Kapitola:
Pridaná: 2.1.2012, 15:02:31
Čítaná: 1880×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Minerva McGonagallová, Albus Dumbledore, duchovia
Stručný dej: Minerva nenávidí Vianoce, a tak sa mŕtvy Albus rozhodne, že to treba napraviť.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia

Kapitola: Prológ » Předzpěw 1 » Zpěw prvňí 2 » Zpěw druhí 3 » Zpěw třetí Epilóg » Záwěr

Minerva a traja duchovia alebo recyklovaný Dickens: Zpěw třetí

Starý (p)ostrieľaný krvavý barón – na toho som sa úprimne tešila! Hoci podľa predlohy by mal tretí duch mlčať ako hrob, barónik určite nebude mlčanlivý – rozhovorí sa so mnou, vždy sme si predsa rozumeli. Na margo (p)ostrieľaného baróna chcem len dodať, že pevne verím tomu, že ho niekto od zlosti jednoducho zastrelil – a je to jedno čím. Chudák on je hemofilický a teda sa mu táto prezývka udržala a udrží hádam ešte zopár liet... ako jeho choroba.

Napočudovanie (hoci autorský príkaz je predsa len príkaz) neprehovoril ani jedno jediné slovo! Nechápem to a odteraz sme sa oficiálne rozkmotrili! Nádejala som sa, že spolu prehodíme to slovko – dve, a on nič, len mlčí ako soľný stĺp, hoci lepšie je napísať ako tĺk (slabikotvorné ,,ĺ“ ostáva nezmenené). Tvári sa v tom duchu (veď je duch), že ja až pridobre viem, čo mak čaká a čo ma neminie (tak ako jeho nemohli neminúť strely jeho usmrtiteľa) a len pokývne rukou, že ho mám nasledovať. Ak si to zrekapitulujem – výrečný, ale drzý a floskulný Nick, málovravná trojbodková Sivá dáma a teraz nevravný/nemravný Krvavý barón – retardácia pohybov hlasiviek periodicky klesala, až sa ustálila na nule. Hrozné!

Ako som už povedala – ani pohľad do mojej minulosti, evidentne nezvládnutý a moderovaný duchom starším ako Mágozalem (to je náš Matuzalem, dožil sa viac ako Nicolas Flamel, a to aj bez kameňa mudrcov), ani moja prítomnosť, ktorá ma veľmi neprekvapila a ani moja budúcnosť, ktorú sa mi pokúsi Krvavý barón načrtnúť – ma nijako nezmení, nezlomí, neobráti, neskrúti, neprinúti ku konverzii ani nič s tým zhodné, podobné alebo analogické.

Leteli sme vzduchom až k bielej hrobke, v ktorej pochovali Albusa – medzičasom bola zreparovaná z fondov jeho nadácie (ako sa dozvedáme od Kingsleyho Shacklebolta, keď nám opisuje svoj deň v kuloárnej poviedke) – a barón mi ukázal na postavu kľačiacu pri hrobke.

Bola som to ja – roniac slzy som vravela: ,,Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore, chcem sa zmeniť! Nechcem byť taká ako ty, chladná, striktne racionálna a nevľúdna! Zmením sa“

Vykríkla som: ,,To je sprostá propaganda! Už aj poďme preč, barón!“

Krvavý barón sa len pousmial a zrazu som stála vo svojej izbe – neprekvapilo ma to – koniec koncov som čarodejnica (hoci je absurdné, aby mal koniec ešte nejaký koniec).

No ten jeho úsmev mi akosi neprestáva vŕtať hlavou – nebol taký tajomný, aby som ho nevedela dešifrovať, ani taký zjavný, aby som mu ihneď pochopila. Alebo som mu nechcela pochopiť?

[ » na začiatok « ]