Kapitola:
Pridaná: 6.1.2012, 21:22:07
Čítaná: 3420×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Minerva McGonagallová, Albus Dumbledore, duchovia
Stručný dej: Minerva nenávidí Vianoce, a tak sa mŕtvy Albus rozhodne, že to treba napraviť.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia

Kapitola: Prológ » Předzpěw 1 » Zpěw prvňí 2 » Zpěw druhí 3 » Zpěw třetí Epilóg » Záwěr

Minerva a traja duchovia alebo recyklovaný Dickens: Záwěr

Už tomu úsmevu Krvavého baróna dokonale chápem – bol to jeho ironický úškľabok a jeho jediným cieľom bolo nasadiť mi do hlavy chrobáky – a nie hocakého, ale priam vypaseného sťa Hagrid! Obludné!

Ak by som mala vyhodnotiť túto, povedzme, akciu zosnovanú Albusom a realizovanú tak, ako som to opísala v Zpěwe třetom, a ak by som mala k dispozícii škálu od 1 do 5, pričom 1 je najlepší a 5 najhorší, hádaj, milý čitateľ, čo by som dala tomuto nezdarenému scenáru? Len pätoro sekúnd máš... jasné, že by som takému diletantskému a zavrhnutiahodnému scenáru dala 5!

Ale ako som už priznala, aj ja mám v sebe kúska lásky a nehy a tiež túžim po oslavách, lenže nie v takom duchu, v akom sa to deje už hádam stovky liet (či desiatky?)... Nechcem sa opakovať po Sivej dáme a jej trojboďkí, ale niekedy je to, ako uzná každý literát môjho formátu (ktorých nie je veľa), nevyhnutné a neodstrániteľné, ba dokonca aj estetické a trefné. Ale vrátim sa k jadru veci (súc lepšou spisovateľkou by som povedala len

,,k nukleu“), tento môj pomerne krátky príbeh (hoci neviem, s čím ho mám porovnať, iba akosi v kostiach cítim, že je len pomerný vzhľadom k niektorým eposom) mal jeden účel: rozpovedať širokej pospolitej verejnosti aj súkromnosti (áno, aj vám, vy podvratné živly z Deravého kotlíka!), že Vianoce sú pre mňa (áno, pre Minervu McGonagallovú, majsterku v transfigurácii a stoickej prísnosti) dôležité, ale zároveň som chcela povedať, že na nich nie je dôležité spievania kolied či zdobenie stromu (tá úbohá jedľa mohla žiť o čosi dlhšie nebyť vysekávacieho zaklínadla), nie je to o nútenom oslavovaní materialistickej blaženosti, ale je to obdobie, kedy si treba s každým porozumieť a hlbšie nad všetkým premýšľať (a hlavne u nás čarodejníkov – načo máme moc, keď s ňou nevieme nakladať a dopúšťame sa muklovských chýb?!) a kedy si treba uvedomiť, že by sme mali hlbšie premýšľať a vedieť si s každým porozumieť po celý rok, nielen na Vianoce. Ja, Minerva McGonagallová, vyhlasujem, že mojím úsilím bolo v týchto zápiskoch poukázať na absurditu násilného obracania či konverzie u nás čarodejníkov a na nezmyselnosť a hlúposť nepotrebných potrestaní (chudák Albus sa asi nikdy nevyslobodí zo zovretia reťazí... ách, drahá Sivá dáma).

Čo poviem na záver – SLÁVME VIANOCE, MINERVA UŽ CHCE!

ALE NIE JAK VY, ŠMUKLI NAHLÚPLI!

Ešte sa klišéovite spýtam Filcha: ,,Čo je dnes za deň?“ a dodám pátos pána Ebenezera Scrooga.

Filch len chladne, pekne po šmuklovsky odvetí: ,,ŠMUKLI NAHLÚPLI, NESLEDUJÚ DNI!“

-------------------------------------------------------------------------

Dovetok autora: Príbeh chce vzdať hold Charlesovi Dickensovi, slávnemu anglickému spisovateľovi, a jeho čarovnému a geniálnemu dielu Vianočná koleda, chce vzdať hold Vianociam a v neposlednom rade aj

J. Rowlingovej za nádherný svet, ktorý vytvorila. Treba sa naň dívať (na príbeh) ako na rozprávanie Minervy McGonagallovej, ktorá je nám všetkým známa, ale aj ako na istú alegóriu a, v už bohužiaľ poslednom rade, aj ako na dávku sladkastej irónie, ktorá možno niektorým vyčarí úsmev na perách.

Ver´ dúfam nedopadnem jak Jonáš Záborský...

Dané na Rokforte a teda v Prešove 6. januára A. D. 2012.

[ » na začiatok « ]