Poviedka:
Pridaná: 14.10.2011, 21:50:07
Čítaná: 2925×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci za úlohu začleniť do HP sveta jednu alebo viac vopred zadaných osôb z iných príbehov. Dracula (Dracula) Spiderman (Spiderman) Frodo (Pán prsteňov) Charlotte Usherová (Ghostgirl) Mija (Mariotovi dediči) Jerry (Tom a Jerry) Snehulienka ( Snehulienka a sedem trpaslíkov) Biela čarodejnica (Narnia) Niektorým sa to podarilo viac, iným menej.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Oddelenie záhad (Jin) 2 » Na západe predsa niečo nové (Aurora Brook) 3 » Dohoda na hrade Poenari (Dominika Black-Oldman) 4 » Když život v těle opadne (Jal Maghar) 5 » Stratení (Mirkin Marsí) 6 » Jadis, Kieran a Kieryn (Draco Malfoy) 7 » Rozprávkové“ dobrodružstvo bratov Weasleyovcov (Dado) 8 » Snehulienka Severusa (Raniya) 9 » Rozprávka bola krajšia (Gabrile Delacourová) 10 » Malé veľké problémy (® Lussy Noir Meteur™) 11 » Čarodejnica bez prútika je ako Snehulienka bez (Almonde)

„Takže preto si bola vždy taká bledá. To by ma nikdy nenapadlo,“

Hermiona sediac oproti Snehulienke sa zamyslene dívala von oknom na zasnežený parapet.

„Je to tak,“ smutne potvrdila čiernovlasá kráska, postavila sa z kresla a ladne odkráčala ku krbu v ktorom ešte stále praskal oheň.

Hermiona odtrhla pohľad od snehu a zahnala nepríjemné predstavy, ktoré ju prenasledovali počas celého Snehulienkinho rozprávania.

„Ale prečo si tam ostala? Prečo si neodišla?“ nechápavo pokrútila hlavou. „Veď si mi povedala, že ťa tam nedržal násilím.“

Snehulienka sa neveselo usmiala. „Milovala som ho,“ odvetila proste a odmlčala sa. Po chvíľke ticha však ešte dodala. „Svojím spôsobom miloval aj on mňa.“ zašepkala skoro nepočuteľne no jej jemný hlások Hermionu až zarezal v ušiach pri obraze, ktorý sa jej objavil pred očami. Striasla sa.

„Ukážem ti kde budeš spať,“ ukončila rýchlo celé vyprávanie a aj ona sa postavila. „Je už neskoro a ja mám zajtra vyučovanie.“

Pred dvoma týždňami...

Muž sa nečujne prechádzal po spálni. Bola tam tma aj napriek pravému poludniu. Cez okná boli zatiahnuté hrubé, ťažké, červené závesy. Mužská postava sa pohybovala ako tieň či dym a bledá žena sediaca na posteli už vzdala snahu sledovať ako sa prechádza hore dole. Všetko svoje úsilie sústredila na presvedčenie svojho milého o nesprávnosti jeho rozhodnutia.

„Budeme mať lepší život. Už sa nebudeme musieť skrývať,“ odpovedal stále pokojne na jej neustále námietky, ktoré nekončili a nekončili.

„On ale zabíja pre potešenie. Má to ako svoju záľubu. Je to VRAH!“ skríkla nešťastne a hlavu skryla v dlaniach.

Muž zastal a posadil sa vedľa Snehulienky. „Ja som vrahom tiež,“ chytili jej ruky a stiahol ich z jej nádhernej tváre aby videl jej výraz. „Prečo ja mám tvoj tichý súhlas k tomu čo robím a Temného pána zavrhuješ, ani ho nepoznáš?“

„Ty vieš,“ šepla a odvrátila sa od neho.

„Snehulienka, veď ja ťa zabíjam,“ šepol nešťastne. „A predsa si stále tu.“

Stisla mu obe ruky, ktoré on stále nepustil s tých svojich a pokrútila hlavou. „A predsa takéto niečo už tolerovať nedokážem, Dracula.“

„Potom nemám na výber. Škodíš len sama sebe,“ vtisol jej bozk na pulzujúcu tepnu na krku a než sa Snehulienka nazdala, nečujne a nevidene zmizol preč.

Ešte hodnú chvíľku potom čo Dracula odišiel sa nepohla. Jeho slová ju vydesili a ona čakala kedy sa vráti a ukončí jej život - no on sa nevracal. Slnko už dávno zapadlo a žena aj napriek tomu ostávala sama. Hrad bol tichý a desiví vo svojej veľkosti a prázdnote aj keď tu bol s ňou, ale teraz to priam kričalo z každého rohu a ona sa bála čím ďalej tým viac. Až ráno sa odvážila vyjsť preč so spálne, prešla všetky miestnosti a trvalo jej to skoro celý deň avšak Draculu nenašla. Pomaly jej začalo dochádzať kam mohol odísť. Nechal ju tu samú a šiel za Temným pánom.

Striaslo ju, keď si to uvedomila a prišlo jej zle. Chcela vybehnúť von a zhlboka vdychovať čerstvý vzduch, kým sa ale von dostala, cestu jej zatarasili zamknuté dvere.

„Pustite ma prosím!“ zvolala nešťastne a búchala do nich dlaňami. Nepovolili. A nepovolili ani na druhý deň po rôznych pokusoch o nájdenie kľúča alebo iného spôsobu ako sa dostať von. Nešlo to. Bola tam uväznená. Po prvý krát v živote nemohla dobrovoľne odísť a aby toho nebolo dosť, Dracula ju tu nechal bez jedla iba s trochou vody. Zdalo sa, že bol rozhodnutý zmeniť jej postoj.

Snehulienka ležala zoslabnutá a s privretými očami na posteli, keď ucítila pohladenie po líci. Nezľakla sa, iba otvorila oči. Dracula sedel pri jej nohách a vážne na ňu hľadel. Za ním si na stolíku všimla podnos s jedlom.

Bez slova sa postavil a doniesol jej ho.

Hlavou sa jej prehnali tisíce výčitiek a nárekov. Chcela mu vynadať, cítila sa podvedená a okradnutá o slobodnú vôľu. Hnusila sa jej už len predstava na to odporné stvorenie, ktoré si hovorilo Voldemort, ale boli zastavené vôňou čerstvého ovocia a zeleniny. Nejedla štyri dni.

„Ako si sa rozhodla?“ ozval sa keď konečne dojedla.

„Práve si mi zobral aj to posledné čo mi ostalo, keď som sa rozhodla, že tu s tebou zostanem.“

„Čo máš na mysli?“ zamračil sa.

„Slobodnú vôľu.“

Dracula zamietavo pokrútil hlavou „Ale,“ no ona ho nenechala dokončiť to.

„Alebo ma zabi, alebo ma pusti.“ Povedala potichu avšak z hlasu znelo odhodlanie.

Kráčala deväť dní a deväť nocí opustená a stratená. Na lesnej ceste, lúkach a poliach jej robili spoločnosť iba zvieratká, ktoré vždy tak milovala a potichu smútila za niekým, koho navždy opustila. Z myšlienok ju vytrhlo len, keď prechádzala krásnou zasneženou dedinkou. Bola už noc a všade navôkol nesvietilo jediného svetla. Ibaže jej oči sa upierali inam, niekam do diaľky. Tam svetlo bolo. Teplé a vítajúce svetlo Rokfortského hradu. To bolo jej cieľom. Tam nájde svoje útočisko.

[ » na začiatok « ]