapca z izby o tri dvere ďalej. Počul ho, ako ju ospevuje pri obede a možno by ho ani nebola zaujala, keby nezačul slovo upír. O upíroch sa učili na Obrane proti čiernej mágii a považoval ich za podradnú rasu. Avšak upír z tejto knihy, Dracula, bol podľa autora valašský princ, ktorému sa podarilo udržať sa pri živote takmer päťsto rokov. Pre Toma to bolo niečo neuveriteľné, bol to jeho sen. Túžil sa stať nesmrteľným.

Počkal, kým celý sirotinec zaspí, potichu vyliezol z postele a zbalil si tašku. Bral si len to najpotrebnejšie: prútik, pár muklovských aj čarodejníckych peňazí a knihu. Dole v kuchyni ukradol niekoľko sušienok a vybehol do noci. Jeho plán bol prostý: v Šikmej uličke si kúpiť nejakú ojazdenú metlu, potom nájsť miesto, kde Dracula žil a pomocou mágie zistiť, akým spôsobom sa mu podarilo predĺžiť si život. Vedel, že pre neho to nebude žiaden problém, keďže prastará mágia ho fascinovala, hoci sa to na Rokforte snažil držať v tajnosti.

**

Na tmavý les sadala večerná hmla. Tom sa predieral hustým porastom a preklínal tento zabudnutý kúsok zeme. Metla mu začala vypovedať službu už pred pár dňami a on si ju šetril na poslednú časť cesty. Potreboval sa dostať na hrad Poenari, a ten bol podľa jeho odhadov dosť vysoko. To, že sa nebude mať ako dostať naspäť, ho zatiaľ netrápilo.

Skôr, ako zapadlo slnko niekde tam za jeho chrbtom, sa ocitol na konci lesa. Večerné lúče osvetľovali polorozpadnutý hrad na vysokom brale, rovno nad riekou. Bol to impozantný pohľad, dokonca aj pre Toma, ktorého len tak niečo nenadchlo. „Tak takto nejako vidia muklovia Rokfort,“ povedal si polohlasne a vzápätí sa obzrel. Mal nepríjemný pocit, že ho niekto sleduje. Vysadol preto na metlu, prútik zovrel v pravej ruke a vzniesol sa nahor. Kým naberal výšku, bolo všetko v poriadku, no len čo obrátil metlu smerom k hradu, metla začala nadskakovať a triasť sa, vzápätí sa vzopäla ako splašený kôň a tryskom vyrazila vpred. Tom ju nedokázal ovládať, plnou rýchlosťou narazil do západnej steny hradu a dopadol na dlážku. Stena na seba nenechala dlho čakať a s rachotom sa zosypala na neho.

„Pri Salazarovej krutosti!!“ nahnevane vykríkol do tmy. „Ďalšia vec, ktorú musím dokázať, je prísť na spôsob, ako lietať bez takýchto zbytočných harabúrd,“ povedal si pre seba a nahnevane kopol do metly. Avšak než si uvedomil, že stojí nebezpečne blízko pri priepasti, metla už letela do rozbúrenej rieky pod ním. Tom znova zaklial, ale v tom sa zarazil. Začul akýsi podivný buchot. Neprichádzal však z priepasti, kam letela metla. Buchot prichádzal z útrob hradu. Tom zovrel pevnejšie svoj prútik a vykročil do tmy. No neurobil ani tri kroky a niečo ho udrelo zozadu do hlavy.

**

Tom sa náhle strhol. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil kde sa nachádza. Prebudil sa na strašný rachot, niečo ako zvuk tela dopadajúceho z výšky na kamennú podlahu. Potom si spomenul: Rumunsko, metla, buchot, tma.

„Nu va suparati, nu va suparati“ ozval sa pridusený, nepríjemne piskľavý hlas.

„Pleacă!“ odvetil ďalší hlas. Ten bol rázny a mohutný, znel takmer kráľovsky.

Tom sa posadil a začal si hľadať prútik. Našiel ho v rukáve, pravdepodobne sa mu tam zasunul pri páde. Schytil ho a poobzeral sa okolo seba. Sedel na dlážke v kamenej miestnosti. Pred ním stálo chrbtom otočené mohutné kreslo, ktoré zakrývalo kozub. V kresle niekto sedel a pred kreslom ležala tmavá kopa. Tá sa však pomaly začala dvíhať a Tom si uvedomil, že to je ten druhý človek. Postava sa vzpriamila, nakoľko mu to jej dolámané kosti dovoľovali, a zmizol vo dverách napravo od kozuba.

„Ma numesc Dracula. Vlad Dracula. Cine sunteţi?“ ozval sa opäť ten rázny hlas.

„Ak hovoríte so mnou, hovorte po anglicky a pozerajte sa pri tom na mňa,“ odvetil povýšenecky Tom a prútik zovrel ešte pevnejšie v ruke.

