Kapitola:
Pridaná: 4.5.2012, 16:38:12
Čítaná: 4519×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Sirius, Remus. Peter, James, Alice
Stručný dej: Alice ani nevie, koľko znamená v čarodejníckom svete ona a jej mama

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Alice a nový život 2 » Alice a jej tajomstvo 3 » Alice a zlá správa 4 » Alice a večierok 5 » Alice a dlhý let 6 » Alice a jej moc

_Túto kapitolu chcem venovať všetkým mojím skvelým kamarátkam. (srdce)

____..................................................................................................

____Alice pomaly otvorila oči. Zažmurkala. Bola v ... nemocničnom krídle! Prudko sebou mykla ale všetko ju bolelo. Ako sa sem dostala? Nič si nepamätala. Lovila v pamäti čo sa mohlo stať. Obzrela sa okolo seba. Na nočnom stolíku mala prútik, lieky, ktoré boli vo fľaške tvaru...hrušky?, pohár vody, kyticu ruží, plno pozdravov, kalendár a fazuľky každej chuti. Pomaly natiahla ruku za pozdravmi. V prvom bolo veľmi pekným, úhľadným písmom napísané:

____

____Milá Alice,

____Dúfam, že ťa nerozhádzalo, že som zistila, čo som zistila. Veľmi nám chýbaš a dúfam, že do Vianoc už budeš s nami. Každý deň ťa chodíme pozerať ale ty stále spíš. Sirius sa hrozne trápi. Aj ostatní. Spadla si z Astronomickej veže!!! Hrozne sme sa zľakli. Našťastie šiel práve okolo Dumbledore a spomalil tvoj pád. Potom pričaroval nosítka a odviezol ťa do nemocničného krídla. Raz keď sme ťa s Bet prišli pozrieť sedel pri tvojej posteli a niečo mrmlal. Potom sa na nás usmial a odišiel. Keď to čítaš už si sa zobudila. To je super!

____S láskou Lily (srdce)

____

____Alice si zrazu na všetko spomenula. Na jej sen. Na pád z veže. A... ona a Sirius?! Páni! Ako dlho je vlastne tu? Alice vzala kalendár. Je deň pred Vianocami! Je tu skoro mesiac a pol! Siahla po ďalších pozdravoch.

____

____Milá Alice,

____Hrozne mi chýbaš. Sme najlepšie kamarátky ale mám taký pocit, že sa nepoznáme. V noci som sa prebrala na záchodoch Umrnčanej myrty. Vôbec neviem ako som sa tam dostala. Vedľa mňa ležal tvoj denník, ktorý všade nosíš zo sebou. Prepáč, ale prv mi nezaplo čo je to tak som ho čítala. Aj keď si tam o mne mala...Mám ťa stále rada. Vráť sa skoro!

____ S láskou Bet. (srdce)

____

____Alice sa zachmúrila. Čo by mala mať napísane v denníku o nej zlé? Určite to má niečo spoločné stým, kde sa prebudila. Ešte sa s ňou potom porozpráva...

____Napísali jej aj jej najlepšie kamarátky Sophia, Candy , Gabriella a Sarah z Francúzska. Ostatné pozdravy od spolužiakov boli typu: Vráť sa skoro, chýbaš nám, zľakli sme sa, mám ťa rada... Aj záškodníci Alice napísali:

____

____Milá Alice,

____Sirius: Hrozne som sa zľakol. Nevieš si predstaviť aké to bolo hrozné. Dúfam, že sa skoro vrátiš. Nie som veľmi spisovateľský typ. Neviem to vyjadriť slovami... iba ...hrozne mi chýbaš a... Ľúbim Ťa.

____James: Sirius je mäkký. Viem nezdá sa. Strašne nám chýba naša Húporúčka. Dúfam, že budeš v poriadku. Bolo ti zle? Už ráno si bola čudná. Neviviedla ťa z rovnováhy tá správa, že pán Tichošľap sa zaľúbil?

____Sirius: Prestaň. Čo to stále...

____Remus: Á... už sú v sebe. Dúfam, že budeš v poriadku. Si tam už tak dlho. Skoro každý deň k tebe chodíme. Je to hrozné... Ako tam ležíš zo zavretými očami a ledva dýchaš... Vráť sa skoro. Už sa mi za nimi po lese behať nechce.

