Kapitola:
Pridaná: 22.4.2011, 16:41:18
Čítaná: 2394×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Martin
Stručný dej: Moja prvá poviedka. Dúfam že sa vám bude páčiť. Prepáčte mi tie slovenské mená, ale nemám rád anglické(okrem Harry, Ron, Hermiona, atď.)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » ČAR 2 » ČAR 2/20 3 » ČAR 3/20 4 » ČAR 4/20 5 » ČAR 5/20 6 » ČAR 6/20 7 » ČAR 7/20

Takže po dlhom čase je tu nová časť poviedky s názvom ČAR. Ospravedlňujem sa mojim čitateľom, že museli tak dlho čakať, ale nemal som moc času a tak...

Pekné čítanie!

------------------------------------------------------------------------

Martin nevedel, čo má urobiť. Rýchlo sa rozbehol k tomu “tornádu“, aby mohol zachrániť aspoň nejakých ľudí. „Im už nepomôžeš,“ povedal mu chladným hlasom muž v čiernom habite. „Sú to len duše mŕtvych,“ pokračoval. „Tak prečo ich tu držíte?“ zakričal naňho Martin. „Pretože mi pomôžu ovládnuť túto... školu,“ odpovedal. „To ti nedovolíme!“ ozval sa zozadu Michael. „Takže vy mi chcete odporovať?“ zasmial sa muž. „Teraz!“ zasyčal a duše z “tornáda“ obkľúčili Michaela. „Nechajte ho!“ zakričal Martin. „Čo vlastne chcete?“ opýtal sa nahnevaný. „Chcem magickú silu tejto školy,“ povedal a začal sa približovať k Martinovi. „Vieš, si veľmi ľahký cieľ,“ povedal mu a v Martinovi to len tak vrelo. „Môžem jednoducho vysať tvoje magické schopnosti,“ pobavene pokračoval. „Takže ty si ten ON o ktorom hovoril Harry!“ zakričal najviac ako mohol a ustupoval dozadu. „Si nejaký múdry,“ odpovedal “dym“ a stále sa približoval. Martin už nemal kam ustupovať, tak zvolil inú taktiku. Najlepšia obrana je útok. Vytiahol prútik a zakričal: „Petrificus Totalus!“ Nič sa však nestalo. Na mieste, kade kúzlo prešlo sa zjavilo trochu dymu, to bolo všetko. Muž sa začal nahlas smiať. Jeho smiech bol neľudský a strašidelný. Martin zistil, že mágia mu nepomôže. Vrhol sa na “dym“, ktorý to očakával. V okamžiku sa zmenil na veľkého hada a začal sa okolo Martina ovíjať. Odrazu sa ozval výbuch a hada odhodilo na druhý koniec miestnosti. Martin bol rýchly. Ihneď išiel na pomoc Michaelovi. Keď sa priblížil k dušiam pozreli naňho a zmizli. Michael sa krčil v rohu a niečo si mrmlal. Martin sa otočil, ale muž sa zmenil na “dym“ a už ho nebolo. „Michael je ti niečo?“ opýtal sa vyčerpane Martin. „Už zmizli?“ opýtal sa Michael, ktorý sa triasol ako osika. „Áno sú preč,“ oznámil mu Martin.

Na druhý deň sa na titulnej strane Denného Proroka objavil nadpis: Na Rokforte už nie je bezpečne! „Ach, mama ma bude chcieť zobrať domov,“ povedal sklamane Martin. „Asi aj mňa,“ odpovedal mu Michael, ktorému napodiv nič vážne nebolo. „Mali by sme ísť na hodinu Obrany proti čiernej mágii,“ pripomenul Martinovi Michael. „Dobre poďme,“ povedal Martin a zdvihol so zo stoličky.

„Takže, na mojich hodinách sa budete musieť aspoň tváriť, že dávate pozor,“ začal prvú hodinu OPČM Kingsley. „Pre tých, ktorý nevedia ako sa volám, som Kingsley Shackebolt,“ predstavil sa Kingsley. Keďže neviem, ako rozsiahle sú vaše vedomosti, dám vám jednoduchý test. Nebojte sa, nebude hodnotený známkou,“ upokojil žiakov a švihol prútikom. Testy sa rozleteli po triede a každému priletel jeden. Martin udivene pozrel na otázky. Boli neuveriteľne ťažké a navyše Martin stále myslel na toho záhadného démona.

„Bolo to choré!“ vyhlásil Michael na ceste do klubovne. „Takéto testy ba mali dostávať piataci a nie my,“ hromžil. „Kašli na to,“ umlčal ho Martin, ktorému ten test bol ukradnutý. Martin sa pokúsil dostať do klubovne a z dverí sa ozvalo: „Vie to lietať, no nevidno to. Je to veľmi užitočné. Čo je to?“ dostali hádanku Martin a Michael. „Vrtohlavec?“ skúsil šťastie Michael. Nič sa nedialo. „Testral!“ povedal Martin a dvere ho pustili dnu.

Celé vyučovanie sa neuveriteľne nudili a stále počúvali keci o tom, ako musia byť obozretní. Elixíry a čarovanie (mimochodom suplované) sa zdali Martinovi nekonečne dlhé a nekonečne nudné. Na obede bol ruchy a všetci na Martina zazerali ako na zločinca. Martinovi to bolo nepríjemné, ale nemohol proti tomu nič robiť.

Večer ho v izbe čakalo veľké prekvapenie. Mathew sa vrátil. „Och Mathew, skoro som na teba zabudol,“ povedal, čo samozrejme nebola pravda. Mathewovi nič nebol. „Ja somár,“ pleskol si po čele, „veď som ho vypúšťal v ten deň, keď som si myslel, že som ho stratil,“ udivene rozprával prázdnej miestnosti. Mathew bol trochu chudší, ale nič vážne mu nebolo. Potom si to však všimol, že má niečo na nohe. Mal tam vyrytý, ťažko čitateľný nápis. Zomrieš! Martin bol najprv šokovaný, no potom si povedal že so svojim fúperom zájde k Hagridovi.

„Ahoj Hagrid!“ oslovil ho Martin. „No poď rýchlo dnu, než ťa niečo zabije,“ povedal a postrčil Martina do svojho domu. „Hagrid, nemusíš to preháňať, som v pohode,“ povedal mu Martin. „No to určite,“ ozval sa Hagrid pri pripravovaní čaja. „Tak, prečo si tu?“ opýtal sa na rovinu Hagrid. „No, ide o Methewa,“ začal a podal fúpera Hagridovi. „Pozri sa na ľavú nohu,“ upozornil Hagrida. „No tak toto je už moc,“ povedal Hagrid. „Okamžite to idem oznámiť riaditeľovi,“ povedal a vstal. „Nie, to nebude vôbec treba,“ protestoval Martin, no Hagrid bol už preč aj s fúperom.

Martinovi sa v ten deň veľmi ťažko zaspávalo. Premýšľal, ako nikdy predtým. Na jeho samotné prekvapenie sa démona vôbec nebál. Bol mu odporný, ale zároveň ho ľutoval. Musí byť ťažké byť zlý neznášanlivý, po moci túžiaci bohvie kto. Martin sa v duchu usmial a konečne zaspal.

--------------------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa vám to páčilo a budete písať komentáre alebo sovy.

[ » na začiatok « ]