„Anglišan,“ precedil Dracula pomedzi zuby a odpľul si. Rázne vstal z kresla a vykročil k Tomovi. „Dúfal som, že nestretnem žiadneho Anglišana aspoň najbližších sto rokov. Sú strašne otravní, doslova sajú krf. Ale nech bude po tvojom. Kto si?“ Teraz už stál Dracula priamo pred Tomom. Ten bol však v momente na nohách a hľadel priamo na valašského princa. Dracula bol od neho o trochu vyšší, mal tenké fúziky a veľmi hrubé obočie. Prepaľoval Toma svojimi tmavými očami a čakal.

„Som Lord Voldemort a vyprosím si takéto správanie,“ odvetil Tom. Chcel na neho zapôsobiť, preto si vymyslel titul, no netušil, prečo povedal práve to meno. Jednoducho mu napadlo.

„Pozrime že, tak lord. Trochu primladý na lorda. U vás v Anglicku to asi nie je nič výnimočné. Ale tu máme iné obyčaje, tu si ctíme len tých, ktorí si to zaslúžia,“ povedal Dracula a nespúšťal pritom oči z Toma. „Tak povedz, kto si a čo tu hľadáš. Videl som, ako si sem prišiel. Alebo skôr.. priletel.“

„Ja vám nemám čo vysvetľovať!“ vyhŕklo z Toma a v tom momente bol vo vzduchu. Dracula ho schmatol a pritlačil o stenu. Nohy mu viseli pol metra nad zemou a tvár mal len pár centimetrov od Draculovho špicatého nosa. Čo však bolo horšie, pod fúzikmi sa zableskli neuveriteľne biele zuby.

„Neprovokuj ma, Anglišan,“ zasyčal mu Dracula do tváre. Tom zbledol a pustil prútik. Ten s jemným buchnutím dopadol na zem. Dracula sa naň pozrel a akýmsi záhadným spôsobom ho voľnou rukou zodvihol zo zeme.

„Dobre, dobre, poviem vám všetko, len ma pustite. Prosím,“ povedal Tom potichu. Dracula ho zložil na zem a na Tomovo začudovanie mu vrátil prútik. „Som čarodejník a..“

„Šarlatán,“ prerušil ho Dracula.

„Nie, nie šarlatán. Čarodejník, môžem to dokázať,“ povedal Tom rýchlo. Dracula mlčal, preto to považoval za súhlas. Najprv vyčaroval niekoľko farebných iskier, potom premenil lampáš visiaci na stene na tekvicu a nakoniec nechal levitovať Draculovo kreslo. Dracula to všetko sledoval bez pohnutia.

„Čo tu chceš, šarodejník?“ opýtal sa po chvíli.

„Hľadám spôsob, ako sa stať nesmrteľným a dúfal som, že vy mi budete vedieť poradiť.“

Dracula sa zasmial, odhalil pri tom biele zuby, no vzápätí zvážnel. Začal sa prechádzať po miestnosti a obtáčal si pri tom fúziky okolo prsta. Tom ho iba zmätene sledoval. Po niekoľkých minútach zastal, pozrel sa na Toma a napokon povedal: „Nuž, poradiť ti viem. Dokonca aj pomôcť. Ale bude ťa to niečo stáť.“

„Dám vám čokoľvek, ak to bude v mojich možnostiach,“ rýchlo odvetil Tom a oči mu žiarili.

Dracula si pohŕdavo odfrkol a slávnostne začal hovoriť. „Neviem ti zaručiť úplnú nesmrteľnosť, pretože aj mňa je možné zabiť. Neprezradím ti ako. Pozývam ťa však do úplne nového sveta, sveta pricolici. Premena je jednoduchá, ja vypijem tvoju krf a ty moju. Pravdepodobne to budeme musieť párkrát zopakovať.“

„To je všetko?“ opýtal sa začudovane Tom. „A čo za to budete chcieť odo mňa?“

„Dáš mi svoju krf. A s ňou aj mocné šarodejnícke schopnosti. Tak berieš?“ opýtal sa a pristúpil k Tomovi.

Tom nemusel dlho premýšľať. Pokojne mu dá časť svojich schopností, veď ich aj tak nevyužije, pokiaľ nemá prútik. A on sa stane nesmrteľným. Je to také jednoduché.

„Dobre, súhlasím,“ povedal napokon a vystrel k Draculovi pravicu. Dracula si opäť odfrkol, krátko stačil ponúknutú ruku a pristúpil k Tomovi.

„Urobíme to tu?“ opýtal sa Tom mierne priškrteným hlasom.

„Áno,“ odvetil Dracula chladne.

„V poriadku, v poriadku,“ odvetil Tom a zahryzol si do pery. Dracula vyceril zuby a približoval sa k Tomovej krčnej tepne.

„A bude to bolieť?“ vyhŕklo z Toma odrazu. Dracula sa strhol a prevrátil oči.

