Kapitola:
Pridaná: 16.11.2011, 22:23:07
Čítaná: 2898×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Shot through the heart

And you're to blame

Darling You give love a bad name

...

You're a loaded gun

There's nowhere to run

No one can save me

The damage is done

(*Bon Jovi)

„Nie, Potter, nepôjdem,“ odvetila s dôrazom na každom slove.

James podvihol obočie. „Vážne som v šoku. Zase máš priveľa práce v knižnici? Mal by som tam začať chodiť aj ja, určite by to tvoju prácu urýchlilo.“

„Neopováž sa tam strčiť nos,“ vystríhala ho. To bolo jej teritórium. V knižnici ho nechcela.

„Prečo nie? Stretávaš sa tam s niekým?“ spýtal sa, podozrievavo sledujúc ako si napráva šál, pevne uviazaný okolo krku.

„Nie. Vážne sa nečudujem, že veľmi nerandíš, Potter, kto by chcel takého zadubenca a žiarlivca ako si ty?“ zabŕdala. „Ľutujem každé dievča, ktoré to s tebou skúsilo. Museli byť poriadne zúfalé.“

„A to hovorí niekto, kto ešte rande ani nemal. Úbohý chalan, ktorý si to vezme na starosť, nechcel by som byť v jeho koži.“

„Ja ľutujem to dievča, ktoré sa stane tvojou manželkou,“ pritvrdila Lily a pomaly začala zvyšovať hlas. „Bude asi kompletne vymletá, však?“

„Zdieľam tvoj názor. Chalan čo si ťa vezme bude určite totálny idiot, lebo s tebou sa to nedá vydržať.“

„Naničhodník,“ zavrčala a keď zbadala kúsok pred sebou kamarátku, radšej pridala do kroku. „Ja ho...“ dobehla kamarátku a celá červená od hnevu ju nasledovala cestou cez školský pozemok. „Neznášam!“

„Čo zase urobil?“ zasmiala sa Caroline, prehodila si tašku na druhé plece a so záujmom počúvala.

„Stále ma strápňuje. Neznášam ho. Nehorázne sa predvádza!“ vrčala, nahnevane sa obzrela cez plece a pokračovala. „Chválabohu, že nejde za nami! Ak dnes ešte uvidím ten jeho sprostý výraz, prisahám, že ho...“

„Dobre, Lily, pokoj,“ uškŕňala sa Carol. „Nemusíš sa na ňom toľko rozčuľovať. Rozprávajme o niečom inom. Čo ste robili na obrane? Už ste skúšali Patrona?“

„Hej a debil Potter sa dostal ďalej ako ja!“ vrčala. „A teraz chodí za mnou a otravuje, že... Ale to je jedno. Máš pravdu, hovorme o inom.“

„Videla si nástenku?“ okamžite zareagovala Carol a takmer lietala šťastím. „Víkend v Rokville!“

„Nevidela, ale Potter už ma stihol pozvať. Naozaj neviem, čo si od toho sľubuje. Nikdy som s ním nikam nešla! Nikdy! Neznášam ho. Už neviem ako mu to mám povedať!“ rozhorčovala sa. Potom však, akoby si uvedomila o čom opäť hovorí, sa ospravedlňujúco usmiala. „Pôjdeme spolu, dobre? Žiaden Potter.“

„Oh, to nepôjde,“ začervenala sa Carol. „Práve som sa sľúbila Removi.“

„Ideš na rande s Remom?“ zvýskla Lily od radosti a nahlas sa zasmiala. Potom však opäť zvážnela. „Ale nenúť ma, aby som vám robila spoločnosť, keď tam bude Potter. Vyslovene neznášam ako sa na mňa debilne uškŕňa. A vieš čo ešte neznášam? Jeho blbé čierne vlasy...“

„Na to, ako ho neznášaš o ňom dosť veľa rozprávaš,“ podotkla Carol.

