Kapitola:
Pridaná: 12.9.2011, 16:36:28
Čítaná: 3031×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Čo by sa stalo, ak by tým vyvoleným nebol Harry? Ako by život napredoval ďalej?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » (bez názvu) 3 » (bez názvu) 4 » (bez názvu) 5 » (bez názvu) 6 » (bez názvu) 7 » (bez názvu) 8 » (bez názvu) 9 » (bez názvu) 10 » (bez názvu) 11 » (bez názvu) 12 » (bez názvu) 13 » (bez názvu) 14 » (bez názvu) 15 » (bez názvu) 16 » (bez názvu) 17 » (bez názvu) 18 » (bez názvu)

Ja viem, viem, NESTÍHAM!! :D Nebite ma! :P

____________________________________________

„Veselé Vianoce, Potter,“ precedil Severus cez zuby so všetkou iróniou, ktorú v sebe pozbieral, vytiahol zo skrine najmenší kotlík a postavil ho na oheň. Bol čas začať s prípravou Veritasera. Mesiac bol práve v tej správnej fáze a všetky prísady mal prichystané.

James naňho ani nepozrel. Sedel na zemi s rukami za chrbtom - Severus sa raz do týždňa zabával tým, že zmenil polohu v akej ho väznil - a nemo pozeral do steny.

„Kedy príde Lily?“ spýtal sa. Po dlhom mlčaní znel jeho hlas zvláštne ticho.

Severus sa uškrnul. „Chýba ti? Ani neviem kedy sa na teba naposledy pýtala, Potter. Ty jej zrejme veľmi nechýbaš. Teda, snažím sa, aby si jej nechýbal. Vo všetkom som ťa zastúpil.“

„O čo ti ide?“ zavrčal James. Naozaj mu prestával rozumieť! Chcel Lily využiť na nejaký svoj skazený Smrťožrútsky plán alebo čo? „Daj Lily pokoj!“

Severus pokojne nalial do kotlíka vodu z odmerky a trochu podvihol obočie. „Všimol som si, že moja prítomnosť ťa znervózňuje, Potter.“

„Obšmietaš sa okolo mojej manželky. Nečakaj, že budem pokojný,“ odsekol.

Snape si opovržlivo odfrkol. „Si ako decko, nedokážeš sa ovládať? Nikto okrem teba nemá právo sa s ňou rozprávať? Pretože je to tvoja manželka?“

„To som nikdy nepovedal,“ ohradil sa. Zdvihol zrak a sledoval, ako jeho sok pripravuje elixír, ktorým má navždy zlepiť to, čo tak systematicky rozbíjal. „Ty nemáš právo sa s ňou rozprávať. Nezabudol som, čo si jej urobil. Našťastie mám dlhšiu pamäť ako Lily.“

Snape pustil prísady, ktoré držal v rukách a uprel naňho ľadový pohľad. „Chceš ma z niečoho obviniť?“

„Nemusím,“ uškrnul sa James. „Sám dobre vieš, že si jej ublížil. Napokon, čo iné sa dalo čakať od takého zbabelca a zradcu ako si ty... Mala ťa rada, ale ty si si vybral iných priateľov. Boli podľa teba lepší? Nechápem ako si ju mohol opustiť, Ufňukanec, kvôli takým smradom ako je Avery a Malfoy.“

„Ja som ju neopustil!“

„Že nie? Pamätám si naše prvé stretnutie, bol si jej priateľ, keď sme nastúpili do školy. Ale tu si stretol iných... hodnejších toho, aby boli tvojimi priateľmi...“ zabŕdal James.

„Nikdy by som ju nemusel opustiť, nebyť teba a tvojich hlúpych nafúkaných kamošov! Všetko si zničil,“ sipel nazúrene. „Vzala si teba, ale to sa nikdy nemalo stať...“

„Takže o to ti ide,“ mračil sa James. „Vedel som to. Ty chceš dostať moju Lily, ty hajzel. Ale ona si už vybrala. Tak nás nechaj na pokoji.“

„Prečo by som ti mal niečo uľahčovať? Ty si si nikdy nenechal ujsť príležitosť, aby si mi ničil život,“ zaspomínal si Severus trpko na chvíle mučenia na Rokforte.