„Chlapše, ešte jedna taká otázka a rozmyslím si to.“

„Pardon, už som ticho. Pokračujte,“ povedal Tom úplne potichu a zavrel oči.

Dracula bol už veľmi blízko, fúzikmi pošteklil Toma na krku. Aj on zavrel oči a vysunul zuby. Konečne získa čarodejnícke schopnosti, krv skutočného čarodejníka a nie nejakého vidieckeho šarlatána. Konečne bude skutočne neporaziteľný a možno aj úplne nesmrteľný. Už žiaden otravný cesnak či drevené koly.

V tom momente sa však ozvala rana a dvere s rachotom dopadli na podlahu. Dracula sa strhol a odskočil od Toma, Tom otvoril oči a vytiahol prútik. Obaja sa pozerali na dieru v stene, zahalenú v kúdole prachu. Prach sa začal pomaly usádzať a pred nimi sa zjavila vysoká postava.

„Iad!!“ zaklial Dracula. „A to má byť čo? Prešo mi demolujete hrad?“

„Hlboko sa vám ospravedlňujem, pán Dracula. Ja som si len prišiel po svojho študenta,“ ozval sa hlas od dverí. „Tom, prezraď mi, čo tu robíš? Je piaty september.“

„Pro- profesor Dumbledore? Ako..“

„Vysvetlí mi niekto, čo sa tu deje?!“ zahrmel Dracula a jeho oči nabrali nebezpečne červenú farbu.

„Vampiriosa dormi,“ povedal Dumbledore pokojne a prútikom opísal veľmi zvláštny tvar. Dracula sa v tom momente zosypal na zem. „Nuž, snáď ho to nebolelo. Nechcel by som ale, aby si niečo z tohto pamätal. Obliviate. A teraz k tebe, mladý muž, čo tu robíš? Si dvetisíc míľ od Rokfortu. Škola začala pred piatimi dňami.“

„Ja som..“ začal Tom, ale nevedel, ako bude pokračovať. Čo má tomu starému bláznovi povedať? Zmaril mu jeho najtajnejší sen. „Ja som sa už v sirotinci strašne nudil a potom som sa dostal k jednej knihe..“

„Chceš povedať, že si ju ukradol, však?“ prerušil ho Dumbledore.

„Požičal som si ju. Hodlám ju vrátiť,“ povedal Tom nevrlo. „Jednoducho som sa dočítal o Draculovi a chcel som sa zistiť, či to je pravda.“

Dumbledore sa na neho zahľadel. Tom ten pohľad tak strašne nenávidel. Mal pocit, že mu vidí až do hlavy, do srdca. Musel uhnúť pohľadom.

„Rozumiem,“ prehovoril napokon Dumbledore. Hlas mal pokojný a vyrovnaný. „Detské srdce je nevyspytateľné a odhodlané spoznať všetky zákutia sveta. Ale, Tom, mohol si tu zomrieť. Keby som prišiel o pár minút neskôr..“

„Zomrieť?!“ skočil mu Tom do reči. „Ako to? Nestal by som sa upírom? Nebol by som nesmrteľný?“

Dumbledore sa na neho opäť zadíval. „Nie, takto to u čarodejníkov nefunguje. Čarodejník, ktorého napadne upír, zomiera. Zvyčajne vo veľkých bolestiach.“

Tom sa zdesene zadíval na bezvládne Draculovo telo. Mal chuť doň kopnúť. Takto hlúpo naletel. Veď by mu dal svoje schopnosti a dosiahol by presný opak toho, čo chcel.

„Navyše, Tom, ani upíri nie sú nesmrteľní. Je niekoľko spôsobov, ako ich zabiť,“ dodal Dumbledore.

„Tak ho zabite, pán profesor. Teraz je šanca,“ povedal Tom razantne. Dumbledore sa na neho pozrel pohľadom plným opovrhnutia.

„Tom Riddle, je maximálne hanebné zabiť niekoho v spánku. Už len samotné zabitie je zlé! A navyše, princ Dracula je dôležitá osobnosť v upírskej komunite a jeho smrť by spôsobila ťažkosti v celej Európe.“

„Ale on ma ohrozoval..“

„Ohrozil si sa sám tým, že si sem vôbec prišiel,“ odvetil Dumbledore. „A teraz ma prosím nasleduj. Najprv vrátiš tú požičanú knihu a potom pôjdeš späť na Rokfort. Trest ťa samozrejme neminie, Tom.“

Tom sa na Dumbledora pozrel pohľadom, v ktorom sa miešala nenávisť s obdivom a poslušne sa chytil ponúknutej ruky. Pocítil, akoby ho niečo stlačilo do neviditeľnej rúry a premiestnili sa.

**

nu va suparati – fráza, niečo ako nehnevajte sa

pleacă – odíď

ma numesc – moje meno (je)

cine sunteţi – kto si ty

pricolici – upíri

iad – peklo

[ » na začiatok « ]