Kapitola:
Pridaná: 14.2.2012, 21:09:24
Čítaná: 4920×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Ja Valentín neoslavujem (nemám s kým) ale keď všade vidím tie srdiečka a vyznania lásky, tak okamžite myslím na týchto dvoch ( L&J ) Takže, taká Valentínska prkotinka :))

V prvej časti ste čítali:

- Lily sa pohádala s kamarátkou Carol, ktorú podpichovala kvôli schôdzkou s Remusom

- Sirius pobádal Lily, aby prijala Jamesovo pozvanie do Rokvillu

- Lily súhlasila :D

(stručné zhrnutie)

Venujem všetkým "mojim" chlapom, tomu filmovému, knižnému, poviedkovému, virtuálnemu, platonickému aj "severusovskému" (ako mi tvrdí moja sestra), ale hlave P-I.čkaskému ;) chalanovi s najkrajším menom :D

Ľúbim vás :* Každého istým spôsobom...

No, ale už čítajte:

Až keď svitol nový deň a Lily sa prebrala s pocitom, že sa jej to určite celé snívalo, pochopila, prečo sa Carol tak hanbila prísť Removi na oči. Priam sa desila predstavy, že sa pri raňajkách stretne s Jamesom. Zaliala ju horúčava a na chvíľu mala pocit, že jej niekto vytiahol všetky vnútornosti. Bola proste prázdna. Ani nevedela ako sa jej podarilo pozviechať a dostať sa až do Veľkej siene, aby sa najedla. V podstate netušila ako vôbec prišla na takú bláznivú myšlienku, že by ten deň mohla jesť. Sadla si pred prázdny tanier a bez najmenšieho pocitu hladu sa rozhliadla po stole. Zdalo sa jej, že nech by zjedla hocičo, dopadlo by to katastrofálne. Jej žalúdok nebol v stave niečo stráviť. Ešte totiž nespracoval informáciu, že večer ide na rande s Potterom!

Podľa hluku, ktorý sa približoval od dverí smerom k nej vedela, že prichádza James so svojou partiou. Ani to jej nepozdvihlo chuť do jedla.

Pozrela ich smerom. James ju práve hypnotizoval pohľadom, ale keď sa ich oči stretli, odvrátil tvár a niečo rýchlo povedal Siriusovi. Obaja sa potichu zasmiali. „Ahoj,“ pozdravil ju celkom veselo, no keď pozdrav opätovala nedokázala sa ubrániť pocitu, že je to celé trápne a niečo v jej hlave posmešne šeptalo, že Sirius mu určite všetko povedal a teraz sa na nej všetci štyria - spolu s Remusom a Petrom - perfektne zabávajú. Sadli si o pár miest ďalej. James sa chvíľu venoval priateľom, potom našiel jej pohľad a žmurkol na ňu. Lily sa pousmiala. Nemala potuchy ako sa má tváriť. Ešte spolu oficiálne nechodia, ale obaja o svojej náklonnosti vedia. Naliala si čistú vodu a pomaly sa napila. Vedela, že dnes z jedna nič mať nebude. Vzala si suchú hrianku a odpratala sa do knižnice. Mala nejasný pocit, že ručičky na hodinách niekto začaroval. Nerobí si z nej James srandu, aby vyrazili skôr? Nemala by sa spýtať niekoho zo študentov, či nemajú iný zdroj času ako knižničné hodiny? Len teraz predsa raňajkovala a už bol čas na obed! Možno, keby šla do nemocničného krídla, alebo porušila školský poriadok a musela by zostať po škole, nemusela by s ním nikam chodiť. A potom by sa na celé jej „Áno“ jednoducho zabudlo. Sadla si k obedu, ale nemala o nič väčšiu chuť do jedla ako ráno. Nabrala si trochu zemiakov, no len sa v nich prehrabávala vidličkou, kým sa jej spolužiačka nespýtala, či je v poriadku.

„Som úplne v pohode,“ usmiala sa. „Lepšie to byť nemôže.“

„Viem, že ste s Carol pohádané,“ pripustila Sally, súcitne na ňu pozrela a potom dodala. „A navyše, Potter na teba dnes ani nepozrel. Čo sa deje?“

„Nič zvláštne, neboj sa. Som v pohode,“ zopakovala a vytrielila preč. „Musím ísť.“

„Uvidíme sa v Rokville?“ vyzvedala Sally.