James sa sústredene mračil. Akoby si nevedel spomenúť na jediný moment, kedy mu ukrivdil. Potom potriasol hlavou, až mu takmer okuliare skĺzli z nosa a zasmial sa. „Nikdy by som o teba ani nezakopol, keby si jej nebol ubližoval.“

Snape jediným úderom prevrátil kotlík, voda sa vyliala a uhasila vyskakujúce plamene. Schytil zo stola svoj prútik, švihol ním vo vzduchu a na mieste, kde svetelný prúd zasiahol Jamesovu tvár, vystrekla krv. Kým sa kovová nádoba s hrkotaním kotúľala po nerovnej kamenistej podlahe žalára, držal prútik namierený na Jamesa. Potom všetko stíchlo, len Snapove bledé pery sa takmer nečujne pohybovali v prítmí. „Ja som jej neubližoval. Nikdy by som jej neublížil.“

James pohodil hlavou, hľadiac ponad prútik priamo do jeho čiernych nemilosrdných očí, ale viac sa nezasmial. „A čo potom robíš práve teraz? To ty si vymyslel celý ten plán s mojím únosom? Lily ma miluje. Keby si vedel čo je to láska, možno by ti došlo ako asi teraz trpí. Sirius - jej najlepší priateľ - je mŕtvy, ja sedím spútaný v tvojom sprostom žalári a myslí si, že som vrah a Smrťožrút. Nemá nikoho, o koho by sa mohla oprieť, chýbam jej, celé dni sa musí trápiť, pretože ty sa chceš pomstiť!“

„Nechcem sa pomstiť,“ vyviedol ho z omylu a pokračoval s výrazom úplného šialenca. „Áno, teraz sa trápi, ale nie dlho. Mýliš sa, nestratila všetkých, má mňa. Musela ťa stratiť, aby si uvedomila, že ťa nikdy nepotrebovala. Aby konečne ľúbila mňa.“

„Nikdy ma neprestane milovať,“ vysmial sa mu James. „Takže ty ju ľúbiš? Po toľkých rokoch by si potom musel vedieť aké to je nebyť s niekým, koho ľúbiš. A teraz tvrdíš, že by si jej nikdy neublížil? Presne v tomto momente sa kvôli tebe trápi. Už chápeš prečo by som ťa bez váhania znovu zavesil dolu hlavou a stiahol ti spodky, kretén?“

Spustil ruku s prútikom, natiahol sa za kľučkou dverí a vzápätí vybehol von, pričom poriadne treskol dverami.

Mieril priamo do jej kabinetu. Tých pár poschodí priam preletel, aby vrazil do jej kabinetu bez toho, aby sa čo i len pokúsil zaklopať. Lily sedela za stolom a pri svetle z kozuba sa snažila dopísať rozsiahlu správu pre Ministerstvo mágie o nových bezpečnostných opatreniach na Rokforte. Pri Severusovom vpáde sa zľakla a siahla po prútiku, ale keď videla, že ho nebude potrebovať, stiahla ruku späť.

„Ubližujem ti?“ vyhŕkol bez akéhokoľvek súvisu či vysvetlenia, chytil sa jej stola a naklonil sa dopredu, akoby jej chcel vyčítať odpoveď z očí.

„Prosím?“ spýtala sa prekvapene. Kde prišiel na takú hlúposť? V posledných dňoch bola jej jedinou záchranou jeho prítomnosť! „Stalo sa niečo, Sev?“

Vyskočila na nohy, chvate prebehla okolo stola a jednou rukou ho objala okolo pliec, akoby sa ho snažila uchrániť pred útokom zozadu. „No tak, čo sa deje?“

On však neodpovedal, ani nijako nereagoval. Len tam stál a ako zhypnotizovaný pozeral na miesto, kde predtým sedela. Keď potom prehovoril, zdalo sa, akoby rozprával s Lily stále sediacou v kresle, hoci ona ho už hodnú chvíľu hladila po chrbte. „Nikdy som ti nechcel ublížiť. Nie naozaj. Ani mi nenapadlo... myslel som si, že máš vlastných priateľov, priateľov ako Potter, že sa za mňa musíš hanbiť! Nechcel som ti ublížiť, Lily!“

„Oh, Severus, hovor zrozumiteľne! Ja neviem, čo mi tým chceš povedať,“ požiadala ho trochu vystrašená stavom, do akého sa dostal. Vyzeral ako v totálnom tranze. Opäť sa rozprával s fatamorgánou, ktorá sedela na stoličke: „Odpusť mi to, Lily, nechcel som ťa tak nazvať, to preto, že tam boli všetci tí ľudia a... Sú to už roky, ja viem, ale stále ma to trápi! Ja neviem prečo som to urobil, odpusť mi to!“

„Nemám čo,“ presviedčala ho, ešte silnejšie ho objímajúc. „Také pletky si už dávno nepamätám, boli sme deti!“

Severus však stále mrmlal to isté. Dookola opakoval, ako ho to všetko mrzí a vonkoncom si nevšímal jej ubezpečenia, že všetko je v poriadku, akoby tam vôbec ani nebola.

