Poviedka:
Pridaná: 14.10.2011, 21:54:00
Čítaná: 6070×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci za úlohu začleniť do HP sveta jednu alebo viac vopred zadaných osôb z iných príbehov. Dracula (Dracula) Spiderman (Spiderman) Frodo (Pán prsteňov) Charlotte Usherová (Ghostgirl) Mija (Mariotovi dediči) Jerry (Tom a Jerry) Snehulienka ( Snehulienka a sedem trpaslíkov) Biela čarodejnica (Narnia) Niektorým sa to podarilo viac, iným menej.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Oddelenie záhad (Jin) 2 » Na západe predsa niečo nové (Aurora Brook) 3 » Dohoda na hrade Poenari (Dominika Black-Oldman) 4 » Když život v těle opadne (Jal Maghar) 5 » Stratení (Mirkin Marsí) 6 » Jadis, Kieran a Kieryn (Draco Malfoy) 7 » Rozprávkové“ dobrodružstvo bratov Weasleyovcov (Dado) 8 » Snehulienka Severusa (Raniya) 9 » Rozprávka bola krajšia (Gabrile Delacourová) 10 » Malé veľké problémy (® Lussy Noir Meteur™) 11 » Čarodejnica bez prútika je ako Snehulienka bez (Almonde)

„Ron, pozor!“ zašepkal Harry a stiahol ho so sebou za brnenie. Z obrazu na konci chodby vyšiel bifľomorský prefekt a prešiel okolo nich bez povšimnutia.

„Vďaka, Harry. Ak by nás tu zase prichytili, McGonagallová by nás nechala mesiac po škole,“ zamrmlal Ron a vykročil ďalej po širokej presvetlenej chodbe. Harry súhlasne prikývol a zastal pri fakli, aby skontroloval Záškodnícku mapu. Až na prefekta, ktorý vchádzal do Vstupnej haly nebol nikto naokolo. Obzrel sa za Ronom, no ten už naťahoval pravý ukazovák, aby pošteklil veľkú zelenú hrušku na obraze. Tá sa začala skrúcať od smiechu a po chvíli sa zmenila na veľkú kľučku.

Nenápadne vkĺzli do miestnosti hemžiacej sa škriatkami a to čo tam zbadali ich zarazilo. Žiaden z nich sa im neklaňal ako inokedy, dokonca si ani nevšimli, že im niekto vstúpil do kuchyne. Asi osem malých stvorení sa naháňalo pomedzi dlhé fakultné stoly. Ruky s panvicami mali nad hlavou a niečo nezrozumiteľne kričali.

„Dobby?“ zvolal Harry neisto do hurhaja okolo seba. Ozvalo sa slabé puknutie a jeho zrazu objímali malé kostnaté ručičky.

„Harry Potter, pane, vy ste prísť navštíviť Dobbyho,“ kričal mu do svetra. „Dobby rád, pane.“

„Čo sa to tu deje?“ opýtal sa Ron a v poslednej chvíli sa uhol pred valčekom, ktorým sa zaháňal hnedooký škriatok.

„Strašná vec, pane. Škriatkovia byť potrestaný, pane. Naše kúzla nefungovať.“ Pokrútil hlavou a v zelených očiach sa mu zaleskli slzy.

„Ako to myslíš, nefungujú?“ opýtal sa Harry nechápavo. „Čo sa stalo?“

„Myš, všetko to spôsobiť malá hnedá myš. Všetci škriatkovia skúšať, no nič na ňu nefunguje, pane. Dobby ju chcel nechať zmiznúť, Dobby lusknúť prstami a myš len veselo prebehnúť. Dobby lusknúť prstami znova, no myš nezomrieť.“ Opäť pokrútil hlavou. Ron zamyslene hľadel do zmätku naokolo.

