Kapitola:
Pridaná: 10.5.2011, 12:13:11
Čítaná: 2658×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Ja
Stručný dej: Vždy som milovala záhady. No nikdy som netušila, že mne sa niečo záhadné môže stať.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Bermudský trojuholník 2 » Dobrý vip

Všetko to ale dopadlo inak. Inak, ako som to myslela. V duchu som mala neuveriteľne veľa nadávok pripravených na použitie, no vlastne som bola rada, že to nedopadlo tak, ako som chcela.

Detské túžby zmizli...

A prišli dospelácke.

Na osemnáste narodeniny som dostala kopu darčekov, oblečenie, voňavky, náramky, a proste tak...

Bol to zvláštny pocit vyrásť, no ja som chcela byť stále dieťa. Chodiť do škôlky a hrať sa. No, ale raz to muselo prísť, čo už.

O pár dní som bola chorá, tak som nemohla ísť do školy. Mama išla do obchodu, kúpila džús, kolu, keksy, šaláty, rožky, obložené vajce a mne akýsi časopis s nápisom KOSMOS - Tajomstvá vesmíru. Pozrela som sa na cenu. - 69 Kč/ 3 eurá. Fíha, no super.

No aj napriek tomu, aj že bol v českom jazyku ma celkom zaujal.

Toto bolo štvrté číslo a bolo len o mesiaci. Prezerala som si ho zo záujmom (a našla kolónku Slávne citáty z misií kde som našla "Orel pristál," "Je to malý kruček pro človeka, ale velký skok pro lidstvo," a "Houstone, máme probléem." Pri tom som sa usmiala a povedala si, že aj môj výrok tam niekedy bude) a na konci objavila akési cédečko a mapu mesiaca.

„Odvrátená strana,“ mrmlala som si rýchlo pre seba keď som si prezerala mapu. „Južní strana...“

Neskôr, keď som si všetko prezrela som sa usmiala. „Aspoň sa na mesiaci nestratím,“ a zasmiala som sa. „Ale..,“ hovorila som si ďalej pre seba, „bolo by celkom fajn bývať na mesiaci, nie?“

Znovu som sa zasmiala a pustila si cédečko z časopisu.

Vystrela som sa a pomaly otvorila oči. Zazívala som, viac sa zababušila, a až vtedy som si uvedomila že som v spacáku kdesi preč.

Nechcela som robiť paniku, preto som bola ticho, a čakala, či sa niečo stane.

Všade bola tma, ja som ležala len na zemi, a pozerala sa na nerovný terén. Nikto nikde, len ja, sama.

„Fú,“ začala som. „Dobre. Dobrý vtip,“ začala som sa smiať, no potom som prestala. „Ale koniec.“

Znova som čakala, či sa niečo stane, no nič. Všade dokonalé ticho.

„Haló!“ silno som skríkla. „No tak...“

Vyšla som zo spacáku, a zistila, že som v normálnom oblečení, že nemám pyžamo, ako som mala.

Začala som spomínať.

Spomenula som si na brata, mamu, oca, starkú, starkého, psa, mačku, dom... Ale čo robím tu?

Pripomenula som si, že nemám robiť paniku. Snažila som sa normálne dýchať, a rozmýšľať, ako k tomuto došlo.

Vo vrecku som nahmatala prílohu z časopisu KOSMOS ktorý som dostala. Mapu mesiaca. Som na mesiaci...?

-----------------------------------------------------------------

Chápem, možno vás to nezaujíma a je to čudné a nepíšem najlepšie ale no... Aspoň komentujte, dajte mi aspoň 1 hviezdičku a kritizujte :) A poraďte!

[ » na začiatok « ]