Napokon ho pohladila po vlasoch, priložila mu dlaň na líce a jemne ho otočila k sebe. „Severus,“ oslovila ho jasným, strohým hlasom a zadívala sa mu do očí. „Vnímaš ma? Odpovedz mi!“

Zdalo sa, akoby bol prekvapený, že ju vidí. Potom si uvedomil jej prítomnosť, aj ruku, ktorá ho stále držala za tvár. Z hrdla sa mu vydral hlboký povzdych a krivom nose sa spustili slzy. „Mňa to mrzí,“ zastonal. „Všetko... Keby som to mohol nejako odčiniť. Keby som vedel, že ho tak ľúbiš, Lily, nikdy by som...“

Palcom mu zotrela slzy, no nevedela, čo na to povedať. Netušila, za čo sa Severus tak bolestne kajá. Odtiahol sa od nej, prešiel okolo stola ku boku kozuba a sadol si na zem ako kôpka nešťastia. Pripomínal psíka, ktorý si našiel svoj tmavý kútik, kam sa uchýlil pred svetom. Lily šla pomaly za ním. Slzy na jeho tvári nevysýchali, ale kropili predok čierneho habitu.

Zrazu vyhŕkol: „Prepáč za Jamesa... prepáč za Siriusa, Lily, prosím!“

Zamračila sa. „Čo si urobil?“

Severus pokrútil hlavou a sklopil zrak k zemi ako veľké dieťa.

Lily si dala ruky vbok. „Čo si urobil Severus?“ spýtala sa čo najviac autoritatívne.

„Chcel som aby si bola šťastná... so mnou, ale ty...“ vystrašene na ňu mrkol. Bál sa pozerať na ňu dlhšie. Čo ak ho bude po tom všetkom skutočne nenávidieť? Zaslúžil by si to tak, ako nikto iný! „Tak veľmi ho miluješ?“

„Hovor zrozumiteľne a všetko mi vysvetli,“ prikázala mu. „Čo presne si urobil, Severus Snape?!“

Nervózne si poťahoval predok habitu. Hoci balansuje na pokraji života a smrti odkedy sa stal dvojitým agentom, ešte nikdy sa nebál tak ako v tomto momente. „Pustil som ich do hradu,“ priznal potichu. Konečne prestal plakať. „Ale Dumbledore o tom vedel, on bol pripravený. Chcel zomrieť, vedel, že nastal jeho čas... Tá jeho ruka - zabíjala ho kliatba. Vedel, že musí zomrieť.“

„Ty si sem priviedol Smrťožrútov?“ spýtala sa udivene, no keď videla, že konečne hovorí zrozumiteľne a jasne, čupla si oproti nemu a snažila sa tváriť vľúdnejšie.

„Áno. Aj som zariadil aby uniesli Pottera...“ šepkal ako kajúcnik na spovedi. „Mala si stratiť dôveru. Zabudnúť na to, že si ho ľúbila. Počul som vás, ako sa hádate, nečakal som, že mu budeš tak veriť.“

„Severus,“ prikryla si ústa rukou, ako by tak mohla pochytať slová, ktoré nechce vysloviť.

„To s Blackom som nechcel, to zariadila Diana,“ ubezpečil ju rýchlo a pokračoval: „Ale Potter sa mal stať štvancom. Dumbledore mŕtvy, Potter preč, najlepšie niekde veľmi ďaleko a... čoskoro mŕtvy Voldemort a potom...“ Opäť jej venoval krátky pohľad. „Potom by si možno konečne ľúbila mňa!“

„To všetko kvôli mne, Severus?“ hlas sa jej zlomil. Má sa teraz cítiť vinná za Siriusovu smrť? Naozaj to bolo kvôli nej. Kvôli tomu, že si vybrala iného muža?

„Kvôli našej láske,“ zastonal, utrel si nos do rukáva a zhlboka sa nadýchol.