____Peter: Uzdrav sa skoro.

____S pozdravom ( a Siriusovou láskou) páni Námesačník, Červochvost, Tichošľap a Paroháč.

____

____Alice sa zasmiala. Ešte aj na papieri sa dokážu pohádať. Hrialo ju pri srdci, keď videla koľkým ľuďom chýba. A ona si na nich ani nespomenula. Som sebec, pomyslela si. Musí ísť za... Pomaly sa dvihla z postele. Trochu sa zatackala a potom sa vybrala k dverám.

____„Slečna Wanwraitová! Kam to idete?“ skríkla madam Pomfreyová.

____Alice sa otočila a už aj ju ošetrovateľka brala do postele.

____„ Konečne ste sa prebrali. Hneď dám vedieť pánovi riaditeľovi. Toto vypite.“ Strčila jej do ruky pohár s ružovou tekutinou a odchádzala.

____„ Dajte vedieť aj Lily a Bet.“ Zakričala za ňou Alice.

____„ Ach...tým čo tu sú každý deň? Dá im vedieť profesorka Mcgonagalová ale najskôr by to mal vedieť profesor Dumbledore.“

____„Na čo...“ Alice nedopovedala otázku lebo už počula ako madam Pomfreyová zavrela za sebou dvere.

____Hm...čo teraz? Napila sa z pohára. Zrazu oprskala všetko okolo seba. Chutilo to ako...ako splesnivené jablko so zeminou. Rýchlo sa napila čistej vody zo stolíka. Tak toto ona piť nebude. Pozrela sa do zásuvky. Mala tam našťastie knihu presnejšie učebnicu z Obrany proti čiernej mágii. Začala si čítať. Keď sa už dosť zahĺbila do čítania, niekto vošiel. Bol to Dumbledore.

____„ Dobrý deň, slečna Wanwraitová, konečne ste hore. Skvelá správa.“

____„Hm...prečo...prečo ste prišli?“ spýtala sa Alice.

____„Nemôžem prísť pozrieť študentku?“ usmial sa Dumbledore.

____„Hm... myslím že áno ale prečo práve mňa?“ spýtala sa Alice.

____„Mal som to urobiť už skôr...tak poďme k veci,“ začal, „ Keď si odpadla...bolo ti zle?“

____„Nie.“ Vravela na rovinu Alice.

____„ Čo ti teda bolo?“

____Alice zaváhala. Má mu to povedať? Bol to len sen. Nebude vyzerať ako hlúpa, že je rozrušil iba sen? Napokon vravela:

____„Mne...sa...hm...niečo sa mi snívalo.“

____„Čo také?“ spýtal sa so záujmom Dumbledore.

____Alice mu zreprodukovala celý sen.

____„Zaujímavé. Predpokladám, že nevieš predpovedať budúcnosť.“

____„Myslím, že nie.“

____Bola to pravda. Alice nemala podľa profesorky Trelawneyovej žiadne predpoklady, ani len náznak, jasnovideckých schopností.

____„Myslím si, že Lord Voldemort určite chcel aby sa ti to snívalo. Podľa mňa by si na ten sen mala čo najskôr zabudnúť...ale...niečo ti musím povedať.“

____Alice mlčala.

____„Nechcem ťa vystrašiť...ale si odvážna práve preto si v Chrabromile...Lord Voldemort neuniesol práve TVOJU mamu len tak pre nič za nič.“

____„Ja viem to pre tú knihu. Vie o nej len ona. Snívalo sa mi to.“ Vravela odmerane Alice.

____„Áno iba snívalo. Ale zle si ma pochopila. Lord Voldemort v tom tvojom sne určite nespomenul, že o knihe vie aj minister mágie. Ani sa nepokúšal snažiť nájsť ho. Bolo to pre neho veľmi riskantné. Teraz už ale má plán. Viem to zo svojich zdrojov. Tak prečo by tvoju matku nezabil. Veď vie toho priveľa...“

____Alice začala vzlykať.

____„Ako viete, že ešte žije?“

____„Hm...myslím, že Lord Voldemort by dal vedieť, že ju zavraždil, na výstrahu ostatným, ktorý mu budú odopierať to čo chce a samozrejme pre ministra mágie, aby mu povedal kde tá kniha je. Samozrejme všetko sú len moje dohady. Uniesol tvoju mamu lebo...lebo chce teba.“