„Rozprávate o mne?“

„Nie, Potter,“ pokrútila Lily hlavou a obzrela sa. „Odkiaľ si sa tu prirútil? Teraz som sa pozerala a...“

„Neboj sa, nebol som ďaleko,“ uisťoval ju. „Videl som, že si ma hľadala, tak som myslel, že si si to možno rozmyslela s tým Rokvillom?“

„Čo som ti povedala pred piatimi minútami?“ spýtala sa.

„Nie,“ odvetil.

„A čo som ti povedala pred tromi mesiacmi?“

„Nie...“

„A na vianočnom večierku?“

„Nie.“

„Tak prečo stále otravuješ, keď vieš, že poviem zase nie?“ spýtala sa neveriacky.

James si flegmaticky natiahol kožené rukavice a s úškrnom odvetil: „Nepýtaj sa hlúposti. Tak pôjdeš?“

„Nie!“ schmatla Carol pod pazuchu a odvádzala ju preč. Cez školský dvor. „Odkiaľ sa tu zjavil?“ pýtala sa šeptom, aby ju James nepočul.

„Tak zajtra o pol druhej. Čakám ťa v hale, Evansová! Ako vždy! Nezabudni prísť!“ kričal za ňou. Keď sa obzrela, videla, ako ho Sirius so smiechom odvádza preč a niečo nadšene bľaboce.

„Neznášam, keď sa tu len tak objaví. Myslíš, že nás počul... o čom sa rozprávame?“

„Ak by nás počul, myslím, že by ťa nepozval už nikdy nikam,“ odvetila. „Oh - ide Remus! Rýchlo sem!“

Lily sa našla za jedným z gotických stĺpov, ktoré podopierali mohutnú klenbu vnútorného nádvoria. „Nebuď hlúpa. Idete na rande. Prečo sa mu vyhýbaš?“ dohovárala kamarátke, ktorá nenápadne vykúkala spoza stĺpu na svoju lásku.

„Hanbím sa,“ zašepkala a na líca jej vystúpila poriadne výrazná červeň.

„Oh, ale to je detinské! Poď!“ nasilu ju vytiahla z úkrytu a pevne ju držiac za ruku zamierila priamo oproti Removi. „Len sa tvár prirodzene,“ radila kamarátke. „Tvár sa, že sa spolu normálne rozprávame, akoby sa nič nedialo. Pohodička. A teraz sa zasmej.“

Lily vybuchla do hurónskeho smiechu. Carol ju napodobnila nesmelým chichotom, potom, celá červená odzdravila Remusa, ktorý sa na ňu zdvorilo usmial a obaja rýchlo pokračovali v ceste.

„Nemala si to robiť!“ hnevala sa, keď vošli do chodby a začali si dávať dole premočené šály a čiapky. „Bolo to hlúpe.“

„Musíte sa predsa stretávať! Zvykaj si na to,“ podpichla ju.

„Je mi trápne, Lily!“ odsekla Carol hnevlivo, prehodila si šál cez tašku a so siahnutým obočím odchádzala.

„Ale no tak, Carol!“ pobehla za ňou, ale ona sa neotočila, ani nespomalila. „Snáď sa na mňa nebudeš hnevať kvôli takej hlúposti! Nič sa nestalo.“

„Tebe nie,“ vrčala. „Naozaj si ma úplne strápnila. Aj jeho! Vieš ako to vyzeralo? Že sa smejeme na ňom!“

Lily sa však celá scénka nezdala ani trochu tak tragická ako jej ustráchanej priateľke. „To nie je pravda, nezveličuj. Videla som, ako sa na teba usmial!“

„Ale ten pohľad! Videla si jeho oči? Určite si myslel, že sa mu vysmievame! Bolo to od teba hnusné, Lily. Hnusné!“

„Tak prepáč, to bolo asi tým zdvihnutým adrenalínom po potýčke s Potterom,“ trochu otrávene sa ospravedlnila. Zdalo sa jej, že to je jediná cesta, ako sa s ňou prestať škriepiť. Nemala potuchy, že jej len nahrala do karát.