„Ale Sev... Žiadna naša láska nejestvuje. Mám ťa rada, lebo si môj priateľ. Musíš predsa vedieť, že James...“ natiahla sa za ním, aby ho upokojila dotykom, no Severus sa odtiahol.

„Nechcem o tom s tebou hovoriť. Nechcem aby si ma ľutovala, Lily,“ povedal zvláštne jasným hlasom. „Len aby si to vedela a raz mi mohla odpustiť.“

„Mám ti odpustiť, že ma miluješ?“ spýtala sa celkom vykoľajene. To nedávalo zmysel. Nič, čo hovoril nedávalo zmysel.

„Že ti ubližujem! Keby ste sa s Potterom nehádali, ani by mi nenapadlo... myslel som si, že sa váš vzťah... rozpadá. A tvoja dcéra... tak odmerane sa k tebe správala. Ale už je to preč a ja neviem...“

„Ale veď manželské hádky sú bežné. To, že sa s Jamesom občas na niečom nezhodneme neznamená, že ho už neľúbim! Merlin, Severus, čo si to urobil? A moja dcéra je proste v takom veku! Nemôžeš od rozmaznaného svojhlavého dieťaťa očakávať, že si nebude presadzovať svoje názory. Ruth je zložitá povaha, to priznávam a s Jamesom občas vedia byť poriadne protivní, ale milujem ich. Inak to nikdy nebude,“ presviedčala ho. „Sev, vstaň z ten zeme. Takže James je naozaj nevinný?“

Snape sa zatváril, akoby zahryzol do veľmi kyslej uhorky a teraz nevedel, či to má prehltnúť alebo vypľuť. „Len to s Pettigrewom je naozaj jeho... Teda nie je isté, či to nebola jeho vina,“ priznal, vstal, otočil sa jej chrbtom a začal si naprávať habit.

„Ja som to vedela. Od začiatku som to vedela!“ potešila sa Lily, no keď videla nešťastný výraz jeho tváre, opäť zosmutnela. „Prepáč, že som si to nikdy nevšimla. Keby si niečo povedal, alebo aspoň naznačil! Zabudni na mňa, Severus. Na svete je predsa toľko žien, ktoré by ťa dokázali milovať!“

„Tie ma nezaujímajú,“ odsekol takmer urazene. „Choď do môjho kabinetu. Potter... je tam. Už nemá zmysel ho držať, pokiaľ...“

„Ďakujem,“ tuho ho objala.

„To nie je na mieste,“ zavrčal.

„Ale je. Ukázal si mi ako veľmi Jamesa potrebujem,“ smutne sa zasmiala. „Irónia, však? Ešte raz, prepáč mi to, Sev, a... Ešte vždy môžeš byť šťastný s inou.“

Pobozkala ho na líce, schmatla svoj prútik a vybehla z kabinetu, aby konečne oslobodila Jamesa z nezmyselného väzenia. Aspoň trochu to snáď odčiní jej vinu. Všetko kvôli nej! Keby to tušila! Aspoň malý náznak od Severusa a všetko by mohlo byť inak. Pretože by mu vysvetlila, že James je pre ňu všetkým.

Našla ho sedieť na zemi, ako ho Snape nechal, s rukami za chrbtom a rozseknutým lícom. Počul jej kroky už na chodbe a s túžbou hľadel na dvere, kým sa v nich nezjavila.

„Čau, Evansová,“ pokúsil sa o úškrn, ale líce ho neznesiteľne štípalo. „Tak už ti to došlo?“

„Si nesmierny idiot, Potter, prečo si sa nebránil?“ spýtala sa, zamávala prútikom a uvoľnila ho z neviditeľných povrazov. Roztrasene vstal. Po toľkých hodinách sedenia v dosť nepríjemnej polohe s nepravidelnou stravou sa cítil slabý.

„Takže Snape ti to povedal?“

Lily prikývla, objala ho okolo drieku, aby mu pomohla kráčať a keď spolu pomaly vychádzali z kabinetu, James začul ako poťahuje nosom. „Snáď nebudeš plakať, Lily.“

„Len premýšľam o tom všetkom, či sa to muselo stať...“ povedala držiac sa ho ako kliešť.