„Neboj sa, Dobby. My na niečo prídeme,“ povedal rozhodne a sadol si na lavicu. „Ale najprv,“ zdvihol prst, „sú ešte tie chutné melasové koláčiky?“

„Ron!“ zahriakol ho Harry, čo inak robievala Hermiona. „Pred dvoma hodinami si obedoval.“

„No čo?“ zdvihol obranne ruky. „Keď som najedený tak mi to lepšie myslí.“ Pri lakti sa mu okamžite objavili traja domáci škriatkovia prikrytí obrovským strieborným podnosom. Ronovi sa pri pohľade na koláče všetkých druhov zaleskli oči.

„Ďakfujhem,“ povedal s plnými ústami. Harry si k nemu prisadol a otočil sa k Dobbymu:

„Skúšali ste pasce?“

„Škriatkovia všetko skúsiť. Myš stále ukradnúť návnadu a utiecť.“ Smutne sa zahľadel na Harryho. „Škriatkovia byť zvyknutí lusknúť prstami a pokračovať vo varení a upratovaní. Myš jesť naše potraviny a ak ju nechytiť, my nestihnúť uvariť včas večeru...“ Ron sa začal dusiť čokoládovou tortou a Harry ho rýchlo búchal po chrbte.

„Netušil som, že je to až tak vážne,“ zašepkal pomedzi kašeľ. Keď sa prestal dusiť, zahľadel sa na tácku a vzal si ďalší koláč. Na opačnej strane stola sa niečo mihlo. Harry okamžite vytiahol prútik.

„Impedimenta!“ vykríkol, no zaklínadlo o kúsok minulo hnedú myš a odrazilo sa od hrnca na konci miestnosti. „Imobilus!“ Myš sa opäť uhla a v stole ostala vypálená diera. Ron vyskočil spoza stola a pridal sa k Harrymu. Škriatkovia sa stiahli mimo letiacich zaklínadiel a veľkými očami sledovali snahu zastaviť myš v plienení. Tá sa však uhla každému zaklínadlu, ktoré na ňu letelo a zastala až pri Ronovej tácke s koláčmi.

„Čokoládovú tortu nie, ty potvora!“ zakričal Ron z plného hrdla keď sa zahryzla do koláča a vrhol sa na tácku zabúdajúc na prútik. Harryho zaklínadlo mu oškrelo ucho a vypálilo v stole ďalšiu dieru.

Myš zapišťala a s hnedou hrudkou v papuli zoskočila zo stola.

„A zase byť preč,“ zahundral Dobby pozerajúc na skrinku, za ktorou zmizla. Ron si opatrne ohmatával ucho a pri každom stlačení bolestivo sykol.

„Toto jej nedarujem,“ vyhrážal sa so zúženými očami.

„Sorry,“ uškrnul sa Harry, hľadiac na jeho spálené ucho.

„Ale, to ucho ma až tak netrápi,“ kývol rukou, „viac ma štve tá čokoládová torta!“ zahundral namrzene.

„A to ste tu nikdy nemali nejakého škodcu, Dobby?“ opýtal sa Harry prekvapený, koľko je s tou myšou problémov.

„Ale čoby, pane. Myši tu byť stále a my ich vedieť rýchlo zneškodniť. Táto byť iná, nič ju nevyhnať...“

„Dobby, to je ten úžasný puding, čo sa práve varí v kotly?“ opýtal sa Ron a túžobne hľadel na žltkastú hmotu, ktorú museli miešať traja škriatkovia naraz.

„Tamto, pane? Nie, to byť len syrová omáčka ku...“ zasekol sa v polovici vety. Oči sa mu rozšírili radosťou.

„Syrová omáčka,“ zvolal naraz s Harrym.

„Vymyslíme pascu, z ktorej sa tak ľahko nedostane a nebude mať možnosť ukradnúť návnadu.“ Ronovi zasvietili oči.