„Ešte neviem, snáď áno,“ povedala a odbehla.

V izbe sa trikrát prezliekla, kým nadobudla pocit, že našla to správne oblečenie na takúto príležitosť, nachystala si na posteľ rukavice, čiapku, šál, kabát a kabelku, skontrolovala, či všetko so všetkým ladí, či nič nie je roztrhnuté alebo špinavé a keď už naozaj nevedela, čo má so sebou robiť, štyrikrát si umyla zuby a asi stokrát si prečesala vlasy. Navyše sa každú chvíľu rozhodovala, či predsa len nemá zostať v izbe a nechať Jamesa, nech mu samému dôjde, že ona na to proste nemá nervy a teda, z ich rande nič nebude. Napokon sa však vždy rozhodla, že to skúsi.

Určite to nebude také zlé, ako si to občas predstavovala. Veď James na ňu čakal tak dlho, že ani len nepodarené rande ho jednoducho nemôže odradiť. A ak im to vôbec nevyjde? Ak zistila, že to bolo celé veľmi zlý nápad? Aspoň si nebude nikdy vyčítať, že mu nedala šancu.

Naposledy sa celá skontrolovala a mrkla na čas. Prepána! Už teraz mešká! Najradšej by sa do vstupnej haly premiestnila, aby tam pribehla včas. Potom si spomenula, že keď dievča mešká, je to v poriadku. Môže si to dovoliť, naopak, bolo by zvláštne prísť načas!

O to väčšie však bolo jej prekvapenie, keď schádzala do haly a hoci Jamesa hľadala očami po všetkých kútoch, nedokázala ho nájsť.

Pomyslela si, že ho určite niečo zdržalo, postavila sa k stene a čakala. Neprestajne sa obzerala na všetky svetové strany.

Kde len môže toľko trčať? Snáď sa mu nestalo nič zlé? Určite by ju nenechal čakať ako hlupaňu.

Oh, keby sa aspoň Sally s Mirandou tak nepozerali! Nie, nech k nej nejdú!

„Ideš do dediny, Lily?“

„Áno, samozrejme, len ešte na niekoho čakám,“ odvetila celá červená.

Dievčatá sa začali chichotať.

„Remus s Carol už odišli, s kým teda ideš?“ vyzvedala Miranda.

„Oh, to vám zatiaľ nemôžem povedať,“ zahovárala. Snažila sa, aby to vyznelo lišiacky a rozkošne, ale mala dojem, že jej to veľmi nevyšlo.

Sally podvihla obočie. „Vieš, že by som sa nepýtala bez dôvodu, pretože nerada klebetím, ale Potter sa dnes chvastal, že s ním ideš na rande. Však čakáš naňho.“

Lily mala pocit, že zhorí, taká horúčava sa jej nahrnula do tváre. „No... hej, čakám naňho.“

Obe dievčatá sa opäť rozosmiali. Utrúsili niekoľko uštipačných poznámok na ich adresu a potom sa, rozchichotané a akési príjemne vzrušené, pobrali preč.

Lily si v duchu nadávala. Prečo sa s nimi vôbec dávala do reči? Dobre vedela aké sú! A kde toľko trčí Potter? Už dávno tu mal byť! Čakala ako na tŕni. Pomaly ju začínal hnevať. Ručičky hodín akoby nekĺzali od minúty k minúte, ale skákali z jednej strany na druhú. Lily si sadla na schod. Vstupná hala sa takmer vyprázdnila. Väčšina študentov už odišla do Rokvilu a popri nej sa premietali už len samí prváčikovia a druháčikovia, ktorí ešte nemali právo opúšťať hrad.

Nahnevane vstala a odišla späť do izby. Prešla ju chuť na celý Rokvile, aj na Pottera.