____„M-m-mňa? Načo by chcel mňa?“ Alice vôbec nechápala.

____„Kvôli tvojej moci. Máš moc o ktorej sa ti ani nesnívalo.“

____„Moc? O nijakej neviem. Určite sa mýlite.“ Fľochla Alice.

____„Nemýlim. Tuto moc máš už od malička a tým že ti Voldemort prenikol do hlavy je oveľa silnejšia.“

____„No...keď už si myslíte, že mám nejakú moc aká to je,“ smiala sa Alice.

____„Aj keď mi moc neveríš, dúfam, že ťa presvedčím. Máš neuveriteľne silnú myseľ. Dokážeš mysľou ovládať predmety. Dokážeš vidieť to čo nevidíš. To znamená, že si teoreticky na dvoch miestach naraz aj keď na jednom iba...mysľou. To sú iba dve veci o ktorých viem ja a ktoré sa na tebe už aj prejavili. Viem o nich od tvojej matky. Samozrejme ty toho dokážeš 100 krát viac. Lord Voldemort chce tým, že ti bude prenikať do hlavy dostať tvoju moc. Chce aby si sa...zbláznila a aby si sa mu úplne oddala. On ju už potom ľahko získa.“

____Alice na neho vyvalila oči. On...má..asi...pravdu! Keď bola ešte malá a prejavovali sa u nej čarodejnícke schopnosti, tak sa jej už viackrát stalo, že videla nejaké víly ako sa rozprávajú, pretože to chcela vidieť. Ale nepredstavovala si to. Bolo to úplne živé. A keďže bola malá myslela si, že na malú chvíľku zaspala a sníval sa jej taký sen. A... raz keď bola nahnevaná na svojho psíka Harryho a mačičku Stellu (lebo sa stále škriepili) a pila kakao, pozrela sa nazlostene na pohár a on pukol. Mamka si myslela, že Alice sa doň podarilo nejako buchnúť...

____Jej myšlienky prerušil Dumbledore.

____„Dúfam, že o tom budeš ešte premýšľať. A dávaj si pozor na svoje sny. Mohla by si stále pred spánkom čítať knihu. Dnes by ťa už mohli prepustiť, len dúfam, že madam Pomfreyová nebude preháňať.“ Usmial sa, žmurkol na Alice a veselo odišiel z Nemocničného krídla.

____Alice za ním nechápavo hľadela. Toto musí...komu to povie? Má to povedať Lily a Bet? Na teraz si to nechá radšej iba pre seba. Dvere nemocničného krídla sa znova otvorili. Alice sa usmiala od ucha k uchu. Dnu vošla Lily a Bet. Obe zapišťali. Skočili k nej na postele a až ju dusili ako ju stískali.

____„Bože som taká šťastná, že si sa prebrala.“ Usmiala sa Lily.

____„Aj ja...chýbala si nám.“ Vravela Bet a pohladila Alice po pleci.

____„Čo sa ti stalo?“ spýtala sa so strachom Lily.

____Alice sa na chvíľu zamyslela. Ako vravela nechá si to teraz pre seba.

____„Bolo mi hrozne zle...všetko naraz...“ mlela.

____„Hrozne sme sa zľakli keď si padala.“ Vravela Bet a v očiach je bolo vidieť, že keď si na to spomenie je jej do plaču.

____„ Chýbali ste mi...keď som sa zobudila čítala som si pozdravy, ďakujem.“

____„No...chcela by som sa dozvedieť viac o tvojom denníku.“ Vravela skoro pošepky Bet.

____„To aj ja!“ priznala Alice.

____Lyli ostala ticho. Určite to vedela, ale nechcela sa do toho miešať. Čo si o Alice teraz myslí?

____„V noci som začula žblnkot,“ začala Elizabeth, „otvorila som oči a bola som na...záchodoch. Myslela som, že sa mi to sníva tak som sa uštipla, ale nepomohlo to. Poobzerala som sa okolo seba a na zemi som zbadala knihu. Dvihla som ju spredu na nej bolo krikľavo ružové PEACE-sko a ináč bola čierna.“

____Áno tak vyzerá Alicin denník.

____„ Otvorila som ju a dnu bolo napísané tvoje meno a že je to tvoj denník. Nechápala som čo tam robí. Čítala som ďalej bolo tam všetko o tvojich kamarátkach z Francúzska, aj o tom ako si sem prišla. A potom o Siriusovi, Removi, Petrovi a Jamesovi a... o tom, že si...si animágus.“

____Bet preryla Alice pohľadom a tá prikývla aby pokračovala.

____„ Potom tam bola príhoda z večierku, kde to zistila Lily. Neviem prečo...si nám to nevravela a prečo ste mi to potom nevraveli obe, lebo ja som vám vravela všetko, VŠETKO! No nič... a potom tam bolo napísané, že ti nie som až taká blízka ako Lily a že ma moc nemáš rada. A vraj som namyslená a že nemám v poriadku rozum. Ja ťa fakt nechápem!“