O päť minút neskôr sa už krčili schovaní za stolom. Na zemi bola položená miska, z ktorej sa dymilo a nad ňou sa nebezpečne vznášal hrniec. Vôňa syra sa šírila celou miestnosťou. Nemuseli čakať dlho a votrelec vykukol zo svojej skrýše.

„Ani sa tej malej potvore nečudujem,“ zašepkal Ron, sledujúc ako sa pomaly blíži k pasci.

„No tak, už len kúsok,“ zahundral Harry a prútik stláčal tak silno až mu zbeleli hánky.

Myš bola pár centimetrov od syrovej omáčky, keď sa dvere do kuchyne s rachotom otvorili. Harry od ľaku trhol prútikom a hrniec preletel celou miestnosťou. Za sebou zbadal Hagrida ako sa snaží pretlačiť do kuchyne. Rýchlo sa obzrel späť, no okolie misky bolo prázdne a ku skrinke v rohu kuchyne viedli malé žlté stopy.

„Zase byť preč,“ poznamenal Dobby, keď vyliezol spod stola.

„Harry! Ron! Začul som buchot jak som vychádzal z hradu, tak som sa vrátil, reku či tu zase nie je Zloduch,“ zvolal Hagrid keď k ním kráčal a škriatkovia mu s piskľavými výkrikmi uskakovali z cesty. „Čo vy tu robíte?“

„Hagrid,“ zvolal Ron zúfalo. „Celé si to pokazil!“

„Čo som skazil?“ nechápal.

„Pomáhame škriatkom chytiť myš, ktorej sa nevedia zbaviť. Už sme ju skoro mali,“ vysvetľoval Harry, no Hagrid mu nevenoval pozornosť.

„Jerry, tu si, ty potvora malá,“ zvolal nakúkajúc poza Ronove rameno. Spoza nohy stola vykúkala mala hnedá hlava a Hagrid sa zohol aby mu myš mohla vyjsť po ruke až na plece. „Už som si myslel, že ťa zahrdúsila tá sivá mačka čo pobehuje po areáli.“

„Jerry? To je tvoja myš?“

„Myšiak,“ opravil ho Hagrid, „Našiel ho som pred dvoma dňami v tekvicovom záhone, jak ja skrýval pred veľkou sivou mačkou. Namojdušu, tá mačka bola jak v tranze. Zničila mi sedem tekvíc, čo sa k nemu snažila dostať. Tak som ho vzal dnu, reku mu dám trochu syra a počkám, kým tá potvora zmizne. No a nejak som si vám ho obľúbil.“ Hagrid sa uškrnul na malého myšiaka, ktorý mu spokojne sedel na pleci. „A jaký ste tu mali problém?“

„No teraz už žiadny,“ uškrnul sa Harry.

„Och, veľký priateľ Harryho Pottera, však vy sľúbiť, že tu tá myš nikdy viac nevkročiť,“ zapišťal Dobby Hagridovi pri členkoch.

„Jasnačka, dohovorím mu,“ usmial sa Hagrid a vykročil k východu. V polovici cesty so sebou trhol: „Šmária, skoro by som bol zabudol. Neviete mi dať nejaký syr pre tohto tu krpca?“ opýtal sa a v rekordnom čase sa mu pri kolenách objavila skupinka škriatkov s vrecom v ruke.

„To by malo stačiť,“ zapišťať jeden z nich. Hagrid sa zohol po vrece so syrom a po menších problémoch s východom zmizol na chodbe.

„Harry Potter, vy musieť ísť tiež, pane. Škriatkovia musieť rýchlo pripraviť večeru,“ zapišťal Dobby a už ich kostnaté rúčky tlačili von z kuchyne. Harry sa ešte chcel rozlúčiť s Dobbym, no Ron ho stiahol na chodbu a zatresol mu obrazový vchod pred nosom.

„Čo si nepočul, dopekla? Pripravujú večeru, ako ich môžeš teraz rušiť?!“

[ » na začiatok « ]