Kapitola:
Pridaná: 14.8.2011, 20:46:22
Čítaná: 3188×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Marína Longbottomová, James Sirius Potter, Albus Severus Potter, Scorpius Malfoy, Rose, ...
Stručný dej: Našim mladým sa stanú veľmi zaujímavé veci a za všetko môžu Mačky..

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Len začiatok 2 » Úžasný nápad a... 3 » Sen a člen 4 » Slugymu... 5 » Ach tie... 6 » Prepad

Pre všetkých, čo si kvôli tomu prečítali aj to predtým :D

„Nevšimla si si, že sa Scorpius Malfoy chová k Longbottomovej akosi inak?“ začula som otravný hlas, ktorý som nanešťastie nemohla ignorovať. Evan si sadla hneď za mňa ku Bifľomorskému stolu a hlasno začala rozvíjať, čo sa medzi nami mohlo stať.

„Podľa mňa spolu chodia.“ tvrdila jej Even- jej dvojča. „Veď Scorpius by sa pre kamarátku takto nezmenil!“ vyhlásila akoby to bolo všetkým jasné.

„Akoby si ho poznala.“ poznamenala som a vstala od stolu, keďže mi obidve príšerne pokazili moju chuť na raňajky. Otočila som sa ku nim a obe sa zľakli môjho nesmierne tvrdého pohľadu.

„Scorpius?“ ozvala som sa, keď som prechádzala poza neho von z Veľkej Siene.

„Hum?“ opýtal sa s plnými ústami a ja som sa musela zasmiať na tom ako komicky vyzeral.

„Daj si pozor na Rangerové. Dostali deň na klebety, alebo na nás.“ poznamenala som, uškrnula sa, keď zistila, že na nás tie krásavice pozerajú. „Dáme im príležitosť?“ opýtala som sa a zdvihla ľavé obočie a znova som sa musela zasmiať, keď sa Malfoy začal dusiť jedlom. „Dobre beriem to ako jasné nie.“ zaštebotala som a chystala som sa znova zdrhnúť niekam do hradu, ale Scorpius ma schmatol za ruku.

„Dajme.“ poznamenal, keď už prehĺtol sústo a pobozkal ma. Skoro som spadla z nôh. Pobozkal ma, pobozkal ma Scorpius Malfoy! Najpovrchnejší Slizolinčan podľa všetkých ma pobozkal. Chvíľku som tam stála ako obarená, potom som sa nasilu zasmiala a vyletela zo Siene. Nemohla som uveriť tomu, čo sa vo mne dialo. Vždy som si myslela, že pri mojom prvom bozku budem presvedčená o tom, že toho človeka ľúbim a nie toto.

Neuvedomovala som si kam bežím, no zistila som, že kráčam po snehu a moje tempo sa spomalilo. Rozmýšľala som nad tým, koľko navzájom rozdielnych pocitov u mne vyvolal ten jediný bozk od Scorpyho. Niečo šialene horúce, ako ohnivá whisky a zároveň niečo, čo mi zamrazilo celé telo.

Sadla som si na lavičku, dosť ďaleko od hlavného ťahu a snažila sa triezvo uvažovať. Hneď prvú hodinu máme s ním. Čo by mi asi oco povedal, keby som sa tam neukázala? Nedokázala som ani poriadne myslieť. Veď to nič nebolo, len žart a provokácia Evan a Even! Som aj celkom zvedavá ako to zabralo naňho.

„Dokelu!“ zanadávala som, keď som zistila, že moje obľúbené hodinky po starej mame Alice mi primrzli ku lavičke.

„Pomôžem slečna v núdzi?“ začula som za sebou známy smiech, no neobrátila som. Nemohla som sa k nemu otočiť, lebo to by znamenalo dokonalú deštrukciu mojich hodiniek. „Ale no tak Marína! Pomôžem ti alebo nie? Už aj tak meškám na herbológiu.“ prehodil nevinne a ja som chtiac-nechtiac musela k nemu otočiť hlavu.