„Presne o tom hovorím! Pretože ty si nevieš vyriešiť svoj milostný život s Potterom, nemusíš ho kaziť aj mne s Remom! Pre mňa za mňa si na seba pokrikujte, hádajte sa, hrajte sa na to, ako sa neznášate, ale mňa do toho neťahaj!“ žiadala dôrazne.

Lily ju prekvapene zastavila. „Nezvaľuj na mňa vinu za to, že ty si príliš hanblivá, aby si šla Removi na oči! Nebuď pokrytec!“

„JA? Spamätaj sa Lily!“ krútila hlavou. „Ty sa tu hráš s Jamesom ako mačka s myšou, pričom všetci vieme, že sa ti páči. Máš ho plnú hlavu! Mala by si sa desať minút počúvať! Každé druhé slovo je ‚Potter‘.“

„To nie je pravda!“

„Keď sa nerozprávame priamo o ňom, sú to jeho vlasy, okuliare, metlobalové schopnosti, oči, úškrn, jeho posledné pozvanie na rande, úspechy na hodinách alebo hlúposti čo stvára. Niekedy nemyslíš na nič iné celého pol dňa. Len Potter, Potter - POTTER! Keď ho tak zbožňuješ, choď s ním na to sprosté rande!“ Carol už vážne kričala. „Dovtedy mi daj pokoj, lebo ťa mám plné zuby!“

„Fajn. Myslíš si, že si zaujímavá, keď ideš von s Remusom? Uži si svojich päť minút slávy!“ vrátila jej to, zvrtla sa na päte a zamierila opäť von, do zimy, ktorá sa dostávala hlboko pod kožu.

Prudkým pohybom si nasadila čiapku naspäť na hlavu, takže si rozcuchala všetky vlasy a vybehla z dverí, keď do niekoho narazila. Uskočila nabok, ale už bolo neskoro.

„Upst,“ zaškeril sa Sirius a odtisol ju bokom. „Ak sa chceš som mnou zblížiť, nemusíš skúšať takéto triky.“

„Zabudni,“ zamračila sa.

„Aj keď, bolo to príjemné. Niekedy si to zopakujeme,“ žmurkol. „Kam ideš? Zdalo sa mi, že si sa chystala zostať dnu.“

„Do toho ťa nič,“ odsekla, no zostala stáť. „Vonku je Potter, však?“

Sirius sa zaškeril. „Chceš sa mu vyhnúť?“

Po krátkej odmlke prikývla.

Sirius pohodil hlavou a nenápadne sa obzrel po chodbe. „Poď so mnou.“

„S tebou?“ zopakovala ironicky a zasmiala sa. „Taká zúfalá ešte, našťastie, nie som.“

„Ako chceš,“ mykol plecom a bez zjavného vzrušenia odchádzal, akoby ho zrazu jej osud vôbec netrápil.

Lily vykukla von, kde sa James práve perfektne zabával tým, že s Remusom zlevitovali dva cencúle a tie sa teraz krížili vo vzduchu ako meče. „Tak fajn, počkaj,“ zavolala na Siriusa, pripojila sa k nemu a nechala ho, nech ju odvedie do chodieb, ktoré nepoznala, hoci bola prefektkou a na niekoľko inak neznámych chodieb natrafila pri hliadkovaní.

„To ste po sebe jačali ty s Carol?“ spýtal sa zrazu, len tak, bez úvodu.

„Počuli ste to?“

„Ak mám byť úprimný, nedalo sa to nepočuť,“ odvetil, odsunul gobelín a ocitli sa na vysvietenej hlavnej chodbe. „Už sme tu...“

Sirius pristúpil k akémusi obrazu s ovocím a chvíľu ho snáď až s prílišným záujmom pozoroval.

„A viete o čom sme sa hádali?“ snažila sa vyzvedieť Lily, ktorú obraz akosi vôbec nezaujal.