„Ty už si späť?“ začudovane sa spýtala Sally, len čo vošla do izby a uvidela ju, ako si číta, sediac na okennej parapete. „Ako bolo na rande? Nikde sme vás nevideli!“

„Ani ste nemohli,“ zavrčala, zakryla si tvár knihou a otočila sa im chrbtom. Nechcela s nimi o tom diskutovať. Keby tu len bola Carol! Keby sa už vrátila!

„Nebola si s ním? Prečo si ho nepočkala?“ nedala jej pokoj Miranda.

„Ja som ho čakala, to on sa nemienil dostaviť!“ odsekla.

Miranda sa zamračila. „To je divné. Odprisahala by som, že sme ho videli aj so Siriusom, však, Sally? Práve sme odchádzali z Rokvilu, keď vchádzali do Troch metiel.“

Sally vehementne prikyvovala. „Mysleli sme, že možno čakáš dnu, lebo si musel niekam odbehnúť.“

„Fajn,“ zavrčala už úplne rozladená. „Ďakujem, že ste mi to povedali.“

Zoskočila z okna, predupotala cez izbu a zišla do klubovne. Tam sa usadila vo vysokom kresle tak, aby ju nebolo vidno od vchodu. Skrútila sa do klbka a objala si kolená.

Idiot Potter sa na ňu vykašľal a vďaka jej ‚milým‘ spolubývajúcim to bude vedieť celá škola. Taký trapas! Toto bola nejaká jeho pomsta?

Sediac v kresle počula každý zvuk v klubovni. Dúfala, že ju nik nevidí, hlavne po tom, čo začula Jamesov hlas.

„Nechaj to tak, Sirius, ja si to vyžehlím,“ zasmial sa. „Je tu nejaké dievča? Potrebujem aby mi niekto zavolal Evansovú!“

„Som tu, Potter!“ ozvala sa a vykukla spoza kresla. „Čo chceš?“

„Lily!“ potešil sa, okamžite pribehol k nej a zvalil sa do vedľajšieho kresla. „Dlhujem ti vysvetlenie prečo som neprišiel.“

„Neviem o čom hovoríš,“ zatvárila sa prekvapene.

James sa pousmial. „Vážne. Prepáč, dúfam, že si nečakala dlho. Bola si v Rokvile aj tak, že? Šla si s dievčatami?“

„Nebola som tam. Mala som priveľa domácich úloh,“ zaklamala. „Prečo ťa to trápi? Ách, počkaj, ty si si myslel, že s tebou pôjdem na rande?“

„Boli sme dohodnutí...“

„Prepáč, zabudla som,“ klamala vytrvalo ďalej. „Čakal si dlho, kým ti došlo, že neprídem? Alebo ti to musel povedať Black?“

James sa stále tváril podozrievavo. Neveril jej ani jedno slovo z toho, čo si vymyslela. „Nehovor hlúposti,“ požiadal ju. „Ty si prišla, to ja som sa zdržal...“

„Tak v tom prípade ani jeden z nás neprišiel k ujme. Zjavne sme to ani jeden nezobrali vážne,“ zahovárala, vstala a rozhliadla sa po klubovni. „Nevidel si Carol?“

„Ale áno, bozkávala sa s Remusom na hlavnom schodisku, akoby sa išli jesť,“ uškrnul sa.

„Super,“ zamumlala a chcela sa vrátiť do izby.

„Lily!“ zastavil ju a jediným skokom bol pri nej. „Vážne som tam chcel prísť! Rozmýšľaj predsa! Zajtra... zajtra ťa vezmem na výlet po hrade. Čo na to povieš? Ukážem ti miesta, o ktorých si ani netušila.“

„To má byť pozvanie na rande?“ podvihla obočie.

„Áno, to je pozvanie. A sľubujem, že tam budem. Daj mi ešte šancu,“ požiadal ju naposledy.

Nevyzerala veľmi spokojne, ale nakoniec súhlasila. Zajtra. Máš druhú šancu, Potter.