„Sweeny, nebuď sprostý a vytiahni mi z pravého zadného vrecka prútik. Nič iné od teba nechcem.“ zamračila som sa, keď som zistila, kde je. Za iných okolností by som si ho vybrala aj sama, no bol príliš hlboko v rifliach a jednou rukou by som sa tam nedostala.

„Si si istá?“ podpichoval ma, keď si všimol, kde je. „Neviem, či by sa to Scorpiusovi páčilo...“

„Neviem, či by sa tebe páčilo, že si neposlúchol príkaz priamej nadriadenej!“ oči mi iskrili od potláčaného hnevu. Už to boli dva mesiace, čo som ho zasvätila a ešte stále sa ku mne správal ako k menejcennej. „Makaj Marc...!“ začala som jeho celé meno, lebo som vedela aký je na to alergický.

„No dobre, ja som sa len pýtal.“ spokojne sa uškŕňal a vopchal ruku do môjho vrecka. Samozrejme mi neušlo ako sa snaží neobchytkávať ma a hľadať prútik. Vytiahol ho a neodpustil si tresnúť mi po ňom. „Hm.. pekne, pevno stavaný.“ tak týmto ma fakt tak milo naštval.

„Daj mi ho.“ prižmúrila som k nemu oči, keď sa s ním začal hrať a prehodzovať si ho z ruky do ruky.

„Ale vieš, že to nebolo zadarmo...“ usmieval sa provokačne a ja som mala pocit, že teraz by som mu bola schopná odprisahať, že aj hory majú oči, tak ma pálila ruka.

„Čo za to chceš, Sweeny?“ odbila som ho rýchlo, len aby mi vrátil môj prútik z vŕby.

„Hm... raz príde čas, keď mi túto službu odplatíš.“ uškrnul sa a hodil mi ho priamo doľavej ruky. Naše spoločné tréningy nás všetkých vycvičili. Mark zmizol a ja som si s úľavou rozmrazila ruku a bežala do skleníkov.

„Ale pán profesor! Som primrzla lavičke.“ zahundrala som ako ospravedlnenku prečo meškám. Otec na mňa vyvalil oči a polohlasno sa ma opýtal.

„A to sa ti ako podarilo Marína?“ zamračil sa.

„No som tam sedela a primrzli mi hodinky po tvojej mamke.“ zamrmlala som a sklopila oči, čo som asi nemala robiť. Oco mi zdvihol bradu od úrovni jeho očí a videla som v nich pochopenie, aj keď zrejme netušil, čo má chápať. Vedel ako ma zložila jej smrť a ako starostlivo som opatrovala tie hodinky.

„Bež si sadnúť ku Malfoyovi a presádzajte.“ poslal ma na zvyčajné miesto a ja som troška zbledla. Ísť k Scorpymu? Nevadí akosi to prežijem. Zhlboka som sa nadýchla, nasadila úsmev a sadla si vedľa neho a ešte širšie som sa usmiala.

„Čauko, takže primrznuté hodinky, hej?“ uškrnul sa a keď si všimol, že nejaké klebetnice po nás pokukujú natiahol sa ku mne akoby mi niečo šepkal.

„Ocovi sa neoplatí klamať.“ poznamenala som šeptom a troška hlasnejšie sa spýtala. „A to čo máme vlastne robiť?“ usmiala som sa a keď som zbadala jeho začudovaný pohľad, keď som sa od neho odtiahla. „Oco.“ naznačila som mu ústami.

„Presádzať krikľavce obyčajné.“ odvetil a snažil sa správať tak ako predtým, i keď myslím, že mu to nešlo, alebo, žeby som ho len ja inak vnímala?

„A to je?“

„No to, keď ich chceš presadiť tak začnú vrhať takú krikľavú látku, čo sa ti potom nezmyje zo šiat tak si radšej zober plášť princezná.“ len, čo som začula toho uštipanca mala som sto chutí otočiť sa k nemu a poriadne ho preplieskať, i keď možno... Nevšímala som si Marka a vzala plášť. Konečne som sa mohla v pohode pobaviť s niečím, čo robilo špinu a nebyť pokusným králikom Výtržničiek. Asi im potiahnem pár plodov...

[ » na začiatok « ]