____Alice na ňu vyvalila oči.

____„Ja...ja...Bet ja som nič také nikdy nenapísala ani nevravela ani si nič také nemyslím!“ hovorila Alice.

____„Ale nie...ja by som to pochopila keby si mi povedala, že ma nemáš rada alebo, že so mnou nechceš byť až Najlepšia priateľka ale...“

____„BET! Vravím ti, že som na niečo také ani nepomyslela! Mám ťa rada rovnako ako Lily. Nerobím medzi vami rozdiely! A vôbec si nemyslím, že si namyslená a že nemáš v poriadku rozum! Neviem ako sa to dostalo do môjho denníka ale ja to zistím!“

____Bet zavrtela hlavou.

____„Ja už dlhšie nevydržím takto existovať. Nemala som nikoho iba Lily. Potom si prišla ty a mala som ťa hrozne rada. A ta teraz zisťujem , že moja najlepšia priateľka mi nielenže preberie tú druhú a odcudzí ma od nej ale ma aj nenávidí!“ Bet už kričala.

____„Bet, keď Alice vraví, že to nenapísala, tak to nenapísala. Ver jej.“ Upokojovala ju Lily.

____„Ja jej už neverím. Ako jej mám veriť? Stále má pred nami tajomstvá Lily! Ja som vám verila obom! A ty Lily pri nej ešte drž! Sklamala som sa vo vás! Už vás nikdy nechcem...“

____„Bet!!!“ skríkla Alice tak nahlas až zo stropu odpadlo pár pavúkov.

____Elizabeth sa zvrtla na nohe a išla k dverám. Tresla nimi tak silno, že opadla omietka a zarinčali sklá na oknách. Zo svojej pracovne sa vyrútila madam Pomfreyová.

____„Čo je to tu za krik? Potrebujete pokoj!“ jačala.

____Alice sa dívala do prázdna a Lily nechápavo krútila hlavou. Prečo to len Bet nevie pochopiť?

____

____Z ošetrovne Alice pustili na obed. Hrad bol skoro prázdny. Všetci boli na Vianočných prázdninách Keby sa jej nebolo nič stalo a jej mama by bola doma a v poriadku, mohla byť teraz s ňou a pripravovala by sa na Vianoce. Alice sa vybrala potom čo ju prepustili do Charbromilskej veže. Bet tam nebola, iba Lily sedela pri okne. Keď sa otočila k Alice, bolo vidno, že plakala. Spočiatku sa Alice na Bet hrozne hnevala ale teraz ju aj ľutovala. Chápe ju. Niekedy keď sa jej nevenovala a Lily áno, muselo ju to raniť. Ale prečo jej neverí? Alice si sadla oproti Lily. Prebehla okolo nej čierna mačka Katie Bonesovej. Začala mňaučať, pretože na stole boli tekvicové pirôžky.

____„Katie! Nemôže tá mačka zavrieť zobák? zavrieskala Alice na Katie ktorá tam možno ani nebola.

____...Zrazu sa mačke...objavil namiesto nosa zobák, zalepený lepiacou páskou. Alice s Lily vyskočili.

____„Fakt, dobrý žart Alice ale Katie to asi naštve.“ Vravela Lily a odčarovala mačke zobák.

____Alice len stisla pery a čudovala sa svojej moci. S Lily odišli hore do izby. Alice vzala do ruky svoj denník a pozorne prečítala posledné riadky. To písmo nebolo jej!

____„Lily písal to niekto iný. Veď je to jasné. Kde je Bet?“ zvolala Alice.

____V tom sa z kúpeľne vyrútila Bet. Mala červené oči. Lily sklonila hlavu a vyšla z izby.

____„Bet. Pozri. Ja som to nepísala. Mám ťa rada. Prosím nehnevaj sa na mňa.“

____„Alice, už mi to došlo. No nikdy to už nebude ako predtým. Všetko som pokazila.“ Rozplakala sa Bet a Alice ju rýchlo objala.

____„Ty za to vôbec nemôžeš. Zistím kto to bol. Nechajme to už tak. Poď, pôjdeme dole za Lily.“

____Spoločne vyšli von. Keď ich Lily zbadala spolu celá sa rozžiarila a objala ich. Zrazu Alice pocítila aj niečo iné. Tuhé dvojité objatie. Remus a James. Peter jej potriasol rukou. Keď ju pustili, pribehol k nej Sirius a vtisol jej láskyplný bozk.

____Bola šťastná, že je konečne tu. Avšak v hlave mala neporiadok. Mama a jej moc. Musí zájsť za Dombledorom.

[ » na začiatok « ]