„Drž sa,“ pousmiala sa Carol, keď bola Lily opäť vychystaná na rande. „Tentoraz určite príde. Remus mi hovoril, že to bola trochu aj jeho chyba, že James neprišiel.“

„Už si mi to povedala milión ráz,“ zastavila ju priateľka. „Neospravedlňuj ho toľko, lebo si začnem myslieť, že si ťa najal.“

„Nikto si ma nenajal!“ namietla so smiechom. „A teraz už bež, lebo sa budeš musieť ospravedlňovať ty jemu!“

Lily ju naposledy objala. Včerajší hnev ju už opustil. Do veľkej miery k tomu prispel fakt, že sa opäť veselo rozprávala s Carol, a keď spolu prebrali Remusa od pravého momentu ich rande, až po posledný bozk, Lily na Jamesov prešľap takmer zabudla. Možno mu chcela dať šancu, aby lebo aj ona túžila byť taká šťastná ako jej priateľka.

Sadla si na gauč v klubovni a čakala, kým sa James doprace dolu zo svojej izby. Alebo možno príde zvonku, pretože sa nestihol navečerať. Pohľad jej zaletel od dverí k portrétovému otvoru a zhlboka si vzdychla. Kde ZASE trčí? A tí hlúpi štvrtáci na ňu vypliešťajú oči ako stádo oviec.

Otočila sa im chrbtom. Keby si tak chcel pohnúť! Čakala ešte niekoľko minút, kým sa portrétový otvor preklopil. No nebol to James. Nahnevane si preložila nohu cez nohu a netrpezlivo pohupávala topánkou na špičke. Zase ju tu nechal! Ručička opäť skočila o niekoľko minút dopredu. Nepríde!

Do očí sa jej tlačili slzy. Zaostalý idiot! Tak toto naozaj prehnal!

Vrátila sa do izby, no tu tiež nenašla pokoj. Po chvíli si vzala školskú tašku a utiahla sa do knižnice.

Odhodlala sa urobiť si domácu úlohu, ktorú odkladala celé poobedie. Kým písala nekonečnú prácu, pomaly na ňu padal únava. Neuvedomila si to, no čoskoro zaspala.

„Mali by sme ju zobudiť,“ počula vzdialene sa rozprávajúce neznáme hlasy. Nezaujímalo ju to. Jej mozog to nedokázal adekvátne spracovať. „Knižnicu zatvárajú za necelú hodinu.“

„Máš pravdu, zobuďme ju, nech...“

„Neopovážte sa budiť ju!“ zasiahol iný, známy hlas.

Lily sa trochu prebrala. Pootvorila oči. Ležala s hlavou na stole. Ľavé líce jej úplne stŕplo, ale neodvážila sa ani pohnúť. Bola zvedavá ako sa James správa, keď si myslí, že ho nevidí.

„Nechajte ju, nech sa vyspí,“ vrčal otočený chrbtom k nej. Ani nedýchala. Ticho pozorovala tú scénu.

„Len sme nechceli, aby ju vyháňala tá nepríjemná knihovníčka!“ zamračilo sa dievča, ale spolu s priateľom sa stratili medzi policami.

Lily rýchlo znovu zavrela oči. Počula, že James si sadol na stoličku pri jej stole. Prinútila sa pokojne, rovnomerne dýchať, ale srdce jej bilo ako splašené. Prečo tu sedí ako nejaká jej osobná stráž? Najradšej by vstala a jednu mu prisušila za to, čo jej dnes urobil. Odhodlala sa však len na to, aby potichu dúfala, že odíde. On sa však k činu nemal. Naopak, veselo si listoval v útlej knižočke. Dokonca mu nerobilo problém na niečom sa tlmene smiať.

Chvíľu počúvala ako prevracia stránky. Sledovala ho cez poodchýlené viečka najprv jedným, potom druhým okom. Naozaj už ničomu nerozumela. Najprv ju toľko dožiera, aby s ním šla na rande a potom, bez toho, aby jej podal adekvátne vysvetlenie, nepríde. Dvakrát! A teraz... sedí tu, akoby sa nič nebolo stalo. Naozaj mu už vôbec nezáleží na tom, čo si o ňom myslí? Nezaujíma ho, ako sa asi teraz musí cítiť?

James skontroloval čas a zabuchol knižku. Zrejme nastal čas na odchod. Knižnica sa zatvára. Naklonil sa dopredu s chytil ju za ruku. „Lily? Preber sa. Musíme ísť.“

Pootvorila oči. Opäť ich zavrela. Mala pocit, akoby jej niekto vygumoval z hlavy všetky myšlienky. A Jamesova horúca dlaň ju len bez pohnutia držala. Možno, ak sa dlho nebude hýbať, dotkne sa jej aj druhou rukou.