„Keby tu bol Dumbledore povedal by ti k tomu nejakú múdrosť,“ poznamenal. „Ja ti k tomu môžem povedať len toľko, že aspoň konečne vieme komu sa dá veriť a komu nie.“

„Severusovi áno,“ rýchlo povedala a na jej prekvapenie James prikývol. „Pokiaľ sa ťa nesnaží získať pre seba, môže byť veľmi užitočný. Kam ideme?“

„Do Nemocničného krídla!“ povedala prekvapená, že sa vôbec spytuje. „Vyzeráš akoby ti Sev nedával celé tie dni jesť a to líce...“

„Budem mať sexi jazvu,“ okomentoval. „Potom zavolám decká. Už sa ich neviem dočkať. Harry sa stále venuje Ginny?“

„Už to prestáva byť zdravé,“ smiala sa Lily cez slzy. Tak dlho sa bála, že sa jej rúca svet a zrazu bolo všetko ako predtým. Akoby sa James len vrátil z nejakej aurorskej akcie a pýtal sa čo je doma nové. Akoby sa nič nestalo.

„Ale no tak, neplač,“ zasmial sa tiež, zastal a nedočkavo ju pobozkal. „Všetko je v poriadku, Lily, všetko bude dobré. Len treba...“

„Zabiť Voldemorta, ja viem,“ prikývla.

„Mal som na mysli, že ťa treba držať ďalej od Snapa, ale... to tiež.“

Nesmelo sa zasmiala. „Chcela by som aby už bolo po všetkom.“

„Čoskoro bude a ja ťa už nikdy neopustím,“ sľúbil.

Draco s nesmiernym potešením zaklapol kufre. Ani sa nevybaľoval, akoby sa nevedel dočkať, kedy z toho domu vypadne. A konečne to bolo tu. Koniec prázdnin. Konečne opäť škola! A uvidí Ruth. Ktovie, či sa ešte trápi kvôli otcovi alebo už niečo vie. Neodvažoval sa napísať jej, alebo poslať darček.

„Draco, si pripravený?“

„Áno, mami. Otec s nami nejde?“ spýtal sa, sklonil sa ku kufru a skontroloval zámok.

„Nejde,“ odvetila, vzala jeho klietku so sovou a podala mu ruku. „Tak poď, lebo zmeškáš.“

Napokon sa dočkal. Vyšiel z toho prekliateho domu presiaknutého Voldemortovým jedom a hoci vonku bolo pár stupňov pod nulou, zdalo sa mu tam oveľa teplejšie.

„Mami,“ odvážil sa spýtať, keď už boli vzdialení niekoľko metrov do vysokej tepanej brány, pretože až tam sa cítil v bezpečí. „Pred Vianocami, v tú noc, keď zabili Dumbledora zo školy uniesli nejakých aurorov. Nevieš o tom niečo?“

Narcissa sa obzrela, kontrolujúc, či ich niekto nepočúva. „Odkiaľ o tom vieš?“

„No...“ premýšľal, či to počul aj z iného zdroja ako od Ruth. Keď teraz nad tým premýšľal, nebola to informácia, ktorou by len tak niekto disponoval. „Počul som to.“

„A vieš koho vzali?“

„Asi niekoho z Potterovcov,“ odvetil opatrne. „Oni sú aurori.“

Matkin výraz bol nepreniknuteľný. „Však s tou malou niečo máš? Nikto v Rokforte o tom nevedel. Snape má všetko pod kontrolou!“

Draco naprázdno prehltol. V ústach mal úplne sucho. Presne tohto sa obával. Ústa mu vykrivilo ako keď malé dieťa premáha plač.

„Ja ti to nevyčítam,“ pokračovala Narcissa šeptom. „Nevyčítam ti to, Draco. Ale musíš byť opatrnejší, oveľa opatrnejší než doteraz. Videli a ťa s ňou a potom toto - keby si sa to spýtal Luciusa, porazilo by ho.“

„Do- dobre,“ prikývol.

„A teraz mi vysvetli ako si prišiel na taký nezmysel, že sa budeš zahadzovať s tým dievčiskom?“

„Volá sa Ruth,“ upresnil trpko. Mal dojem, že si nezaslúži, aby o nej niekto takto hovoril. Hnevalo ho to. „Zatiaľ o nej nepotrebuješ vedieť viac.“

Narcissa sa už nepýtala, chytila syna za ruku a spoločne sa odmiestnili.

No, tak to by sme mali. Pokračovanie (čo) nevidieť :D Ale nie, vážne, už sa to píše!! (Ale pri tých ďalších troch poviedkach sa to píše pomaly :( )

[ » na začiatok « ]