Kapitola:
Pridaná: 25.5.2011, 16:18:31
Čítaná: 2860×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Sirius, Remus. Peter, James, Alice
Stručný dej: Alice ani nevie, koľko znamená v čarodejníckom svete ona a jej mama

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Alice a nový život 2 » Alice a jej tajomstvo 3 » Alice a zlá správa 4 » Alice a večierok 5 » Alice a dlhý let 6 » Alice a jej moc

Túto kapitolu chcem venovať J.K. Rowlingovej a Stephen Mayerovej, pretože napísali tie najlepšie knihy aké som kedy čítala.

............................................................................................

Sirius zbledol.

„ Ako vieš? Nevypadol ti?“ opýtal sa vystrašený a obzeral sa po zemi.

„Nie! Niekto ma ťahal za kabelku keď bola tma. Ale tuším kto to bol!“ vravela Alice.

„Kto? Hovor! Keď to niekto zistí...“ jačal Sirius ale zabehlo mu.

„Keď si mi ho dával za rohom som videla čierny plášť a...a čierne vlasy...pamätám si len to!“ mlela Alice.

„Viem kto by to mohol byť.“ Vravel Sirius a porozhliadal sa po miestnosti.

Alice tušila koho hľadá. Hľadal Severusa Snapa. Alice ho tiež našla. Zhováral, presnejšie hádal sa s Lyli. Alice ich počula.

„ Chcel som sa ťa spýtať či so mnou nepôjdeš na ten večierok. Nešpehoval som!“ hovoril Severus.

„ Mal by si sa hanbiť!“ hovorila rozzúrene Lyli.

„ A ty by si sa mala spamätať a pozrieť sa s akými príšerami sa vláčiš!“ kričal Severus.

Alice sa pozrela na Siriusa. Ten zbledol. Aj Alice cítila ako bledne. Lylin pohľad zablúdil k nej. Alice v jej očiach videla sklamanie a prekvapenie. Prišla k nim a spýtala sa:

„ Je to pravda!“ v ruke zvierala ich rozvrh.

Alice sa znovu pozrela na Siriusa no ten už ťahal Lyli von. Alice utekala za nimi.

„Lyli my...ehm...ale nemôžeš to nikomu, NIKOMU povedať!“ začal Sirius.

Lyli prikývla hlavou a tak Sirius pokračoval.

„ Je to pravda. Sme animágovia.“

Lyli sa nadýchla a pozrela na Alice.

„Prečo si mi to nepovedala?“

„Ja...bála som sa, že to nepochopíš.“ Odpovedala Alice

„Prečo by som nemala? Veď keď sa chceš premeniť ...“

„Ja...ja...viete nemením sa z vlastnej vôle.“ Skočila jej do reči Alice

„Čože?“ skríkli Sirius a Lyli jednohlasne.

„No..ja... mňa „nechtiac“ obliala moja „super“ sesternica. Obliala ma nejakým elixírom z jej vlastnej výroby. Taký ani neexistuje. Nechcela som sa s ňou rozprávať a vraj sa jej pošmykla ruka, keď niesla kotlík.“ Mrmlala Alice.

„Veď to nie je...nie je možné!“ bľabotala Lyli.

„Prečo si nám to nevravela?“ vystrihával ju Sirius.

„Čo ja viem?“ Alice sa zapýrila.

Lyli, Alice a Sirius sa vybrali späť do Chrabromilskej klubovne. Zhodli sa na tom, že večierok je o ničom. Ostatný záškodníci sa vôbec neukázali. Keď už bola klubovňa prázdna a ostali tam už len Alice a Sirius, Alice sa opýtala:

„Kde sú ostatný?“

„Neviem...povedal som im aby nechodili.“ Vravel len tak akoby mimochodom Sirius.

„Prečo?“

„No... vieš ...chcel som byť s tebou sám.“

Alice nechápala.

„Stalo sa niečo?“

„Áno, stalo.“

„Čo?!“ zľakla sa Alice.

„ Zaľúbil som sa.“ Vravel jej na rovinu Sirius.

Alice posmutnela. So Siriusom bola veľmi dobrá priateľka. Niečo k nemu cítila ale bála sa to pustiť von. Nechcela aby sa všetko pokazilo. Aké to bude keď bude mať dievča? Bude sa nich musieť pozerať...

„ A do koho?“ opýtala sa neprítomne Alice.

„ Je to zložité. Neviem či ma chce.“

„ Tak ti to zistím ak chceš.“ Vravela Alice skôr ako tomu stihla zabrániť.

Čo to táram?, pomyslela si, ešte mu k nej aj pomôžem?

„ Stačí len keď sa spýtaš...“nedopovedal.

„Koho?“ bola nedočkavá Alice lebo chcela poznať to dievča.

„Keď sa spýtaš...seba.“ vyjachtal Sirius.

„Čo? To si povedal nejako...počkať...“

Alice to došlo.

„Ja som sa zaľúbil do teba.“ Povedal Sirius a zahľadel sa Alice do očí.