„Zrejme si zaspala nad úlohou,“ komentoval potichu. „Veľmi ma to neprekvapuje, je to vážne nuda, ale teraz už musíme ísť.“

Pozrela naňho. Nie. Nestál jej za to. Vždy si hovorila, že jej za to nestojí. Sľubovala si, že sa doňho nezamiluje.

„Čo je?“ spýtal sa neisto, keď videl jej meravý pohľad.

Neodpovedala, len vstala, rýchlo si zhrnula veci na kopu a s knihami v náručí sa pobrala preč.

„Lily! Počkaj! Ale no tak... !“ dobehol ju, zastal jej cestu a pokúsil sa ju zadržať.

„Nevrieskaj, si v knižnici,“ napomenula ho, zvrtla sa a vyrazil bočnou uličkou.

„Čo to robíš?“ opäť ju dobehol. „Nechaj ma, nech ti to vysvetlím, Lils!“

„Nezaujíma ma tvoje vysvetlenie,“ odsekla.

„Mal som dôvod neprísť! Počúvaš ma?! Hneď ako som mohol, bežal som sem.“

„Dojemné. Nesmierne,“ zahundrala, vybehla z knižnice a nechala ho, nech sa opäť ponáhľa za ňou.

„No tak! Aspoň ma počúvaj!“

Ani sa k nemu neotočila, len mu cez plece ukázala neslušné gesto a ešte pridala do kroku. V tej rýchlosti však zabudla, že dvere napravo v skutočnosti nie sú dvere, ale len stena, ktorá by nimi veľmi rada bola. Stlačila kľučku a celou váhou do nich vrazila. Náraz ju zviezol k zemi. Nahnevane pustil knihy a pergamen z rúk a sledovala Jamesa, ako si čupol a začal jej veci zbierať.

Pozrel na ňu, pousmial sa položil ledabolo navŕšenú kôpku vedľa nej. „Pripadáš mi akási

„Skutočne?“ zasmiala sa ironicky, sklonila si hlavu do dlane a zhlboka sa nadychovala, akoby práve prekonala nejaký záchvat. „Čo odo mňa ešte chceš, Potter?“

„Len aby si šla so mnou na rande. Zatiaľ nič viac,“ odvetil.

„Ale ja som šla! JA som tam bola!“ zvreskla naňho cez slzy. „Prečo si neprišiel? Znovu si ma nechal čakať... Akoby ti na mne vôbec nezáležalo. A potom prídeš do knižnice a... Prečo si neprišiel?“

„Zdržala ma profesorka...“

„Ale mňa nezaujíma tvoj náhradný program! Nechcem počúvať tvoje výhovorky. Chcem vedieť PREČO SI TAM NEBOL, keď si mal!“

Očakávala by, že sa stiahne a buď sa ju pokúsi utíšiť, alebo radšej odíde - no James sa uškrnul. „Chcela si, aby som prišiel? Naozaj som ti chýbal?“

„Premerlina, James!“ schmatla pergamen z vrcholku kôpky a hodila ho po ňom. Nemala šancu ublížiť mu ním, ale aspoň uľavila svojej túžbe hodiť mu do hlavy knihu. „Myslím na teba stále... teda, myslím na teba ráno, keď vstanem. A večer, keď idem spať... a všetok čas medzi tým tiež. Ide mi z toho vybuchnúť hlava. A ty si proste neprídeš, lebo máš na práci niečo dôležitejšie? Čo je závažnejšie? TOTO je strašne naliehavé!“

„Takže som ti chýbal?“ spýtal sa ešte raz.

Prikryla si ústa rukou v snahe zabrániť si, aby to povedala. No nedokázala zadržať vlastné slová. „Chýbaš mi, aj keď som s tebou, akoby som ťa nikdy nemala dosť!“ zašepkala s očami rozšírenými od prekvapenia.