„Nie, boli sme ďaleko, ale James spozná tvoj hlas aj v spánku,“ povedal, natiahol ruku a s úškrnom pošteklil hrušku po bucľatom bruchu. Obraz sa preklopil. Podal Lily ruku a pomohol jej prejsť cez otvor. „Vitaj v našom kráľovstve.“

„Ale veď to je...“ zhíkla a oči jej zažiarili. „Kuchyňa!“

„Dobrý deň, pán Black,“ poklonilo sa hneď niekoľko škriatkov. „Aj vám, slečna. Budete si niečo želať?“

„Ja... ja... nerada by som vás obťažovala...“ koktala Lily dojato. Tak toto vážne nečakala, bola to miestnosť so štyrmi dlhými fakultnými stolmi, rovnakými ako vídali vo Veľkej sieni a stovky drobných čarovných sluhov, ktorí sa jej klaňali ako nejakej madone.

„Dáme si ďatelinové pivo,“ nahlásil Sirius a popohnal ju k jednému z prázdnych stolov. „Len sa nehanbi. Oni budú radi, že ťa môžu obslúžiť. A ešte trochu čajových koláčikov pre slečnu!“

Sadli si a stôl bol v momente prestretý.

„Perfektné,“ smiala sa Lily, hneď ochutnávajúc sušienky. „Prečo ma tu Potter nikdy nezobral?“

„Lebo si nikdy nechcela ísť,“ odvetil Sirius. „Tak, o čom ste sa hádali?“

„O ničom,“ zahovorila rýchlo.

„Blbosť. Ani Peter nie je taký hlupák, aby sa hádal ‚o ničom‘,“ vysvetlil, odpil si z piva a podvihol pohár do výšky. „Je výborné! Potom si dám ešte jeden!“

Škriatkovia nadšene zapišťali a opäť sa začali ukláňať.

„Carol sa na mňa štve, lebo som ju trochu okato strčila Removi pod nos,“ povedala. Pol pravdy mu musí stačiť!

„Oh, to je to ich zajtrajšie rande. Aj Remus je akýsi nervózny,“ škeril sa. „Našťastie, že mám podobné veci už za sebou. Ale čo ty, kedy sa chystáš ísť s Jamesom? Ide ho poraziť, už len pár mesiacov a ste preč zo školy. Merlin vie kedy sa zase uvidíte. Hoci, musím ťa vystríhať, že James sa na to už trochu pripravuje.“

Zachechtal sa a opäť žmurkol.

Lily nadobudla mierne červenkastý odtieň. „Ako to myslíš?“

„Je rozhodnutý zistiť si všetky tvoje adresy, aby ste si mohli aspoň písať, keď už budete každý na inom konci štátu.“

„Dopisovať si?“ pohodila hlavou, akoby sa zasekla uprostred odmietavého gesta. „To by nám dlho nevydržalo. Koľko môže trvať taký vzťah cez listy? Pol roka? Maximálne rok. Koho by to bavilo, neustále si len písať?“

„Takže ty chceš niečo viac? James sa poteší,“ škeril sa Sirius.

„Hej, niečo viac, ale nie s ním.“

„A s kým? So mnou?“

„Nie.“

„A keby si mala na výber ja alebo James?“ hodil po nej očkom. „Tak koho? Ja či on, hmm?“

„Si ako decko,“ prekrútila očami a konečne ochutnala aj pivo. „Aj Potter. Ste úplne rovnakí. Úplne. Veľké deti. Neznášam ako sa správate. Neznášam to!“

Bolo nepochybné, že Siriusa to veľmi zaujalo. Naklonil sa bližšie k nej a pobavene sa spýtal: „A čo konkrétne ešte neznášaš?“

Otvorila ústa, aby mu povedala o Jamesových úškrnoch, vlasoch, pozvaniach a poznámkach, ale zrazu sa jej to zdalo rovnako detinské ako to, čo predvádzali oni. „On... Je taký... zlatý... rafinovaný, sexi, zaujímavý...“ pristihla sa, ako sa prihlúplo usmieva. „Rozkošný, chutný, sexi... Dofrasa! Povedala som ‚sexi‘ dvakrát! O dôvod viac, aby som ho neznášala! Vypína mi pri ňom mozog! Doslova vypína! Všimol si si to niekedy?“

„Určite nehovoríš o mne?“ mračil sa Sirius, ale vyzeral veľmi spokojne.