Alice cítila, že musí byť červená ako paradajka. Nikdy by si nebola myslela, že by sa Sirius Black zaľúbil práve do nej. Premýšľala o každom ich stretnutí. Nikdy k nej neprejavil náklonnosť, iba v prvý deň keď jej vravel , že je krásna, no ona si myslela, že je to iba úchylný chlapčenský žartík. Zrazu si uvedomila, že stále stojí pred Siriusom, ktorý sa začínal tváriť sklamane. Čo mu má povedať?

„Ja...“

„Vedel som to. Pochopím ak teraz odídeš.“ Sklonil hlavu Sirius.

„ Ja nechcem odísť. Chcem byť s tebou.“

Zrazu sa stalo niečo zvláštne. Alice sa cítila ako v nebi. Otvorila oči. Siriusove pery sa dotýkali jej pier. Alice sa zdalo, že to trvá celú večnosť. Keď sa od seba odtiahli obaja sa usmiali.

„Takže ... Alice ...chceš so mnou chodiť? Spýtal sa Sirius.

„ Nebudem len ďalšie bábika ktorú potom necháš?“ to asi nemusela až tak drasticky.

„To si o mne myslíš? Pochopiteľne. Na prvý pohľad to tak vyzerá ale ja tie dievčatá nechcem. Oni ma proste nechcú nechať na pokoji!“ Sirius sa pýril ešte viac ako Alice.

„ Hm... v tom prípade...nemám na výber a budem s tebou musieť ostať. Kto ich potom odoženie?“

Obaja sa začali smiať. Boli hore dlho do noci a rozprávali sa, bozkávali, rozprávali, bozkávali, smiali a šli spať. Alice si ľahla do postele s úsmevom na tvári. No ani Sirius nemohol zahnať zlý sen, ktorý sa Alice sníval...

Bola vo veľkej čiernej miestnosti. Nevidela nič iba malé svetielko na jej konci. Šla za ním. Zrazu začula vzlyky...

„Pomoc. Pomoc! Nikto ma tu nezachráni.“

„Mama!“

„Alice! Alice! Tu som!“

„Kde? Nič nevidím!“

Zrazu sa rozsvietilo svetlo. Nikde nebolo nič len múry stien, iba na konci Alice zbadala veľkú guľu v ktorej bola uväznená jej matka. Alice sa k nej rozbehla no...

„Kam si sa vybrala?“ do cesty jej vkročila postava v čiernom plášti, bledou pokožkou a hadím nosom. Jej červené oči sa upierali na Alice. Lord Voldemort.

„Pusťte ju!“ kričala Alice a cítila, že plače.

Voldemort sa zasmial ľadovým hlasom.

„ Nebuď smiešna! Pustím ju keď...“

„ Čo chcete?“ vykríkla.

„ Chcem aby si mi prezradila kam schovala tvoja mama knihu s receptom nesmrteľnosti. Vie to len ona tak, takže zabiť ju nemôžem. Kde je tá kniha!?“ žiadal Voldemort.

„ Nevraveli ste, že to vie len ona? Ako to mám vedieť ja?!“

„Ohoho... tak keď nevieš tvoja mamička mi to už teraz povie, keď si sa mi tu sama ponúkla ako návnada. Claire kde je tá kniha?! Odpovedz lebo už svoju dcéru neuvidíš!“ vravel a posledné dve vety venoval jej matke.

„ Nie mami nerob to!“ skríkla Alice a vytiahla prútik.

„ Ty so mnou chceš bojovať?“ zasmial sa Voldemort a potom pokračoval: „ Kde je tá kniha odpovedz.“

„Jej mama mlčala. Fajn ako chceš... AVADA KEDAVRA!!!“

Alice videla zelené svetlo, počula svoju mamu ako kričí: je na Ministerstve!, a ľadový smiech.

Zobudila sa s ľadovým potom na krku. Predýchala to a vstala. Bolo 5:00 a ona zvyčajne vstáva o šiestej. Šla do kúpeľne, osprchovala sa, umyla si zuby a obliekla sa. O hodinu sa vybrala na raňajky. Nejedla. Ten sen ju vyľakal. Čo to malo znamenať? 3 záškodníci(Sirius nie), Lyli a Bet sadli si k nej sadli. Zhovárali sa o predmetoch , ktoré ich čakajú. Zrazu sa niečo dotklo Alicinho líca. Sirius ju pobozkal.

„ Dobré ránko.“ Zaželal.

Celá sieň vyjavene pozrela na Alice a Siriusa. Niektorý s prekvapením, niektorí s pobavením, ba niektoré dievčatá s nenávisťou. Nikto sa nič neopýtal.

Všetci spolu šli potichu na hodinu astronómie. Pozorovali ako sa blíži zázračná búrka po ktorej rastie väčšina prísad do elixíru nesmrteľnosti, vŕby, ktoré dávajú citrónovú šťavu... elixír nesmrteľnosti. Alice rozbolela hlava. Miestnosť, mama, Voldemort, Kniha, Zelené svetlo, ľadový smiech... Alice sa zamhlelo pred očami a cítila ako padá (z Astronomickej veže!) padá, padá... do hlavy jej vystrelila bolesť a popri lete cítila teplú krv...

„ALICE!!!“

[ » na začiatok « ]