James sa rozosmial. „Tak poď, vstávaj, ty trdlo. Vážne ti musím všetko vysvetliť.“

Zaviedol ju späť do klubovne, usadil na gauč a sadol si k nej. Nie príliš blízko a dotieravo, ako to občas robieval, práve naopak. Bol dostatočne ďaleko na to, aby sa mohla slobodne hýbať. Najradšej by si urobila sedačku z neho. Prečo je tak ďaleko teraz, keď vedel ako jej chýba jeho blízkosť?

„Dnes ma Sirius zatiahol do istého nepríjemného incidentu v súvislosti s dievčenskými záchodmi. Nebudem to rozoberať podrobne. Ide však o to, že profesorka McGonagallová nás potom držala vo svojom kabinete. Ja som sa jej pokúšal vysvetliť, že ma čakáš a ak neprídem, určite ma zabiješ, ale ona bola neoblomná. Aj Sirius ju prosil, aby ma pustila. Poznáš ju, keď si niečo vezme do hlavy...“

„Čo ste spravili s tými záchodmi?“

„My?“ zháčil sa James. „Nebudeš mi veriť, ale ja som v tom naozaj bol nevinne! Šiel som po chodbe na treťom, keď sa oproti mne zjavil Sirius a vrieskal ‚Bež, James, bež, lebo nás ten starý prašivý mukel zavesí v žalároch za členky!‘ Tak som sa zvrtol a bežal s ním. A potom nás chytila McGonagallka.“

„Ale samozrejme,“ odvetila tónom, z ktorého bolo jasné, že mu neverí ani slovo. „A včera bolo čo? Remus podpálil Zakázaný les a zvalil to na teba?“

„Niečo také. Ak sa uspokojíš a takýmto vysvetlením...“

„Nie,“ pokrútila hlavou.

James sa zamyslene pohladil po brade. „Vieš, Lily, včera sa stalo niečo, čo by ti mal právo povedať len Remus. Naozaj šlo oňho, ale nemôžem ti zatiaľ povedať, čo presne sa stalo. Nie je to moja vec. Ale nechcem ti klamať. Budeš mi veriť, keď ti poviem, že sa to raz dozvieš od Remusa?“

„Keď som ti prikývla na tú báchorku o záchodoch, skúsim prehltnúť aj toto,“ poznamenala napokon.

James pozoroval každý milimeter jej tváre, akoby ju videl prvý raz a potreboval si ju celú zapamätať. „Za nič na svete by som ťa nenechal čakať zbytočne len preto, aby som sa ti pomstil alebo čo. Em... Carol mi už za teba vynadala, ale nie to som chcel...“

„Poďakujem sa jej neskôr. Čo si chcel?“

„Tak si hovorím, vieš čo je zajtra za deň?“ povzbudivo sa pousmial.

Lily sa zaškerila. „Myslíš Valentín?“

„Oh,“ odvrátil pohľad. „To tiež. Skôr som mal na mysli - vážne je zajtra Valentína? No, ja som pôvodne chcel, aby to bol prvý deň čo budeme spolu chodiť, ale keď je ten Valentín...“

Tváril sa tak kyslo, že Lily sa musela smiať.

„Tak povedzme, že spolu chodíme už oddnes,“ navrhla, natiahla k nemu ruku a keď ju s úsmevom chytil, pritiahla sa na jeho hruď. „Len, prosím ťa, žiadne plánované rande.“

„Nikdy,“ prisľúbil.

„James! James, dofrasa,“ dovalil sa dnu cez portrétový otvor Sirius. „Všade som ťa hľadal! Musíš ísť so mnou! Okamžite!“

„Čo je?“ zamračil sa James, zaškúlil zo Siriusa na Lily a spýtavo podvihol obočie. „Teraz nemám čas!“

Sirius sa uškrnul. „Tak si ho budeš musieť nájsť. Ber plášť a poď, našiel som novú chodbu z hradu!“

Lily cítila ako Jamesa trhlo.

„Ja... teraz nemôžem, Sirius!“

„Môžeš,“ usmiala sa.

„Nie. Toto je strašne naliehavé,“ odvetil, pritiahol si ju bližšie a pobozkal.

nevyrovnaná.“

[ » na začiatok « ]