Kapitola:
Pridaná: 18.6.2011, 23:01:26
Čítaná: 2238×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Marína Longbottomová, James Sirius Potter, Albus Severus Potter, Scorpius Malfoy, Rose, ...
Stručný dej: Našim mladým sa stanú veľmi zaujímavé veci a za všetko môžu Mačky..

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Len začiatok 2 » Úžasný nápad a... 3 » Sen a člen 4 » Slugymu... 5 » Ach tie... 6 » Prepad

Túto poviedku venujem Marike Scrooge, ktorá mi asi ako jediná povedala, aby som písala ďalej!

„Dofrasa!“ zanadávala som len čo som si prečítala akú máme od Slugyho úlohu. Od mamy som u už urobila, lebo vždy dávala ťažšie veci ako Slughorn, ale toto?! „Napíšte na dva strany pergamenu (50cm spolu) niečo o krasavke malej krvavej. Hm super o tom som v živote ani nepočula nie to žeby som o tom niečo vedela. A ty Mandy vieš?“ opýtala som sa tichej Bystrohlavčanky, ktorá sedela pri vedľajšom stole a študovala čosi z veštenia. „Nič? Hm takže hor‘ sa do knižnice!“ lenivo som si pozbierala veci do batoha, zdvihla sa z pohodlného kresla a cez celú školu sa vliekla do knižnice.

No tak krasavka malá krvavá. A pre elixíry. To budem hľadať v... ani neviem kde. „Accio niečo o krasavke malej krvavej.“ zamrmlala som si, ale v knižnici sa ku mne nič nerútilo tak, ako som na to bola zvyknutá. Len mreže zakázanej časti knižnice zarinčali a tak som sa k nim pomaly a opatrne priblížila. Odtiaľ sa ku mne pokúšala dostať knihy: Čierne knihy pre stredné školy. Tak tu sa za jednu noc bez dostatočných príprav poriadne nedostanem a ako poznám toho starého streleného školníka Filcha vôbec by mi to neprešlo bez trestu nech už som dcéra koho chcem. Ako som tak rozmýšľala, začula som za sebou kroky. Posunula som sa za poličku a pozrela som, kto sa tam blíži. Bol to Slugy. Pomaly a dosť ticho na to, aké má veľké bruchu a keď sa priblížil ku Zakázanej časti knižnice a prihovoril sa knihe.

„Niekto dostal rozum a použil accio na teba zlato? Ale veď aj tak im to bude na nič, lebo je tu málo napísané.“ zasmial sa Slughorn a pohľadom prešiel okolo.

No super! A kde to teda mám nájsť? sťažovala som sa sama sebe a potom mi konečne svitlo! Knižnica Lusk-u! Pomaličky som sa tak aby ma nik nevidel, odišla odtiaľ. Celú školu som teraz zbehla za rekordný čas a skoro som sa na schodisku dole do Lusk-u zabila, ale veď to je jedno, lebo ma hnala zvedavosť, čo je krasavka malá krvavá, keď v normálnej Rokfortskej knižnice bola zakázaná.

Pravdupovediac som v tejto ešte nebola a tak ma strašne ohúrilo, že je taká obrovská. Keď tu teraz stojím vo dverách nevidím ani na steny ani na koniec. Uprostred je sedem stolov pre asi tak dvadsať ľudí z nejakého tmavého dreva a fialovými vankúšmi. Ako paralyzovaná som si zložila veci o nohu jedného stolu a išla sa pozrieť k sekcii Elixírov a prísad, kde som hľadal to najčernejšie, čo sa dalo. Tak po polhodine som našla Elixíry a prísady čiernejšie než noc v nove.

„Úf tak toto bude nadlho.“ vzdychla som si a vzala som tú knihu, ktorá ma skoro pripučila k zemi. „Levitácia!“ vykríkla som túto spásonosnú myšlienku a hneď som ju použila. Knihu som zvalila na stôl a pohodlne som sa usadila. Roztvorila som knihu a v nej bola tabuľka a nad ňou nápis. Napíš čo chceš nájsť. Heh no za pokus to stojí. pomyslela som si a namočila brko do atramentu pre mňa typického tykysového a napísala som tam “krasavka malá krvavá“. Vaú čo sa stalo! Tá kniha sa otvorila na 623 strane, čo je asi štvrtina a tam začala mojim atramentom písať.

„Krasavka malá krvavá je to tekutina vyrobená z krvi a popľúcnice nanajvýš dvojtýždňovej víly. Potrebný je aj mozoček raráška (čím starší tým lepšie) a obrí prst postrúhaný na čo najmenšie kúsky. A najdôležitejšie sú krv jednorožca a kopyto kentaura. Nezaškodil by ani rozdrvený zub mŕtveho upíra (3 dni po smrti) a sliny vlkolaka.“ dočítala som ingrediencie a až ma striaslo. Vystrela som si nohy a skoro som kopla do Scorpiusovej mačky. Keď je tu Lusy musí tu byť aj on. pomyslela som si a otočila som sa za seba k dverám. O zárubňu sa tam ležérne opieral a uškŕňal sa na mňa. „Ako si tu dlho?“ opýtala som sa a hypnotizovala pohľadom jeho azúrovo, ktoré sa pri mojej otázke šibalsky zaleskli.

„Dosť na to aby som počul tú hrôzu v tvojom hlase, keď si čítala potrebné veci do Krasavky malej krvavej.“ uškrnul sa ešte viac a vyklonil z knižnice. „ Potter, Weasleyová, Thomasová, Lovegoodová a Finniganová poďte tu ak robíte domku pre Slughorna!“ zakričal na druhákov, ktorí práve prišli do základne. Všetci sem vošli a zložili sa pri mojom stole.

„Ja na toho Slughorna nemám slov. Videla som ho v knižnici ako sa rozpráva s knihou čiernych elixírov a hovoril jej vraj aby sa nebála, lebo v noci k nej asi prídu druháci.“ pokrútila hlavou Rose Weasleyová hlavou a bolo jasné, že si myslí, že Slugymu preskakuje.

„Rose nie si sama, čo si to myslí! Ale teraz by ma zaujímalo ako sa dohodneme pri knihe.“ vzdychla si Lavreta a pohodila skoro bielymi vlasmi, ktorých jej spadli snehobiele vločky.

„Eliz daj mi tvoj atrament. Nebojte sa viem, čo robím.“ šibalsky sa mi zaleskli oči, keď mi ho Finniganová podala. Prevrátila som knihu a ako záložku som tam nechala prst. Eliziným zeleným atramentom som napísal, čo potrebuje mlaď a zjavilo sa to na strane 624, lebo môj tuš ešte držal.

„Dúfam, že prváci nič také nemali a štvrtáci majú niečo ľahšie. Je sranda, že sotva pred hodinou sme sa rozlúčili na týždeň a už sa znova vidíme. Aspoň na niečo je dobré, že Slugymu...“

„Šibe!“ dokončili sme jednomyseľne a rozosmiali sa. Keď sme už s Malfoyom dopísali o krasavke, začala som čítať Rosinu prácu, ktorá bola taktiež taká hnusná ako naša, keď nie horšia.

„Pre Merlinovu bradu! To je už polnoc! Musíme ísť do spálni!“ skríkla Lavreta, ktorá sa dnes akosi rozhovorila, a všetci sme utekali spať :).

[ » na začiatok « ]