„Neverím, že ti to hovorím, Sirius, to bude asi tým pivom...“

„Je nealkoholické, ale pokojne to naň zvaľ,“ prikývol. „Pokračuj.“

„Neznášam, že som pri ňom ako nesvojprávna, cudzia osoba, že som pri ňom ako... úplná hlupaňa! Neustále sa pletiem a myslím na sto vecí naraz a nevyjde mi ani jedna, lebo nič nedomyslím, pretože zase myslím len na to, ako na mňa pozerá a... Dofrasa. Dofrasa... dofrasa! Zabi ma, Sirius, radšej ma zabi. Ak s ním zostanem, asi načisto osprostiem!“

Zložila si hlavu na stôl a zakryla si ju rukami. Možno sa bála, že jej z nej niekto ukradne rozum hneď, ako bude súhlasiť s Jamesovým návrhom.

„Neblázni,“ smial sa. „To sú len také výpady, určite to prejde.“

„Myslíš?“ vykukla naňho pomedzi prsty.

„Určite,“ zaškeril sa. „Len s ním choď zajtra na rande.“

„No, keď už som sa kvôli tomu pohádala s Carol, asi to skúsim.“

„Myslel som, že to bolo kvôli Removi,“ podotkol.

Lily sa pousmiala a trochu pohodila hlavou. „Jasné, že kvôli Removi. A teraz ma ospravedlň skôr, než si to rozmyslím.“

Vzala si posledný suchár, vyšla z kuchyne a zamierila rovno von, kde videla Jamesa naposledy. Pred hradom už však nebol a nevidela ho ani vzadu na školských pozemkoch. Nemala predstavu kde ho teraz má ísť hľadať. Napokon usúdila, že bude najlepšie ešte raz si všetko premyslieť, zašil sa do knižnice a nad roztvorenou učebnicou venovala každú jednu myšlienku zajtrajšku a svojmu divo búšiacemu srdcu. Práve vo chvíli, keď sa rozhodovala, či ho predsa len nemá ísť pohľadať, sa stolička vedľa nej odsunula.

„Tak predsa tu niekoho máš,“ zašepkal James a sadol si.

„Čože?“

„Mňa,“ zaškeril sa. „Čo študuješ?“

„Nemám potuchy,“ odvetila úprimne, zabuchla knihu a snažila sa pozerať naňho čo najmenej. Bála sa, že ak sa mu bude pozerať do očí, nikdy to neurobí. Vlastne celé to prijatie pozvania sa jej zdalo príliš nereálne od chvíle, keď začula jeho hlas. Najradšej by si to opäť celé rozmyslela. Takto naživo to bolo oveľa ťažšie ako keď si to plánovala. „Vieš... ja...“

Otočila sa k nemu. Spýtaj sa to teraz! Hovorila si v duchu. Teraz alebo nikdy. No tak! Len otvor ústa a povedz to. Nič sa ti nestane. Vieš, že on bude len rád. Na čo čakáš?! „Ja...“

„Áno? Ty? Ja? My?“ uškrnul sa.

„No... hej,“ pousmiala sa. „Tak som si vravela, že zajtra je ten Rokville a asi by som konečne mala ísť s tebou.“

James zbystril pozornosť. Hneď vyskočil zo stoličky a zrazu nevedel kam s rukami. „Pôjdeš so mnou? Vážne?“

Nesmelo prikývla. Priam cítila ako horí od červene. Aj James nadobudol trochu ružový odtieň. Vždy strúhal takého frajera, že ju prekvapila jeho reakcia. Žiadne výskanie, žiaden hurónsky smiech proste len....

„Tak teda zajtra,“ uisťoval sa. „Už sa teším, Evansová. Zajtra...“

„Áno, zajtra,“ vstala, prehodila si tašku na plece a naposledy sa obzrela. „Zatiaľ ahoj.“

Ja viem, že je to krátke, ale nebojte sa, nie som chorá. :D

[ » na začiatok « ]